Analytik: EÚ bude tlačiť na Srbsko, aby uznalo Kosovo
17.05.2017 05:43
V súvislosti s rastúcim euroskepticizmom v západnej Európe sa EÚ zameriava na svoje rozšírenie sa na východ. Túžba “oživiť” európsky projekt závisí od tlaku východoeurópskych krajín. Tie sú tlačené, aby realizovali bolestné ústupky. Príkladom je podľa portálu Sputnik požiadavka, aby Srbsko uznalo suverenitu Kosova.
Analytik Igor Pšeničnikov z Ruského inštitútu strategických štúdií uvádza, že úsilie EÚ opätovne potvrdiť svoj význam aj v dôsledku Brexitu, bude mať za následok opätovný tlak na Srbsko a ostatné balkánske krajiny. Tie by mali v rámci splnenia podmienok na vstup do EÚ pristúpiť ku krokom, ktoré budú mať cenu vysokých sociálnych, hospodárskych a politických ústupkov.
Otázka Kosova, ktoré v roku 2008 jednostranne vyhlásilo nezávislosť od Srbska, je podľa Pšeničnikova jednou z hlavných prekážok na vstup Srbska do EÚ. Zatiaľ čo Belehrad odmieta nezávislosť uznať a pokladá Kosovo za svoje územie, väčšina členských štátov EÚ nezávislosť Kosova uznala.
Národné noviny v tejto súvislosti pripomínajú, že Slovensko už v decembri 2007, ako prvý spomedzi štátov Európskej únie vyhlásilo, že nezávislé Kosovo neuzná, ak Priština vyhlási nezávislosť.
Spravodajkyňa Európskeho parlamentu pre Kosovo Ulrike Lunacek vyzvala v marci roku 2015 päť členských štátov – Cyprus, Grécko, Rumunsko, Španielsko a Slovensko, aby Kosovo uznali ako nezávislý štát. Ministerstvo zahraničných vecí vtedy reagovalo, že Slovensko v aktuálnej geopolitickej situácii nepovažuje za vhodné otvárať otázky, ktoré majú potenciál narúšať princíp zachovania teritoriálnej integrity a územnej celistvosti štátov, osobitne na európskom kontinente.
Dodávame, že Slovenská republika paradoxne napriek týmto skutočnostiam uznáva kosovské cestovné doklady. Bratislava taktiež podporuje členstvo Kosova vo viacerých medzinárodných organizáciách, napríklad v Európskej banky pre obnovu a rozvoj či v Európskej investičnej banke…
Pšeničnikov tvrdí, že “Kosovo je historickou kolískou srbského ľudu a uznanie jeho nezávislosti akýmkoľvek srbským politikom by znamenalo politické vyhladenie srbského národa v Kosove”. Analytik dodáva, že “uznanie nezávislosti Kosova je pre Srbov politickým tabu”.
Srbské noviny Danas uvádzajú, že napriek obavám o stav srbskej demokracie zo strany Rady Európy a západných mimovládok (napr. Freedom House), EÚ väčšinou ignoruje protesty, ktoré nasledovali po srbských voľbách. Súčasný srbský prezident Alexandar Vučič, je podporovateľom členstva svojej krajiny v EÚ. Západ ho navyše považuje za politika, ktorý môže nezávislosť Kosova uznať.
Podľa analytika by tlak Bruselu v tejto otázke mohol v Srbsku prehĺbiť krízu. Táto krajina je totiž v otázke svojho možného členstva v Únii, rozdelená.
Podľa novembrového prieskumu verejnej mienky, menej ako polovica Srbov podporuje vstup do EÚ. Na otázku “Podporujete vstup do EÚ?” takmer 48 percent odpovedalo áno, 39 percent uviedlo, že nie a vyše 13 percent respondentov uviedlo, že si nie sú istí.
Tomáš Hlaváč
Zdroj: narodnenoviny.sk
