BRICS sa stal reálnou alternatívou voči EÚ, vyhlásil srbský vicepremiér Vulin

14.10.2024 10:35
Srbsko sa koncom októbra zúčastní na samite BRICS v ruskom meste Kazaň s cieľom pripojiť sa k tejto rastúcej hospodárskej skupine.

Podpredseda srbskej vlády Aleksandar Vulin vyhlásil, že Srbsko preskúma možnosť vstupu do BRICS namiesto EÚ, ktorá kladie čoraz tvrdšie požiadavky a na oplátku neponúka žiadny pokrok smerom k jeho členstvu v eurobloku.

Srbská vláda podala žiadosť o vstup do EÚ v roku 2009 a od roku 2012 je Srbsko kandidátskou na členstvo v Európskej únii. Brusel počas uplynulých rokov povýšil svoju požiadavku, aby Belehrad normalizoval vzťahy s Kosovom, na faktické uznanie nezávislosti tejto odštiepeneckej provincie a vstup Srbska do eurobloku spojil s prerušením vzťahov s Moskvou a uvalením sankcií na Rusko.

"Veď nám to povedzte: 'nechceme vás'," povedal Vulin v rozhovore pre nemecké noviny Berliner Zeitung v uverejnenom v nedeľu 13. októbra 2024.

"Prečo nám stále kladiete podmienky, ktoré nemôžeme splniť? Vnímame EÚ ako partnera, ale nie sme si úplne istí, či EÚ vníma nás ako partnera."

Vulin nemeckým novinám povedal, že ruský prezident Vladimir Putin nikdy nenútil Srbsko, aby si vybralo medzi Bruselom a Moskvou, ani nehrozil prerušením vzťahov, ak Belehrad začne prístupové rozhovory s EÚ.

"Zároveň nám vyjednávači EÚ hovoria: 'ak neprerušíte vzťahy s Ruskom, nevstúpite do EÚ'," posťažoval sa. "Takže sme partneri alebo nie? Alebo nemáme právo na svoje vlastné záujmy?"

Srbsko sa koncom októbra zúčastní na samite BRICS v ruskom meste Kazaň s cieľom pripojiť sa k tejto rastúcej hospodárskej skupine.

"Bolo by nezodpovedné, keby sme nepreskúmali všetky možnosti vrátane členstva v BRICS," povedal Vulin. "Ak je BRICS atraktívny pre iné krajiny, napríklad pre Emiráty, Saudskú Arábiu alebo Turecko, prečo by to malo byť inak pre Srbsko? Niet pochýb o tom, že BRICS sa stal skutočnou alternatívou k EÚ."

BRICS je označenie spoločného hospodárskeho zoskupenia krajín Brazília, Rusko, India, Čína a Južná Afrika. Prvýkrát toto označenie použila investičná banka Goldman Sachs v roku 2001, vtedy ešte ako BRIC. Južná Afrika pristúpila až v decembri 2010 a formálne bola uvedená 18. februára 2011.

Táto neformálana ekonomická aliancia svojím podielom na svetovom HDP už predbehla skupinu krajín G7 pod vedením USA, má vlastnú rozvojovú banku a zo štyroch členov v roku 2006 - Brazílie, Ruska, Indie a Číny - sa rozšírila na päť vrátane Južnej Afriky v roku 2011. Tento rok sa oficiálne stali členmi skupiny ďalšie štyri krajiny - Egypt, Irán, Etiópia a Spojené arabské emiráty, pričom Saudská Arábia v súčasnosti dokončuje prístupový proces.

V septembri poradca ruského prezidenta Jurij Ušakov potvrdil, že Turecko oficiálne požiadalo o vstup do BRICS, čím sa stalo prvým štátom NATO, ktorý tak urobil.

Azerbajdžan, Alžírsko, Vietnam, Indonézia, Pakistan, Malajzia, Nigéria, Thajsko, Venezuela, Kazachstan, Palestína, Konžská demokratická republika, Gabon, Bangladéš, Bahrajn, Kuvajt, Senegal a Bolívia patria medzi ďalšie krajiny, ktoré vyjadrili želanie vstúpiť do BRICS.

 


Zdroj: rt.com / InfoVojna

 

 

 

Zdielať článok na:  
Telegram

Ďalšie články:

VIDEO: „Obchodná dohoda medzi EÚ a USA je čistá katastrofa. Korporácie a mimovládky v USA a Európe vychovali politikov, ktorí nemajú záujem obhajovať potreby bežných občanov. Nežná revolúcia bol vopred dohodnutý program, kde mali globálne sily predurčených ľudí, ktorí preberú moc. Česko, Poľsko, Uhorsko, ale aj Balkán a ranná ruská štátnosť nadväzujú na Veľkú Moravu. Slováci nie sú použiteľní v žiadnej vojne proti Rusku. Maďari svojím šovinizmom rozbili Strednú Európu a vznikla 1. svetová vojna. Poľský imperiálny projekt Trojmoria nemá budúcnosť. Konflikt na Ukrajine bol vyprovokovaný. Andrej Danko je politický analfabet, ktorý SNS totálne vykostil a vie dobre manipulovať,“ tvrdí expolitik a historik Anton Hrnko

VIDEO: Modelingový agent Miro Šimonič o zlých dojmoch po svojom pobyte v USA, platení slovenských ovplyvňovačov britskou vládou, intelektuálnej povýšeneckosti progresívcov, rozdelení celej spoločnosti skrytými silami známymi pod označením „Deep state“, nezmyselných opatreniach bratislavského primátora Matúša Valla a jeho tímu pri riadení hlavného mesta, o smrti jeho blízkej osoby a negatívnych skúsenostiach, ktoré musela jeho rodina podstúpiť v nemocnici a na úradoch, o neľudskom prístupe mnohých ľudí, o nedôstojných podmienkach slovenských seniorov, ale aj o tom, že pre Slovákov je téma smrti tabu a nevedia o nej empaticky komunikovať s inými