Burkina Faso, Mali a Niger vytvorili Konfederáciu sahelských štátov. Nemecká armáda po neúspešných rokovaniach oznámila, že na konci augusta opustí leteckú základňu v Nigeri
08.07.2024 09:00
Lídri vojenských režimov v západoafrických krajinách Burkina Faso, Mali a Niger, ktorí sa dostali k moci prevratom, v sobotu podpísali v nigerskej metropole Niamey dohodu o vytvorení Konfederácie sahelských štátov. Informovala o tom agentúra AFP.
Vo vyhlásení zverejnenom po skončení sobotňajšieho stretnutia sa okrem iného uvádza, že lídri spomínaných troch krajín, kde žije približne 72 miliónov ľudí, sa „rozhodli urobiť ďalší krok smerom k väčšej integrácii“ a prijali dohodu o vytvorení konfederácie, ktorá bude používať skratku AES.
Pučisti v Burkine Faso, Mali a Nigeri v januári oznámili, že ich krajiny vystúpia z Hospodárskeho spoločenstva západoafrických štátov (ECOWAS), ktoré je podľa nich pod vplyvom bývalej koloniálnej mocnosti Francúzska. Všetky tri štáty tiež prerušili svoje vojenské väzby s Francúzskom a usilujú sa o väčšiu spoluprácu s Ruskom.
"Náš ľud sa k ECOWAS-u neodvolateľne obrátil chrbtom," povedal v otváracom príhovore generál Abdourahamane Tiani, šéf nigerskej vojenskej vlády.
Vzťahy medzi združením ECOWAS a Nigerom sa zhoršili po prevrate z júla 2023. ECOWAS vtedy na Niger uvalil sankcie a pohrozil vojenskou intervenciou, ak sa k moci nevráti zvrhnutý prezident Mohamed Bazoum. Hoci sankcie boli zrušené vo februári, vzťahy medzi oboma stranami zostávajú na bode mrazu.
V nedeľu sa nigérijskej metropole Abuja konal summit ECOWAS-u, ktorý sa zaoberal aj vzťahmi s AES. Krajiny AES v marci vytvorili spoločné vojenské sily na boj proti džihádistickým skupinám, ktoré pravidelne útočia na ich územie.
Nemecká armáda koncom augusta opustí leteckú základňu v Nigeri
Nemecká armáda ukončí operácie na svojej leteckej základni v Nigeri do konca augusta po zlyhaní rozhovorov s vládnucou juntou tejto sahelskej krajiny, uviedlo v sobotu nemecké ministerstvo obrany. TASR o tom informuje podľa tlačovej agentúry AFP.
Všetci vojaci Bundeswehru umiestnení na základni budú stiahnutí do 31. augusta a nemecká vojenská spolupráca s Nigerom bude ukončená, dodalo ministerstvo.
Zlyhanie rokovaní je najnovším diplomatickým posunom Nigeru smerom od Západu od júla 2023, keď bol počas štátneho prevratu zvrhnutý nigerský prezident Mohamed Bazoum a k moci sa dostalo súčasné vojenské vedenie. Odvtedy sa Niger priklonil k Rusku a Iránu a odvrátil sa od USA a svojho bývalého koloniálneho vládcu - Francúzska.
Podobný posun nastal aj v susedných štátoch Mali a Burkina Faso, kde rovnako vládnu vojenskí vodcovia a ktoré čelia násiliu zo strany džihádistických skupín.
Nemecko a Niger koncom mája dosiahli dočasnú dohodu, ktorá Bundeswehru umožnila pokračovať v prevádzke leteckej dopravnej základne v hlavnom meste Niamey do konca augusta. Rokovania o predĺžení tejto dohody však stroskotali - najmä preto, že personál základne by už nemal nárok na imunitu pred trestným stíhaním.
V ostatnom čase bolo na základni umiestnených len 38 príslušníkov Bundeswehru, ako aj 33 zamestnancov nemeckých a zahraničných spoločností. Základňa v Niamey sa využívala najmä na evakuáciu nemeckých občanov v Afrike.
Zdroj: cas.sk / hnonline.sk / YouTube / InfoVojna
