VIDEO: „Postkovidová éra – čo sa zmenilo v medicíne a v zdravotnej starostlivosti“ (Prednáška profesora MUDr. Štefana Hrušovského, CSc.)
27.10.2026 13:00
Profesor Hrušovský vo svojom vystúpení nadväzuje na konferenciu Očkovať alebo neočkovať, ktorú na Bratislavskom hrade zorganizoval profesor Viliam Fischer. Podujatie malo vyvážené zloženie, keďže približne polovica účastníkov mRNA vakcíny proti ochoreniu COVID-19 podporovala, kým druhá polovica ich, najmä v súčasnosti, neodporúčala. Jadrom prednášky je podrobný rozbor toho, ako sa v súvislosti s týmto ochorením účelovo menili a rozširovali medicínske termíny.
Na jar roku 2020 sa pod pojmom COVID-19 rozumel výhradne ťažký, devastujúci zápal pľúc spôsobený vírusom SARS-CoV-2, ktorý vyvoláva ťažký akútny respiračný syndróm. Tento stav v dôsledku pridružených bakteriálnych a hubových superinfekcií často viedol v priebehu niekoľkých dní až týždňov k smrti. V priebehu ďalších týždňov a mesiacov sa však definícia diagnózy výrazne rozšírila. Začala zahŕňať nielen ľahké respiračné ochorenia či asymptomatickú infekciu, teda prítomnosť vírusu bez akýchkoľvek príznakov, ale dokonca aj samotný pozitívny antigénový alebo PCR test. Tým sa celkový počet prípadov stal z medicínskeho hľadiska prakticky nehodnotiteľným, keďže sa v štatistikách sčítavali úplne odlišné zdravotné stavy.
Podobným vývojom prešlo aj vykazovanie úmrtí pripisovaných tomuto ochoreniu. Kým na začiatku išlo výhradne o úmrtia spôsobené ťažkým zápalom pľúc, neskôr sa za obeť pandémie považovala prakticky akákoľvek zomrelá osoba, ak mala pozitívny test, a to aj pri inom chronickom ochorení, úraze či po operačnom zákroku. Na Slovensku tento trend výrazne umocnilo celoplošné antigénové testovanie, pri ktorom pozitívny výsledok automaticky znamenal verdikt, že dotyčný človek má COVID-19.
Významnou témou prednášky je tiež zmena oficiálnej definície vakcíny zo strany amerického Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC). Pred rokom 2021 bola vakcína definovaná ako produkt, ktorý stimuluje imunitný systém človeka s cieľom vytvoriť si imunitu a odolnosť voči konkrétnej chorobe, a tým ho pred ňou chrániť. Po aktualizácii v roku 2021 sa však definícia zmenila na prípravok používaný na stimuláciu imunitnej odpovede tela proti chorobám, čím z nej vypadla podmienka priamej ochrany pred samotným prepuknutím ochorenia.
Profesor Hrušovský upozorňuje, že ide o zásadný rozdiel. Zatiaľ čo cieľom klasických vakcín, napríklad proti tetanu, je zabezpečiť, aby človek danú chorobu vôbec nedostal, pri mRNA vakcínach proti COVID-19 človek ochorenie dostať môže a často ho aj reálne dostane. Analogický posun v chápaní a definícii nastal podľa neho aj pri samotnom pojme očkovanie.
Viac vo videu:
Zdroj: YouTube / InfoVojna
