Čad ako posledný štát regiónu Sahel vykopol z krajiny francúzskych vojakov a vypovedal obrannú dohodu s Francúzskom

29.11.2024
Čadská vláda chce po 66 rokoch nezávislosti plne potvrdiť svoju suverenitu.

Čadská vláda vypovedala zmluvu o obrannej spolupráci s Francúzskom, vyhlásilo vo štvrtok ministerstvo zahraničných vecí stredoafrickej krajiny. V dôsledku tohto rozhodnutia opustia francúzski vojaci územie Čadu po niekoľkých desaťročiach.

Vo vyhlásení sa uvádza, že Čad chce po 66 rokoch nezávislosti plne potvrdiť svoju suverenitu. Ukončenie obrannej spolupráce podľa vyhlásenia krajine umožní znovu definovať svoje strategické partnerstvá. Reuters pripomína, že Čad v minulosti úzko spolupracoval so západnými vojskami, no v posledných rokoch sa viac zblížil s Ruskom.

"V súlade s ustanoveniami zmluvy Čad dodrží podmienky jej ukončenia vrátane potrebných termínov. Zároveň bude spolupracovať s francúzskymi úradmi, aby tak zabezpečil harmonický priebeh," uvádza sa vo vyhlásení.

Zdôraznilo tiež, že krajina sa týmto krokom za žiadnych okolností nesnaží narušiť vzťahy s Francúzskom.

Reuters uvádza, že Paríž o tomto kroku pravdepodobne nebol vopred informovaný. Krajina má v súčasnosti v Čade približne 1000 vojakov a vojenské lietadlá.

Ešte pred dvomi rokmi malo Francúzsko v rámci operácie proti džihádistom viac ako 5000 vojakov v regióne Sahel. Čad je pritom poslednou sahelskou krajinou, ktorá hostí francúzskych vojakov.

Ruský prezident Vladimir Putin sa koncom januára 2024 stretol v Kremli s čadským lídrom Mahamatom Idrissom Débym. Putin vyjadril potešeie nad tým, že Déby stabilizoval situáciu v krajine, a vylovil ochotu pomôcť akýmkoľvek spôsobom.

Obe krajiny majú podľa vyjadrenia šéfa Kremľa „veľké príležitosti na rozvoj bilaterálnych vzťahov“ a dodal, že Rusko zdvojnásobí kvóty pre čadských študentov študujúcich na ruských univerzitách.

 

 

Déby stojí na čele Čadu od roku 2021, keď sa ujal moci štátnym prevratom krátko po tom, ako bol jeho otec, dlhoročný prezident Idriss Deby, zabitý v boji proti protivládnym povstalcom. Vojenská vláda pôvodne sľúbila 18-mesačný prechod k parlamentným voľbám, neskôr ich však odložila až na koniec decembra tohto roka.

Doterajší vojenský líder krajiny Mahamat Déby bol v máji 2024 vyhlásený za víťaza prezidentských volieb. Zo zverejnených výsledkov vyplýva, že Déby vyhral s viac ako 61 percentami hlasov. jeho súper Succs Masra, ktorý výsledok odmietol uznať, skončil na druhom mieste s viac ako 18,5 percentami hlasov.

Čad, krajina vyvážajúca ropu, získal nezávislosť v roku 1960 po desaťročiach francúzskej koloniálnej nadvlády. Odovzdania moci v Čade sa odvtedy nepovažujú ani za slobodné, ani za spravodlivé.

Rusko sa snaží potlačiť vplyv Francúzska, bývalej koloniálnej mocnosti v západnej Afrike a v regióne Sahel, a budovať vzťahy s krajinami, ktoré od roku 2020 sužuje vlna prevratov.

 

Zdroj: hnonline.sk / InfoVojna

 

 

 

Zdielať článok na:  
Telegram

Ďalšie články:

VIDEO: Modelingový agent Miro Šimonič o zlých dojmoch po svojom pobyte v USA, platení slovenských ovplyvňovačov britskou vládou, intelektuálnej povýšeneckosti progresívcov, rozdelení celej spoločnosti skrytými silami známymi pod označením „Deep state“, nezmyselných opatreniach bratislavského primátora Matúša Valla a jeho tímu pri riadení hlavného mesta, o smrti jeho blízkej osoby a negatívnych skúsenostiach, ktoré musela jeho rodina podstúpiť v nemocnici a na úradoch, o neľudskom prístupe mnohých ľudí, o nedôstojných podmienkach slovenských seniorov, ale aj o tom, že pre Slovákov je téma smrti tabu a nevedia o nej empaticky komunikovať s inými

VIDEO: Exriaditeľ kontrarozviedky SIS Peter Tóth o financovaní politickej kampane, ovplyvňovní slovenských parlamentných volieb a šírení britskej propagandy vládou Spojeného kráľovstva na území svojho spojenca, o 70tich ovplyvňovačov, ktorí na sociálnych sieťach a vo verejenom priestore pracovali v službách cudzej mocnosti, o mlčaní opozície, protiruskej hystérii v Európe na spôsob mccarthismu, snahe udržať v Európe ideologickú jednotu, hybridných hrozbách, dvojakom metri, ale aj o medzinárodných tlakoch a potrebe prijatia zákona o zahraničných agentoch