Európsky súd pre ľudské práva uplatňuje prísne procesné záruky pri ochrane jednotlivcov v súkromnoprávnych sporoch, ale pri vládnych pandemických opatreniach na Slovensku pristupoval zhovievavo a rešpektoval autonómiu štátu pri nariaďovaní lockdownov a nosenia rúšok
28.05.2026 17:00
Dvojitý meter ESĽP? Prísne procesné záruky v Katona a Závarský verzus benevolencia v covidových veciach proti Slovensku?
Advokátka a bývalá zástupkyňa Slovenskej republiky pred Európskym súdom pre ľudské práva JUDr. Marica Pirošíková, PhD. upozorňuje na rozdielny prístup Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) k významu procesných záruk pri ochrane základných práv v jednotlivých typoch vecí.
Vo veci Katona and Závarský vs. Slovensko išlo o veriteľov išlo o veriteľov, ktorým bola v dôsledku legislatívnej úpravy oddlženia prakticky znemožnená možnosť uspokojiť svoje pohľadávky. Zásah do ich majetkových práv bol automatický, bez individuálneho posúdenia a bez reálnej možnosti účinnej procesnej obrany. ESĽP preto zdôraznil význam procesných záruk a konštatoval porušenie Dohovoru.
Naopak v covidových veciach, najmä Scheffer a ďalší vs. Slovensko a Denim Retail a ďalší vs. Slovensko, ESĽP sťažnosti odmietol, aj keď išlo o plošné zásahy do podnikania a majetku a namietaný nedostatok účinnej súdnej ochrany. „Upozorňujem na rozdielny prístup ESĽP pri posudzovaní významu procesných záruk. Rozhodnutia Katona and Závarský v. Slovensko na jednej strane a Scheffer a ďalší či Denim Retail and ďalší v. Slovensko na strane druhej tak vytvárajú nepríjemnú otázku, či ESĽP počas pandémie skutočne zachoval kontinuitu vlastných princípov ochrany základných práv. Ak totiž procesné garancie nie sú pevné práve v časoch krízy, kedy ich potom Dohovor reálne garantuje?" uviedla JUDr. Marica Pirošíková, PhD.
Kým v prípade Katona absencia procesných záruk viedla k záveru o narušení spravodlivej rovnováhy, v covidových veciach bola obdobná absencia záruk akceptovaná ako vedľajší efekt pandémie. Takýto prístup oslabuje predvídateľnosť judikatúry. Ak sú procesné garancie fundamentálnou súčasťou proporcionality, mali by nimi zostať aj počas krízy. Práve preto kontrast medzi Katona a covidovými vecami nemožno vysvetľovať iba rozdielnosťou skutkových okolností. Ide skôr o posun v samotnej intenzite preskúmania. Kým v nekrízových prípadoch ESĽP zdôrazňuje procesné záruky ako integrálnu súčasť proporcionality, v pandemických sporoch ich význam zjavne ustúpil do pozadia v prospech širokej voľnej úvahy štátov. Výsledkom je dojem selektívnej intenzity ochrany. Pri individuálnych majetkových nárokoch ESĽP požaduje vysoký štandard procesných garancií, zatiaľ čo pri masových zásahoch počas pandémie bol ochotný tolerovať výrazné oslabenie ochranných mechanizmov.
Podľa záverov Benátskej komisie je pritom súdne preskúmanie mimoriadnych opatrení výkonnej moci základnou zárukou právneho štátu a jednotlivci musia mať možnosť účinne napadnúť zásahy výkonnej moci pred súdom.
Ilustratívne možno poukázať aj na prax niektorých európskych štátov. V Českej republike existoval počas pandémie rýchly a efektívny systém súdneho preskúmania mimoriadnych opatrení, vrátane prioritného konania a možnosti ich zrušenia správnymi súdmi, pričom rozhodnutia boli prijímané v zrýchlenom režime. Vo Francúzsku zase Najvyšší správny súd (Conseil d’État) v stovkách prípadov rozhodoval v naliehavých konaniach, často v horizonte 48 hodín, a v niektorých prípadoch priamo zasiahol do pandemických opatrení alebo viedol k ich zmene ešte pred meritórnym rozhodnutím.
Zdroj: InfoVojna
