Vyšetrovacia komisia nemeckého parlamentu spúšťa vyšetrovanie krokov prijímaných štátom počas covidizmu a ich účinky na spoločnosť

08.09.2025 10:00

Vyšetrovacia komisia nemeckého parlamentu, ktorá má analyzovať opatrenia počas pandémie ochorenia COVID-19 a do polovice roku 2027 vypracovať správu s odporúčaniami pre zvládanie budúcich kríz, sa v pondelok zíde na svojom prvom zasadnutí, informovala agentúra DPA.

Zriadená bola v júli za podpory parlamentnej väčšiny. Tvorí ju 14 poslancov a 14 externých odborníkov. Na pondelkovom inauguračnom zasadnutí sa očakáva aj účasť predsedníčky Spolkového snemu Julie Klöcknerovej.

Za predsedníčku tejto komisie bola dezignovaná Franziska Hoppermannová, ktorá v rozhovore pre DPA uviedla, že cieľom komisie bude „dôkladné, úprimné a vyvážené“ zhodnotenie rokov tejto zdravotnej krízy.

„Chceme pochopiť, nie obviňovať,“ povedala Hoppermannová pred pondelkovým prvým zasadnutím. Podľa nej sa panel bude kriticky zaoberať rozhodnutiami a procesmi, ktoré v danom čase dávali zmysel. Komisia má aj identifikovať chyby, ku ktorým dochádzalo, ale zároveň zdôrazniť to, čo fungovalo.

Hoppermannová zdôraznila, že cieľom komisie je lepšie sa pripraviť na budúce krízy tým, že „sa poučíme z minulých rozhodnutí.“

Podľa nej medzinárodné porovnania ukazujú, že Nemecko zvládlo pandémiu po ekonomickej i zdravotnej stránke relatívne dobre, no predpokladať, že sa niet čo naučiť, by bolo „nezodpovedné“.

Uviedla, že komisia bude dôkladne skúmať kroky prijímané počas pandémie štátom a ich účinky na spoločnosť. Hoppermannová zdôraznila potrebu konsenzu miesto straníckych sporov a deklarovala, že zapojenie odborníkov ako riadnych členov komisie je nevyhnutné na vypracovanie komplexného hodnotenia.

„Spoločne vytvoríme komplexný, úprimný a vyvážený obraz tohto obdobia, aby sme mohli vyvodiť správne závery," konštatovala podľa agentúry DPA.

DPA poznamenala, že v predchádzajúcom volebnom období sa na federálnej úrovni v Nemecku neuskutočnilo žiadne rozsiahle preskúmanie opatrení a obmedzení súvisiacich s covidom.

Vírus SARS-CoV-2 sa prvýkrát objavil koncom roka 2019 v čínskom meste Wu-chan. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) vyhlásila v marci 2020 celosvetovú pandémiu.

Pandémia prešla viacerými vlnami, ktoré boli spôsobené novými variantmi vírusu - alfa, delta, omikron. V snahe zabrániť alebo obmedziť šírenie nákazy veľká časť krajín zavádzala prísne opatrenia – lockdowny, obmedzenia cestovania, povinné nosenie rúšok či spúšťala očkovacie kampane.

Podľa WHO si pandémia vyžiadala milióny životov a vytvorila obrovský tlak na zdravotnícke systémy. Mnohé nemocnice pracovali na hranici svojich možností. Prvé vakcíny proti covidu sa začali používať od decembra 2020. Masové očkovacie kampane pomohli zmierniť priebeh pandémie a znížiť počet ťažkých prípadov a úmrtí.

Pandémia vyvolala aj globálnu hospodársku krízu, narušila dodávateľské reťazce a urýchlila digitalizáciu práce aj vzdelávania. Významne zasiahla cestovný ruch, kultúru a malé podniky.

WHO v máji 2023 odvolala globálny stav núdze verejného zdravia v súvislosti s covidom. Upozornila súčasne, že vírus zostáva v obehu a spôsobuje lokálne epidémie. Odborníci hovoria o prechode do „endemickej fázy“, keď je COVID-19 podobný iným respiračným chorobám, no riziko pre zraniteľné skupiny pretrváva.

Epidemiológovia upozorňujú, že pandémia zanechala dlhodobé stopy – napr. v podobe nárastu chronických ochorení - tzv. long/dlhý COVID), či psychické problémy detí a mladých súvisiace s ich izoláciou počas pandémie.

Pandémia vytvorila aj pôdu pre šírenie dezinformácií a konšpiračných naratívov. V Nemecku sa výrazne aktivizovalo hnutie Querdenker (Tí, čo „myslia inak“), ktoré spájalo odporcov proticovidových opatrení, antivaxerov a rôzne extrémistické skupiny. Hnutie organizovalo protesty a často sa spájalo s krajnou pravicou.

Ako píše slovenská verejnoprávna TASR, šírenie konšpirácií bolo posilnené sociálnymi sieťami a kanálmi ako Telegram, kde sa udomácnila časť alternatívnej scény. Následkom toho bolo zvýšené spoločenské napätie, polarizácia a dokonca útoky na novinárov či zdravotnícky personál.

Záhada okolo pôvodu ochorenia COVID-19 zostáva nevyriešená a všetky hypotézy zostávajú otvorené, vyhlásil v júni 2025 generálny riaditeľ Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) Tedros Adhanom Ghebreyesus.

Časť spolitizovanej vedeckej komunity v službách farmaceutických firiem a korporátno-politického vedeckého koncenzu sa prikláňa k hypotéze, že vírus sa preniesol na človeka prostredníctvom medzihostiteľa, ktorý sa pravdepodobne nakazil od netopiera. Niektoré americké úrady, ako napríklad Federálny úrad pre vyšetrovanie (FBI), však - s rôznou mierou istoty - podporujú hypotézu o úniku z laboratória, zatiaľ čo iné inštitúcie sa prikláňajú k prirodzenému pôvodu vírusu.

Šéf Slovenskej lekárskej komory Jaroslav Šimo si nedávno dovolil poukázať na totalitný prístup korporátneho vedeckého konsenzu k vedeckému bádaniu a k hľadaniu pravdy o pôvode covidu. Inkvizítori z ideologicky sfanatizovanej Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave na neho vzápätí zaútočili. MUDr. Jaroslav Šimo, PhD. sa mal dopustiť zločinu relativizovania významu vedeckého poznania, keď v úvodníku časopisu Medikom „reagoval na fakt, že pôvodne presadzovaný názor o prirodzenom vzniku vírusu covidu sa dnes mení a začína sa uvažovať o jeho pôvode únikom z laboratória, bolo o tom referované vo svetových aj našich médiách.“

Trumpova administratíva v polovici apríla 2025 na internetovej stránke Bieleho domu zverejnila informácie, že „únik z laboratória“ v Číne bol „skutočným pôvodom“ pandémie Covid-19.

Z webovej stránky sa čitatelia dozvedia aj o pôvode pravidiel z čias COVIDu, ako sú napríklad povinné nosenie rúšok a pravidlá dodržiavania sociálnych odstupov.

„Odporúčanie o spoločenskom odstupe '2 metre od seba', ktoré spôsobilo zatvorenie škôl a malých podnikov v celej krajine, bolo svojvoľné a nezaložené na vedeckých poznatkoch,“ uvádza sa na stránke Bieleho domu. Dr. Fauci počas vypočúvania za zatvorenými dverami vypovedal, že usmernenie „sa jednoducho objavilo“.

Na webovej stránke sa o nosení rúšok píše nasledovne: „Neexistoval žiadny presvedčivý dôkaz, že rúška účinne chránia Američanov pred COVID-19. Pracovníci úradu verejného zdravotníctva otočili v otázke účinnosti rúšok bez toho, aby Američanom poskytli vedecké údaje, čo spôsobilo obrovský nárast nedôvery verejnosti.“

Stránka ďalej uvádza, že jej obsah sa odvoláva na podvýbor pre koronavírusovú pandémiu Výboru pre dohľad americkej Snemovne reprezentantov.

„Zamestnanci úradu verejného zdravotníctva často zavádzajú americký ľud prostredníctvom protichodných správ, reakcií na kolene a nedostatočnej transparentnosti,“ uvádza sa na webovej stránke v časti nazvanej ‚Dezinformácie o COVID-19‘. „Najhoršie je, že federálna vláda démonizovala alternatívne spôsoby liečby a neobľúbené príbehy, ako napríklad teóriu o úniku informácií z laboratória, v hanebnej snahe donútiť a kontrolovať rozhodnutia Američanov v oblasti zdravia.“

Viac na stránke Bieleho domu TU.

Americká Ústredná spravodajská služba (CIA) koncom januára 2025 zmenila svoje oficiálna stanovisko v súvislosti s pôvodom ochorenia COVID-19. Podľa CIA je "pravdepodobnejšia" alternatíva, že vírus unikol z laboratória, než že by ho na človeka preniesli zvieratá.

Zdroj: bleskovky.sk / InfoVojna