Deň víťazstva v Moskve, 9. máj, V. Putin: Nejednotnosť svetových mocností umožnila nacistom začať vojnu
09.05.2017 18:42
Uviedol to počas prehliadky Dňa víťazstva na moskovskom Červenom námestí ruský prezident Vladimir Putin. Dodal, že tieto poučenia z minulosti by nemali byť ignorované.
“Tejto strašnej tragédii nebolo zabránené predovšetkým z dôvodu zhovievavosti k tejto kriminálnej ideológii rasovej nadradenosti, ale aj kvôli nejednotnosti vedúcich krajín sveta. To umožnilo nacistom, aby si osvojili právo rozhodnúť o osude ostatných národov, rozpútať najbrutálnejšiu krvavú vojnu a zotročiť takmer všetky európske krajiny, aby im slúžili v ich smrteľných cieľoch.” Povedal šéf Kremľa počas vojenskej prehliadky v Moskve, kde si Rusko pripomenulo 72. výročie víťazstva nad nacistickým Nemeckom v roku 1945.
Podľa Putina je veľkosť Dňa víťazstva “definovaná ľuďmi a ich bezprecedentnými hrdinskými činmi pre záchranu vlasti, ako aj ich rozhodujúcim prínosom k porážke nacizmu”.
“Triumfálne víťazstvo nad touto hroznou totalitnou silou zostane v ľudských dejinách navždy ako najvyšší bod triumfu života a mysle nad smrťou a barbarstvom,” zdôraznil ruský prezident.
“Musíme pamätať na to, že víťazstvo bolo získané za cenu obrovských, nenahraditeľných úmrtí, keď počas vojny padli milióny životov,” uzavrel Putin.
Poznamenal, že “z dôvodu účinného boja proti terorizmu, extrémizmu a neonacizmu, by sa dnes malo celé svetové spoločenstvo zjednotiť”.
Lekcie z predchádzajúcej vojny nás, podľa neho, nútia “byť ostražití a dodal, že ruské ozbrojené sily sú schopné odraziť akúkoľvek potenciálnu agresiu”. Upozornil, že terajšia situácie vo svete si “vyžaduje zvýšenie nášho obranného potenciálu”.
“Z dôvodu účinnosti boja proti terorizmu, extrémizmu, neonacizmu a iným hrozbám je potrebná konsolidácia celého medzinárodného spoločenstva,” pripomenul najvyšší ruský predstaviteľ.
“Sme takejto spolupráci otvorení a Rusko bude vždy na strane síl mieru, ako aj tých, ktorí si zvolia cestu rovnocenného partnerstva. Tých, čo odmietajú vojny, ktoré sú samotným protikladom k podstate života a ľudskej prirodzenosti.”
Európa si pripomenula ukončenie druhej svetovej vojny 8. mája. Tá sa začala 1. septembra 1939 útokom vojsk nacistického Nemecka na Poľsko a skončila sa až jeho bezpodmienečnou kapituláciou pred predstaviteľmi protifašistickej koalície 8. mája 1945. K bojom však dochádzalo aj po tomto dni. Na území západných Čiech boli zdokumentované viaceré prípady ozbrojených stretov, aj po podpísaní kapitulácie. Posledné výstrely zazneli až 12. mája 1945 pri Slivici a Milíne. V severnej časti Juhoslávie bojovali nemecké vojská ešte aj 15. mája 1945, keď ustupovali do Rakúska.
Definitívny koniec druhej svetovej vojny nastal až podpísaním bezpodmienečnej kapitulácie Japonska na americkej vojnovej lodi v Tokijskom zálive 2. septembra 1945.
Úloha Ruska v boji proti nacizmu sa v súčasnom západnom svete zámerne bagatelizuje. Veľkú Britániu spoločne so Spojenými štátmi stála druhá svetová vojna približne 2 milióny životov. Obeťami na strane vtedajšieho Sovietskeho zväzu bolo však v dôsledku svetového konfliktu asi 30 miliónov ľudí.
Tomáš Hlaváč
Zdroj: narodnenoviny.sk
