VIDEO: „Rusko plánuje ďalšie sabotáže v Európe,“ straší ľudí šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová

28.09.2026 11:30
Šéfka diplomacie Európskej únie (EÚ) Kaja Kallasová v pondelok 28. septembra 2026 pred rokovaním ministrov obrany členských štátov v Bruseli uviedla, že spravodajské informácie poukazujú na prípravu ďalších ruských sabotáží. Ruský prezident Vladimir Putin v piatok 25. septembra 2026 reagoval na varovania niektorých európskych členov NATO, ktorí hovorili o hrozbe prípadného ruského útoku. „Nepripravujeme sa na žiadne ozbrojené konflikty s Európou. Nemáme takéto plány ani pohnútky na eskaláciu situácie s Európou – bez ohľadu na to, čo sa hovorí a kto to hovorí, vrátane predstaviteľov pobaltských štátov,“ vyhlásil šéf Kremľa.

Spravodajské informácie ukazujú, že Rusko plánuje v Európe ďalšie sabotáže, uviedla pred dnešným rokovaním ministrov obrany v Bruseli šéfka únijnej diplomacie Kaja Kallasová.

Ministri budú diskutovať najmä o situácii na Ukrajine a na Blízkom východe. Budú sa však tiež zaoberať správou o obrannej pripravenosti, ktorú vypracovala Európska obranná agentúra (EDA).
Z nej podľa agentúry Reuters vyplýva, že EÚ nezbrojí dostatočne rýchlo ani efektívne.

"Musíme byť ostražití, pretože zo spravodajských informácií vieme, že Rusko plánuje ďalšie sabotáže a útoky proti našej demokracii - s cieľom rozdeliť našu spoločnosť a zastrašiť ju tak, aby upustila od pomoci Ukrajine," povedala Kallasová novinárom.

Európska obranná agentúra vo svojej prvej výročnej správe o obrannej pripravenosti uviedla, že súčasné plány členských krajín "zrejme nebudú stačiť" na splnenie cieľov, ktorými je odstránenie nedostatkov v oblastiach, ako sú protivzdušná a protiraketová obrana, pozemné bojové sily, námorné sily, zásoby munície a drony, citovala z neverejnej správy agentúra Reuters.

Podľa Kallasovej správa ukazuje, že toho Európska únia urobila už veľa a investície do obrany sa zvýšili. "Zároveň máme veľké medzery v obranných schopnostiach a teraz by sme sa mali zamerať na to, ako tieto medzery zaplniť," dodala.

Podľa predstaviteľov českých, lotyšských a švédskych spravodajských služieb sa Moskva čoraz viac sústreďuje na konkrétne ciele spojené s podporou Ukrajiny. Medzi potenciálne terče patria železničná infraštruktúra, obranný priemysel a ďalšie strategické objekty.

Lotyšská kontrarozviedka upozornila, že ruské operácie sa posúvajú od náhodných podpaľačských a sabotážnych akcií k presnejšie vybraným cieľom. Švédska strana označila nedávny incident s ozbrojeným dronom na letisku v Lipsku za zásadnú zmenu charakteru hrozby.

„Sabotáže, kybernetické útoky a špionáž sú čoraz častejšie a čoraz drzejšie,“ povedala Kallasová už začiatkom septembra po rokovaní ministrov zahraničných vecí EÚ. Podľa nej sa Moskva snaží Európu zastrašiť a prinútiť ju obmedziť podporu Ukrajiny.

Ruský prezident Vladimir Putin v piatok 25. septembra 2026 reagoval na varovania niektorých európskych členov NATO, ktorí hovorili o hrozbe prípadného ruského útoku. „Nepripravujeme sa na žiadne ozbrojené konflikty s Európou. Nemáme takéto plány ani pohnútky na eskaláciu situácie s Európou – bez ohľadu na to, čo sa hovorí a kto to hovorí, vrátane predstaviteľov pobaltských štátov,“ vyhlásil šéf Kremľa.

Zdroj: hnonline.sk / epochtimes.sk / InfoVojna

 

Zdielať článok na:  
Telegram


Ďalšie články:

VIDEO: Penzionovaný generál Jozef Viktorín o osobnom spore medzi Andrejom Dankom a Tomášom Tarabom, o konfliktoch v spoločnosti, ktoré zrkadlia konfrontačné správanie politikov, odmietnutí Roberta Fica vyslať slovenských vojakov do prípadného priameho vojenského konfliktu s Ruskom, stretnutí riaditeľa CIA so šéfom SVR Sergejom Naryškinom a riaditeľom FSB Alexandrom Bortnikovom, ale aj o obrovskom vplyve vojnovej propagandy, ktorá je súčasťou všetkých konfliktov a praktizujú ju obe strany konfliktu