Ako funguje neofašistický štát v realite

03.03.2017

Jeden zločin v súbehu s ďalšími piatimi prečinmi občianky SR Sheily Szmerekovej, ktorý nikdy zločinom nebol, pretože ustanovenia v trestnom zákone, použité  NAKA-Gestapom na jej obvinenie ,sú protiústavné (prezumpcia viny je v rímskom práve neprípustná a jej použitie v slovenskom práve je hlasitým výsmechom spravodlivosti), vyvoláva v slovenskej spoločnosti od začiatku obrovskú nevôľu významnej časti slovenského aj českého národa. Primárnu zodpovednosť za kriminalizáciu Sheily Szmerekovej pritom nesie priamo ministerka Žitňanská, ktorá protiústavný zákon do parlamentu predložila a za účasti vládnych, ale aj opozičných poslancov, napríklad strany Slobody a solidarity (SaS), bol prijatý.

Už jeho prijatím, časť trestnoprávneho kolégia sudcov Najvyššieho súdu SR otvorene vyhlasovala, že zákon je protiústavný. Napriek tomu ho poslanci v parlamente schválili. Slováci majú teda nepochybne „čo dočinenia“ s priamym zámerom politikov kriminalizovať občanov SR, keďže obvykle najsilnejší pilier demokracie v iných republikách sveta, akýsi symbol najvyššej správnosti – Najvyšší súd, na Slovensku nikto z nich zjavne nerešpektuje.

Čas hrá v prospech neofašistov na súdoch a prokuratúre

Sheila Szmereková bola doslova prepadnutá komandom dvanástich policajtov v kuklách už 17.2.2017 a odvlečená do cely predbežného zadržania, kde bola obvinená. Následne dňa 19.2.2017 bola sudcom Špecializovaného súdu v Banskej Bystrici vzatá do preventívnej väzby. Avšak jej spis - nevedno z akého dôvodu, pretože žurnalistov hlavného prúdu to evidentne nezaujímalo, bol podľa hovorcu doručený na Najvyšší súd až 28.2.2017. Tu sa chcem pristaviť a zdôrazniť podstatu. 

Právo na slobodný pohyb, je najzákladnejším ľudským právom. Jeho obmedzenie je niečo, čo je z pohľadu princípu správnosti rozhodovania rovnako vážne, ako je napríklad rozsudok trestu smrti v justíciách, ktoré ho používajú. Preto je v tejto veci nutné pristupovať s najvyššou odbornosťou, prioritou a hlavne expresne.  V neofašistickom štáte je to však inak.

Slovenský Trestný zákon a Trestný poriadok má obvykle v sebe zakotvené všetko potrebné na vaše stíhanie, dnes dokonca aj to, že sa musíte sami vyviňovať z podozrení. Nemá však základný atribút správnosti pre expresné posudzovanie - zakotvenú lehotu, do ktorej súd v prípade podania sťažnosti obvineného na uvalenie väzobného stíhania doručí odvolaciemu súdu spis na posúdenie (v tomto prípade bol odvolacím súdom Najvyšší súd SR). V laickej reči to znamená, že ak sudca, ktorý vás pošle do basy so zámerom vás poškodiť sa rozhodne, že váš spis nepošle odvolaciemu súdu aj mesiac, tak budete v base mesiac čakať nato, kedy sa sudcovi „uráči zdvihnúť zadok“ a poslať váš spis na posúdenie. V realite to znamená napríklad to, že keď som sudkyňa s politickým pozadím a krytím (dnes na Slovensku bežný jav), tak napríklad  na politický príkaz vydám rozsudok o ktorom viem, že bude odvolacím súdom zrušený, strčím váš spis do šuplíka, odletím za zarobené peniaze na mesiac na dovolenku do Karibiku - aby ma náhodou neotravovali novinári a keď sa vrátim, tak váš spis pošlem odvolaciemu senátu.

A vy - zatiaľ budete sedieť v base, prídete napríklad o majetok, na ktorý mal niekto zálusk, alebo vám vezmú deti a dajú ich do náhradnej starostlivosti, „lebo ste predsa kriminálnik,“ sedíte v base a nemá sa o vaše deti kto postarať. Alebo – a to je prípad Sheily Szmerekovej, získam čas potrebný na kriminalizáciu jej osoby, pretože počas doby ,kedy je v base, nemá žiadnu reálnu možnosť sa brániť a odrážať napríklad útoky médií. Sheila sedí v base už 14 dní a zrušenie jej väzby je stále v nedohľadne.

Premyslená spravodajská hra sa príliš nezdarila

Dnes, po reakcii verejnosti na Sheilyn prípad, je už hádam každému jasné, že spravodajskú hru s názvom „NAKA-Gestapo reálne potrebujeme, lebo stíha nebezpečných extrémistov“, ktorú Ficova administratíva rozohrala, sa napriek plnej podpore skorumpovaných médií, minula účinku. Už menej ľudí si uvedomuje, že v tomto nechutnom prípade kriminalizácie člena národa ide kade komu o kade čo, len nie o samotnú Sheilu Szmerekovú a jej skutok. 

Fico cez Žitňanskú a Kaliňáka potrebuje týmto prípadom zastrašovať verejnosť, aby prestala napádať politikov – čo sa ale nestalo. Logicky, pretože Slovensko nie je Kongo a politikov sa nebojíme.

Najvyššiemu súdu - napriek tomu, že s pravdepodobnosťou takmer rovnajúcou sa istote, existuje politické nariadenie Sheilu z basy neprepustiť, ide o kredit, ktorý je aj tak výrazne narušený, pretože tejto inštitúcii neverí dnes hádam nikto triezvo mysliaci a pokiaľ by nebolo sudcu Harabína, ktorý v relácii Slobodného vysielača na nedoručenie tohto spisu na Najvyšší súd poukázal, dnes by spis, pravdepodobne na Najvyššom súde ešte nebol. Som presvedčená, že ďalšie disciplinárne konanie Švecovej podanej na Harabína práve za výroky v tomto rádiu sú pomstou za to, že Sheilyn spis nemohol u sudcu Špeciálneho súdu ležať ešte minimálne pár týždňov!

Najvyšší súd preto včera rozhodol, že kriminalizáciu Sheily politikom umožní tak, že vráti spis naspäť na prepracovanie Špeciálnemu súdu a ako dôvod uviedol žiadosť o odstránenie zrejmých nesprávností z rozsudku, pričom rozsudok naďalej platí. Je to akási novodobá neofašistická metóda kriminalizácie ľudí, pričom základná zásada, „aby aj vlk zostal sýty, aj ovca celá,“ je splnená! Alebo v tomto prípade - lepšie, „aby aj Sheila zostala v base, aj Najvyšší súd zostal čistý ako ľalia,“ je splnená. 

V neposlednom rade ide o veľa aj ministerke (ne)spravodlivosti Žitňanskej, pretože proti-extrémistický zákon, ktorý vlastne podporil vznik NAKA-Gestapa a stíhanie Sheily, „národ oplieskal o hlavu Žitňanskej tak,“ že na akúkoľvek ďalšiu politickú kariéru môže zabudnúť, pretože v ďalších voľbách by na kandidátke ktorejkoľvek politickej strany plnila skôr „odstrašujúcu funkciu, podobnú obrázku bravčovej hlavy na chladničke,“ ako lákadlo pre voliča! 

Avšak o čo ide v Sheilynom prípade úplne všetkým neofašistom na Slovensku primárne, je prezentácia sa Slovenska v EÚ - ako členského štátu, ktorý sa vie „príkladne vysporiadať s náladami  nespratných občanov.“ Ide o akúsi prezentáciu politickej sily, ktorou slovenskí politici disponujú. 

Toto divadlo teda nehráme len pre slovenské obecenstvo, ale hlavne pre zahraničné, pretože o prípade Sheily sa značne zaujímajú aj mienkotvorné zahraničné médiá. Tak prečo sa v zahraničí opäť nevyprezentovať ako štát, ktorý je v neofašistických praktikách pred ostatnými štátmi EÚ ďaleko vpredu?

Katalin Tara