Britský bankový gigant Barclays ide naplno podľa želaní pohlavárov Svetového ekonomického fóra v Davose a klimatických alarmistov. Nebude už financovať nové ropné ani plynárenské projekty

10.02.2024 08:45
Európska komisia (EK) medzitým v utorok predložila odporúčanie na zníženie uhlíkových emisií do roku 2040 s cieľom stanoviť cestu ku klimatickej neutralite do roku 2050.

Britská banka Barclays prestane priamo financovať nové projekty svojich klientov v oblasti rozširovania ťažby ropy a zemného plynu alebo súvisiacej infraštruktúry. Spoločnosť ďalej v piatok oznámila, že obmedzí aj poskytovanie úverov na už existujúce projekty v oblasti fosílnych palív. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

Barclays v rámci svojej aktualizovanej stratégie pre ochranu klímy očakáva, že jej klienti pôsobiaci v energetike do roku 2025 vypracujú strategické plány dekarbonizácie a zaviažu sa k ďalším ekologickým cieľom, vrátane zníženia emisií metánu a uhlíka, ktoré súvisia s ich prevádzkou.

Podľa údajov environmentálnej organizácie Reclaim Finance je Barclays najväčším financovateľom projektov v oblasti fosílnych palív v Európe.

Rozhodnutie britského finančného ústavu obmedziť financovanie ropných a plynových projektov nasleduje po podobných krokoch ďalších popredných európskych bánk BNP Paribas, Credit Agricole, HSBC, ING a Societe Generale. Barclays už v marci 2020 oznámila, že sa chce do roku 2050 stať bankou s nulovou emisnou stopou.

EÚ predložila nové odporúčanie na zníženie emisií do roku 2040

Európska komisia (EK) v utorok predložila odporúčanie na zníženie uhlíkových emisií do roku 2040 s cieľom stanoviť cestu ku klimatickej neutralite do roku 2050.

Komisia zverejnila podrobné hodnotenie vplyvu o možných spôsoboch dosiahnutia cieľa klimatickej neutrality EÚ do roku 2050. Na základe tohto hodnotenia odporúča zníženie čistých emisií skleníkových plynov o 90 % do roku 2040 v porovnaní s úrovňami v roku 1990 a otvorenie diskusie so všetkými zainteresovanými stranami.

Po voľbách do Európskeho parlamentu EK vypracuje legislatívny návrh, ktorý budú musieť schváliť členské štáty aj europarlament.

Odporúčanie EK je v súlade so stanoviskom Európskeho vedeckého poradného výboru pre zmenu klímy (ESABCC) a záväzkami EÚ v rámci Parížskej klimatickej dohody.

Komisia v oznámení stanovuje niekoľko podporných politických podmienok, ktoré sú potrebné na dosiahnutie cieľa 90 % zníženia emisií. Tie zahŕňajú úplnú implementáciu dohodnutého rámca do roku 2030, zabezpečenie konkurencieschopnosti európskeho priemyslu, väčší dôraz na spravodlivý zelený prechod, rovnaké podmienky hry s medzinárodnými partnermi a strategický dialóg o novom rámci po roku 2030, a to aj s odvetvím priemyslu a poľnohospodárstva.

Podľa EK predvídateľnosť a udržateľnosť pre ekonomiku a spoločnosť a stanovenie cieľov v oblasti klímy do roku 2040 pomôžu európskemu priemyslu, investorom, občanom a vládam prijímať rozhodnutia, ktoré udržia EÚ na ceste k splneniu klimatickej neutrality. Vyšlú takisto signály o tom, ako efektívne investovať a plánovať dlhodobejšie. Plánovanie umožní formovať prosperujúcu, konkurencieschopnú a spravodlivú spoločnosť, dekarbonizovať priemysel a energetické systémy EÚ a zabezpečiť, aby bola Európa hlavnou destináciou pre investície so stabilnými pracovnými miestami. V neposlednom rade to posilní odolnosť Európy voči budúcim krízam a energetickú nezávislosť od dovozu fosílnych palív.

Komisia upozornila, že len za posledných päť rokov sa ekonomické škody súvisiace s klímou v Európe odhadujú na 170 miliárd eur. Nečinnosť vo veci globálneho otepľovania by do konca storočia mohla znížiť HDP EÚ približne o 7 %.

Dosiahnutie 90-percentného zníženia emisií do roku 2040 si bude vyžadovať niekoľko podmienok. Východiskovým bodom je úplná implementácia existujúcich právnych predpisov na zníženie emisií aspoň o 55 % do roku 2030. Komisia spolupracuje s členskými štátmi, priemyslom a sociálnymi partnermi, aby uľahčila zavádzanie potrebných opatrení.

Európska zelená dohoda sa musí stať dohodou o priemyselnej dekarbonizácii, ktorá bude stavať na šírení veternej a vodnej energie a elektrolyzéroch a takisto na zvyšovaní domácich výrobných kapacít v sektoroch, ako sú batérie, elektromobily, tepelné čerpadlá, solárne panely, bioplyn a biometán, a podpore obehového hospodárstva.

Komisia uviedla, že zriadi osobitnú pracovnú skupinu na rozvoj globálneho prístupu k stanovovaniu cien pre uhlík a uhlíkové trhy. Nevyhnutné bude zmobilizovať správnu kombináciu súkromného a verejného sektora na investície, aby bola ekonomika EÚ udržateľná a konkurencieschopná.

Podľa EK akcia na zníženie uhlíkových emisií musí byť prínosom pre každého občana EÚ, pričom klimatická politika musí brať do úvahy aj tých najzraniteľnejších.


Zdroj: trend.sk / index.sme.sk / InfoVojna

 

 

Zdielať článok na:  
Telegram


Ďalšie články:

VIDEO: Miroslav Lajčák o mediálnom hynizme a nenávistnej kampani po zverejnení jeho komunikácie s Jeffreym Epsteinom, snahe využiť túto kauzu na poškodenie Robertovi Ficovi, o svojom zoznámení sa s organizátorom pedofilnej siete pre globálnu elitu, tektonických zmenách vo svete, politike Donalda Trumpa a odpore jeho administratívy voči EÚ, škodlivých rozhodnutiach EÚ, agresii Ruska na Ukrajine, ale aj o dôvodoch, pre ktoré sa nestal opäť ministrom zahraničných vecí a rešpekte k Sergejovi Lavrovovi ako veľkom diplomatovi

Francúzska prokuratúra vyzvala Elona Muska, aby prišiel do Paríža na výsluch kvôli vyšetrovaniu pôsobenia jeho sociálnej siete X. „Francúzsko je jedinou krajinou na svete, ktorá trestne stíha všetky sociálne siete, ktoré ľuďom dávajú určitý stupeň slobody,“ reagoval zakladateľ Telegramu Pavel Durov a poukázal na to, že americký Kongres odhalil, že Európska komisia už viac ako desať rokov cenzuruje politických oponentov a zasahovala aj do parlamentných volieb na Slovensku v roku 2023