Burkina Faso, Mali a Niger vytvorili Konfederáciu sahelských štátov. Nemecká armáda po neúspešných rokovaniach oznámila, že na konci augusta opustí leteckú základňu v Nigeri

08.07.2024 09:00
Lídri spomínaných troch krajín, kde žije približne 72 miliónov ľudí, sa „rozhodli urobiť ďalší krok smerom k väčšej integrácii“.

Lídri vojenských režimov v západoafrických krajinách Burkina Faso, Mali a Niger, ktorí sa dostali k moci prevratom, v sobotu podpísali v nigerskej metropole Niamey dohodu o vytvorení Konfederácie sahelských štátov. Informovala o tom agentúra AFP.

Vo vyhlásení zverejnenom po skončení sobotňajšieho stretnutia sa okrem iného uvádza, že lídri spomínaných troch krajín, kde žije približne 72 miliónov ľudí, sa „rozhodli urobiť ďalší krok smerom k väčšej integrácii“ a prijali dohodu o vytvorení konfederácie, ktorá bude používať skratku AES.

Pučisti v Burkine Faso, Mali a Nigeri v januári oznámili, že ich krajiny vystúpia z Hospodárskeho spoločenstva západoafrických štátov (ECOWAS), ktoré je podľa nich pod vplyvom bývalej koloniálnej mocnosti Francúzska. Všetky tri štáty tiež prerušili svoje vojenské väzby s Francúzskom a usilujú sa o väčšiu spoluprácu s Ruskom.

"Náš ľud sa k ECOWAS-u neodvolateľne obrátil chrbtom," povedal v otváracom príhovore generál Abdourahamane Tiani, šéf nigerskej vojenskej vlády.

Vzťahy medzi združením ECOWAS a Nigerom sa zhoršili po prevrate z júla 2023. ECOWAS vtedy na Niger uvalil sankcie a pohrozil vojenskou intervenciou, ak sa k moci nevráti zvrhnutý prezident Mohamed Bazoum. Hoci sankcie boli zrušené vo februári, vzťahy medzi oboma stranami zostávajú na bode mrazu.

V nedeľu sa nigérijskej metropole Abuja konal summit ECOWAS-u, ktorý sa zaoberal aj vzťahmi s AES. Krajiny AES v marci vytvorili spoločné vojenské sily na boj proti džihádistickým skupinám, ktoré pravidelne útočia na ich územie.


Nemecká armáda koncom augusta opustí leteckú základňu v Nigeri

Nemecká armáda ukončí operácie na svojej leteckej základni v Nigeri do konca augusta po zlyhaní rozhovorov s vládnucou juntou tejto sahelskej krajiny, uviedlo v sobotu nemecké ministerstvo obrany. TASR o tom informuje podľa tlačovej agentúry AFP.

Všetci vojaci Bundeswehru umiestnení na základni budú stiahnutí do 31. augusta a nemecká vojenská spolupráca s Nigerom bude ukončená, dodalo ministerstvo.

Zlyhanie rokovaní je najnovším diplomatickým posunom Nigeru smerom od Západu od júla 2023, keď bol počas štátneho prevratu zvrhnutý nigerský prezident Mohamed Bazoum a k moci sa dostalo súčasné vojenské vedenie. Odvtedy sa Niger priklonil k Rusku a Iránu a odvrátil sa od USA a svojho bývalého koloniálneho vládcu - Francúzska.

Podobný posun nastal aj v susedných štátoch Mali a Burkina Faso, kde rovnako vládnu vojenskí vodcovia a ktoré čelia násiliu zo strany džihádistických skupín.

Nemecko a Niger koncom mája dosiahli dočasnú dohodu, ktorá Bundeswehru umožnila pokračovať v prevádzke leteckej dopravnej základne v hlavnom meste Niamey do konca augusta. Rokovania o predĺžení tejto dohody však stroskotali - najmä preto, že personál základne by už nemal nárok na imunitu pred trestným stíhaním.

V ostatnom čase bolo na základni umiestnených len 38 príslušníkov Bundeswehru, ako aj 33 zamestnancov nemeckých a zahraničných spoločností. Základňa v Niamey sa využívala najmä na evakuáciu nemeckých občanov v Afrike.


Zdroj: cas.sk / hnonline.sk / YouTube / InfoVojna

 

Zdielať článok na:  
Telegram


Ďalšie články:

Irán nadiktoval podmienky ukončenia vojny, ktorú rozpútal sionistický Izrael a USA. „Každý, kto sa pohráva s ilúziou o zničení Iránu, nevie nič o jeho 6 000 rokov starej histórii,“ vyhlásil iránsky prezident Masúd Pezeškiján. „Určite neusilujeme o prímerie. Agresor musí byť potrestaný a musí dostať lekciu, ktorá ho odradí od ďalších útokov na Irán. Sionistický režim vidí svoju hanebnú existenciu v neustálom cykle ‚vojna-rokovania-prímerie-opäť vojna‘ zameranom na posilnenie svojej dominancie. Tento cyklus zničíme,“ upozornil šéf iránskeho parlamentu Mohammad Báker Kálíbáf

VIDEO: Izraelsko-americká vojenská agresia voči Iránu spôsobila historicky najväčšie narušenie dodávok ropy cez Hormuzský prieliv, kde sa takmer úplne zastavila lodná doprava. Situácia má zásadný dopad aj na štáty Strednej a Východnej Európy. Pre Slovensko to navyše podľa podpredsedu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory komplikuje už existujúci problém súvisiaci s rozhodnutím Ukrajiny prerušiť dodávky ruskej ropy cez ropovod Družba a šialené požiadavky chorvátskej vlády, ktorá vyžaduje trojnásobné poplatky za prepravu ropy

VIDEO: Irán pri útoku na Dubaj zasiahol budovu, kde boli ubytovaní americkí vojaci. Iránska armáda zaútočila aj na izraelské základne a centrálu izraelskej kontrarozviedky Šin Bet. Omán a Saudská Arábia medzitým hlásia útoky na ropné polia aj sklady s palivom. „Máme rakety, ktoré sa vypúšťajú spod hladiny vody, a ich rýchlosť je 100 metrov za sekundu. Možno ich v najbližších dňoch použijeme,“ vyhlásil zástupca veliteľa Zboru islamských revolučných gárd Ali Fadavi

VIDEO: „Donald Trump bol nalákaný do strategickej pasce. USA prehrajú ako vo Vietname,“ varuje profesor politológie na Univerzite v Chicagu a vedúci projektu pre výskum bezpečnosti a hrozieb a poukazuje na pascu pozemnej eskalácie konfliktu. Demokratický senátor Richard Blumenthal po brífingu o prebiehajúcom konflikte s Iránom vyjadril vážne obavy, že USA smerujú k nasadeniu pozemných vojsk priamo v Iráne. Senátor Chris Murphy ostro skritizoval stratégiu administratívy prezidenta Donalda Trumpa vo vojne proti Iránu. Vojenský plán Spojených štátov je podľa neho „nesúdržný a neúplný“ a vyjadril presvedčenie, že USA touto cestou nedosiahne žiadny zo stanovených cieľov

VIDEO: „Vieme, kde ste vy a vaši blízki,“ bývalý ukrajinský poslanec a vyslúžilý generál ukrajinskej tajnej služby SBU Hryhorij Omeľčenko sa otvorene vyhrážal Viktorovi Orbánovi. Maďarský premiér zverejnil na sociálnych sieťach video, v ktorom volá svojim príbuzným a upozorňuje ich, aby tieto varovania brali vážne, no zároveň nepanikárili. Maďarské tajné služby predložili parlamentnému výboru pre národnú bezpečnosť dôkazy o tom, že Ukrajina financuje opozičnú stranu Tisza rôznymi spôsobmi

VIDEO: Irán a Hizballáh podnikli spoločný útok na Izrael. Terčom boli izraelské vojenské základne v Haife, Tel Avive a Beer Ševe. Iránske revolučné gardy útočili aj na americké základne al-Chardž v Saudskej Arábii a al-Azrak v Jordánsku. Iránska vláda podľa amerických tajných služieb zostáva stabilná a má situáciu pod kontrolou, bez známok blížiaceho sa kolapsu napriek týždňom americko-izraelských útokov a smrti vysokopostavených lídrov vrátane iránskeho najvyššieho duchovného vodcu