Britský bankový gigant Barclays ide naplno podľa želaní pohlavárov Svetového ekonomického fóra v Davose a klimatických alarmistov. Nebude už financovať nové ropné ani plynárenské projekty

10.02.2024 08:45
Európska komisia (EK) medzitým v utorok predložila odporúčanie na zníženie uhlíkových emisií do roku 2040 s cieľom stanoviť cestu ku klimatickej neutralite do roku 2050.

Britská banka Barclays prestane priamo financovať nové projekty svojich klientov v oblasti rozširovania ťažby ropy a zemného plynu alebo súvisiacej infraštruktúry. Spoločnosť ďalej v piatok oznámila, že obmedzí aj poskytovanie úverov na už existujúce projekty v oblasti fosílnych palív. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

Barclays v rámci svojej aktualizovanej stratégie pre ochranu klímy očakáva, že jej klienti pôsobiaci v energetike do roku 2025 vypracujú strategické plány dekarbonizácie a zaviažu sa k ďalším ekologickým cieľom, vrátane zníženia emisií metánu a uhlíka, ktoré súvisia s ich prevádzkou.

Podľa údajov environmentálnej organizácie Reclaim Finance je Barclays najväčším financovateľom projektov v oblasti fosílnych palív v Európe.

Rozhodnutie britského finančného ústavu obmedziť financovanie ropných a plynových projektov nasleduje po podobných krokoch ďalších popredných európskych bánk BNP Paribas, Credit Agricole, HSBC, ING a Societe Generale. Barclays už v marci 2020 oznámila, že sa chce do roku 2050 stať bankou s nulovou emisnou stopou.

EÚ predložila nové odporúčanie na zníženie emisií do roku 2040

Európska komisia (EK) v utorok predložila odporúčanie na zníženie uhlíkových emisií do roku 2040 s cieľom stanoviť cestu ku klimatickej neutralite do roku 2050.

Komisia zverejnila podrobné hodnotenie vplyvu o možných spôsoboch dosiahnutia cieľa klimatickej neutrality EÚ do roku 2050. Na základe tohto hodnotenia odporúča zníženie čistých emisií skleníkových plynov o 90 % do roku 2040 v porovnaní s úrovňami v roku 1990 a otvorenie diskusie so všetkými zainteresovanými stranami.

Po voľbách do Európskeho parlamentu EK vypracuje legislatívny návrh, ktorý budú musieť schváliť členské štáty aj europarlament.

Odporúčanie EK je v súlade so stanoviskom Európskeho vedeckého poradného výboru pre zmenu klímy (ESABCC) a záväzkami EÚ v rámci Parížskej klimatickej dohody.

Komisia v oznámení stanovuje niekoľko podporných politických podmienok, ktoré sú potrebné na dosiahnutie cieľa 90 % zníženia emisií. Tie zahŕňajú úplnú implementáciu dohodnutého rámca do roku 2030, zabezpečenie konkurencieschopnosti európskeho priemyslu, väčší dôraz na spravodlivý zelený prechod, rovnaké podmienky hry s medzinárodnými partnermi a strategický dialóg o novom rámci po roku 2030, a to aj s odvetvím priemyslu a poľnohospodárstva.

Podľa EK predvídateľnosť a udržateľnosť pre ekonomiku a spoločnosť a stanovenie cieľov v oblasti klímy do roku 2040 pomôžu európskemu priemyslu, investorom, občanom a vládam prijímať rozhodnutia, ktoré udržia EÚ na ceste k splneniu klimatickej neutrality. Vyšlú takisto signály o tom, ako efektívne investovať a plánovať dlhodobejšie. Plánovanie umožní formovať prosperujúcu, konkurencieschopnú a spravodlivú spoločnosť, dekarbonizovať priemysel a energetické systémy EÚ a zabezpečiť, aby bola Európa hlavnou destináciou pre investície so stabilnými pracovnými miestami. V neposlednom rade to posilní odolnosť Európy voči budúcim krízam a energetickú nezávislosť od dovozu fosílnych palív.

Komisia upozornila, že len za posledných päť rokov sa ekonomické škody súvisiace s klímou v Európe odhadujú na 170 miliárd eur. Nečinnosť vo veci globálneho otepľovania by do konca storočia mohla znížiť HDP EÚ približne o 7 %.

Dosiahnutie 90-percentného zníženia emisií do roku 2040 si bude vyžadovať niekoľko podmienok. Východiskovým bodom je úplná implementácia existujúcich právnych predpisov na zníženie emisií aspoň o 55 % do roku 2030. Komisia spolupracuje s členskými štátmi, priemyslom a sociálnymi partnermi, aby uľahčila zavádzanie potrebných opatrení.

Európska zelená dohoda sa musí stať dohodou o priemyselnej dekarbonizácii, ktorá bude stavať na šírení veternej a vodnej energie a elektrolyzéroch a takisto na zvyšovaní domácich výrobných kapacít v sektoroch, ako sú batérie, elektromobily, tepelné čerpadlá, solárne panely, bioplyn a biometán, a podpore obehového hospodárstva.

Komisia uviedla, že zriadi osobitnú pracovnú skupinu na rozvoj globálneho prístupu k stanovovaniu cien pre uhlík a uhlíkové trhy. Nevyhnutné bude zmobilizovať správnu kombináciu súkromného a verejného sektora na investície, aby bola ekonomika EÚ udržateľná a konkurencieschopná.

Podľa EK akcia na zníženie uhlíkových emisií musí byť prínosom pre každého občana EÚ, pričom klimatická politika musí brať do úvahy aj tých najzraniteľnejších.


Zdroj: trend.sk / index.sme.sk / InfoVojna

 

 

Zdielať článok na:  
Telegram

Ďalšie články:

VIDEO: „Obchodná dohoda medzi EÚ a USA je čistá katastrofa. Korporácie a mimovládky v USA a Európe vychovali politikov, ktorí nemajú záujem obhajovať potreby bežných občanov. Nežná revolúcia bol vopred dohodnutý program, kde mali globálne sily predurčených ľudí, ktorí preberú moc. Česko, Poľsko, Uhorsko, ale aj Balkán a ranná ruská štátnosť nadväzujú na Veľkú Moravu. Slováci nie sú použiteľní v žiadnej vojne proti Rusku. Maďari svojím šovinizmom rozbili Strednú Európu a vznikla 1. svetová vojna. Poľský imperiálny projekt Trojmoria nemá budúcnosť. Konflikt na Ukrajine bol vyprovokovaný. Andrej Danko je politický analfabet, ktorý SNS totálne vykostil a vie dobre manipulovať,“ tvrdí expolitik a historik Anton Hrnko

VIDEO: Modelingový agent Miro Šimonič o zlých dojmoch po svojom pobyte v USA, platení slovenských ovplyvňovačov britskou vládou, intelektuálnej povýšeneckosti progresívcov, rozdelení celej spoločnosti skrytými silami známymi pod označením „Deep state“, nezmyselných opatreniach bratislavského primátora Matúša Valla a jeho tímu pri riadení hlavného mesta, o smrti jeho blízkej osoby a negatívnych skúsenostiach, ktoré musela jeho rodina podstúpiť v nemocnici a na úradoch, o neľudskom prístupe mnohých ľudí, o nedôstojných podmienkach slovenských seniorov, ale aj o tom, že pre Slovákov je téma smrti tabu a nevedia o nej empaticky komunikovať s inými