VIDEO: Mimoriadne nízka hladina Dunaja odhalila nielen zvyšky mamuta z doby ľadovej, ale aj 1700 rokov starý most, ktorý patril medzi najväčšie inžinierske stavby Rímskej ríše a zároveň bol najdlhším mostom staroveku
09.08.2026 14:00
Mimoriadne nízka hladina Dunaja umožnila archeológom zdokumentovať základy Konštantínovho mosta, ktorý patril medzi najväčšie inžinierske stavby Rímskej ríše. Pozostatky mosta bývajú väčšinu roka ukryté pod hladinou rieky a objavujú sa len pri výnimočne nízkom stave vody.
Előbukkant a Dunából Constantinus császár több mint két kilométeres hídja.https://t.co/onSv4t6uU1
— Index.hu (@indexhu) August 9, 2026
Fotó: Pavel Popov / pleven Regional Hist / Reuters#Danube #emperor #bridge #history #indexhu pic.twitter.com/RD0bCkL7UV
„Tieto okamihy sú pre archeológov nesmierne cenné, pretože príroda nám na chvíľu odhalí objekt, ktorý je väčšinu času skrytý pod Dunajom,“ uviedol Pavel Popov z Regionálneho historického múzea v bulharskom Plevene.
Most dal postaviť rímsky cisár Konštantín I. Veľký a za jeho prítomnosti bol oficiálne otvorený v roku 328 n. l. Spájal významné staroveké mestá Ulpia Oescus a Sucidava na protiľahlých brehoch Dunaja. Prvé z nich ležalo pri dnešnej obci Gigen na severe Bulharska, druhé pri Corabii v Rumunsku.
S dĺžkou približne 2400 metrov bol Konštantínov most svojho času najdlhším na Dunaji a zároveň najdlhším riečnym mostom staroveku. Fungoval však krátko - predpokladá sa, že bol vážne poškodený alebo z veľkej časti zničený okolo roku 367 n. l.
Rímsky cisár Konštantín I. Veľký zohral kľúčovú úlohu pri zvolaní a priebehu prvého nicejského koncilu v roku 325, prostredníctvom ktorého bol vytvorený kresťanský kult.
Výskumníci z múzea v Plevene tiež pomocou dronov a fotografií zo vzduchu zdokumentovali viditeľné zvyšky Konštantínovho mosta a zmapovali líniu jeho odkrytých základov a posúdili ich stav.
Nález mamuta z doby ľadovej
Séria horúčav v Európe v tomto roku spôsobila v niektorých častiach kontinentu závažné sucho. To spôsobilo aj pokles hladiny vody v riekach a v Bulharsku to už koncom júla viedlo k odhaleniu mamutích kostí.
Miestny dedinčan sa prechádzal po obnaženom, popraskanom riečnom koryte, keď si všimol nezvyčajný, tmavý objekt vyčnievajúci z bahna. Na prvý pohľad pripomínal len kus starého dreva, avšak detailnejší pohľad odhalil masívnu kosť. Okamžite zalarmoval úrady a na miesto nálezu dorazili experti z neďaleko sídliaceho Regionálneho historického múzea v Ruse. Ich verdikt bol okamžitý a výskumníkov nadchol. Na mieste identifikovali kompletnú dolnú čeľusť s zachovalými stoličkami, dva mohutné kly rozlomené na fragmenty, časť lopatky, stehnovú kosť a fragment rebra.
Práve vysoká koncentrácia kostí na jednom mieste robí tento nález mimoriadne vzácnym.
Na rozdiel od mnohých predchádzajúcich objavov v povodí Dunaja, kde prúd rieky kosti rozptýlil na veľké vzdialenosti, všetky pozostatky z Riachova patrili s vysokou pravdepodobnosťou jednému zvieraťu.
Podľa riaditeľa múzea v Ruse Nikolaja Nenova ide o mimoriadne dôležitý objav pre vedu, hoci varuje pred prehnanou senzáciechtivosťou.
Prvotné analýzy naznačujú, že kosti patrili mladému jedincovi mamuta srstnatého, ktorý žil počas poslednej doby ľadovej.
Tento druh bol dokonale prispôsobený chladnému podnebiu, avšak farba nájdených kostí je prekvapivo tmavá, až takmer čierna. To odborníkom prezrádza veľa o prostredí, v ktorom zviera žilo.
Tmavé sfarbenie je jasným dôkazom toho, že kosti strávili tisíce rokov v mokraďovom či močiarnom prostredí. Táto hypotéza sa zhoduje s predpokladmi geológov, podľa ktorých bola oblasť okolo dnešného Riachova pred desiatkami tisícov rokov rozsiahlou močiarnou krajinou.
Mamut pravdepodobne uviazol v mäkkom bahne pri hľadaní potravy alebo vody a už sa z neho dokázal vyslobodiť. Pre paleontológov sa však okamžite začali preteky s časom. Kosti boli tisíce rokov chránené pred vzduchom a slnkom v bahne a pod vodou. Akonáhle sa ocitli na suchom a horúcom vzduchu, spustil sa proces ich rýchleho podliehania skaze.
Tím múzejných expertov preto ihneď začal s opatrným odkrývaním a konzerváciou kostí priamo na mieste, aby ich mohli bezpečne transportovať na ďalšie laboratórne skúmanie vrátane rádiokarbónového datovania.
Tento fascinujúci nález má však aj svoju druhovú, znepokojujúcu stránku. Je totiž priamym dôsledkom extrémneho sucha, ktoré v posledných rokoch sužuje Európu.
Kým ľudstvo zápasí s následkami horúčav a vysychajúcimi tokmi, Dunaj vydáva svoje svedectvo o časoch, keď bola Zem úplne iným miestom a pripomína, aká zraniteľná je naša krajina voči klimatickým výkyvom.
Zdroj: tnlive.sk / pravda.sk / InfoVojna
