Dobre utajená slávnosť: Základňa NATO na Slovensku. Pred voľbami spievala SNS, že cudzie vojská nechce

10.02.2017

Pred pár dňami našimi médiami len prebleskla informácia o tom, že v priestoroch kasární v bratislavských Vajnoroch „slávnostne“ otvorili sídlo Styčného integračného tímu NATO na Slovensku (NFIU SVK – NATO Force Integration Unit Slovakia). Celá „slávnosť“ sa udiala bez prítomností médií, tak rozhodol slovenský minister obrany Peter Gajdoš, ktorý je nominantom Slovenskej národnej strany (SNS). Áno, tej SNS, ktorej predseda Andrej Danko v októbri 2015, teda ešte pred parlamentnými voľbami, povedal: „SNS zaujíma dlhodobo odmietavé stanovisko k prítomnosti cudzích vojsk na našom území. Rok 1968, keď sme boli členmi iného vojenského zoskupenia, bol pre nás dostatočným mementom.“

A možno aj práve preto sa minister Gajdoš rozhodol nepozvať médiá na slávnostné otvorenie de facto vojenskej základne s prítomnosťou cudzích vojsk na našom území, aby to Slováci a hlavne voliči SNS nezaregistrovali. A presne to sa aj stalo, pretože takmer celé Slovensko bolo v tom čase zahltené zástupnou a absolútne nepodstatnou témou – kapitánskymi výložkami predsedu Národnej rady SR Andreja Danka. Potichučky poza bučky sa tak na Slovensko po 25 rokoch, kedy od nás odišiel posledný sovietsky vojak, opäť dostali vojaci cudzej armády. Traja najvyšší slovenskí štátni predstavitelia – prezident Andrej Kiska, predseda vlády Róbert Fico aj predseda parlamentu Andrej Danko mlčia, napriek tomu, že len prednedávnom boli proti. A Slováci? Tí, pre istotu mlčia tiež...

Traja králi s krátkou pamäťou

Keď sa väčšina Slovákov napokon aj dozvie, že na Slovensku opäť máme vojakov cudzích armád, mainstreamové médiá spolu s našimi politikmi nám budú svorne tvrdiť, že je to len sídlo Styčného integračného tímu NATO, kde pôsobí „len“ 41 vojakov, z ktorých je polovica Slovákov. O tom, že to je v skutočnosti vojenská základňa, ktorá sa má časom rozširovať, nepovedia nič. Málokto si už spomenie na slová predchádzajúceho ministra obrany Martina Glváča, ktorý ešte v októbri 2015 pri predstavení podoby základne povedal: „Prítomnosť NFIU vo všeobecnosti uľahčí potencionálne prijatie posíl zo strany NATO pre danú členskú krajinu.“ A na to už nebude treba súhlas parlamentu, ako to bolo potrebné v novembri 2015, kedy 115 poslancov schválilo súhlas s prítomnosťou zahraničných ozbrojených síl na našom území, napriek tomu, že drvivá väčšina Slovákov bola a aj je proti tomu.

Dobre to vie aj Róbert Fico, ktorý ešte v septembri 2014 sľuboval: „Aj za cenu odchodu z politiky by som nikdy nesúhlasil s vojenskou základňou NATO na území Slovenskej republiky. Je zlé, ak niekto chce také malé krajiny, ako je Slovensko, vťahovať do veľkých geopolitických súbojov. Aj keď sme v NATO, neznamená to, že musíme mať na našom území základne s cudzími vojskami. Ak by nás do toho niekto nútil, inicioval by som referendum.“

Ako vidieť, Fico má veľmi krátku pamäť, no krátku ju má aj prezident Andrej Kiska. Vo svojom prvom novoročnom prejave 1. januára 2015 povedal: „Iste by sme nesúhlasili, ak by si znova – tak ako sa to v 20. storočí prihodilo Československu – ktokoľvek zrazu nárokoval na územie nášho štátu, Slovenskej republiky. Keby na naše územie vnikli cudzie vojská. Keby nás na Slovensku niekto označoval za sféru svojho vplyvu. Keby sme o našej budúcnosti, o usporiadaní nášho štátu, o tom, kam chceme patriť, ako a s kým chceme spolupracovať, keby sme o tom nesmeli rozhodovať výlučne my sami.“

Slováci nikdy nemali možnosť vyjadriť svoj nesúhlas s vojenskou základňou NATO, pretože Fico žiadne referendum neinicioval a ani žiadne v budúcnosti iniciovať nebude. Sám to dobre vie, pretože na to je on malý pán, za neho totiž rozhodujú tí spoza veľkej mláky. O našej budúcnosti a usporiadaní svojho štátu Slováci tiež nikdy nerozhodovali výlučne sami. Za nás vždy rozhodovali nami volení politici, ktorí sú však len figúrkami v rukách mocných, a tak hlas ľudu nikdy vypočutý ani nebol, a keď mohol byť, tak sa okamžite umlčal.

Bolo tomu tak aj v roku 1997, keď bolo referendum o vstupe Slovenska do NATO zámerne zmarené a Slovenská republika sa napokon členom Severoatlantickej aliancie stala 29. marca 2004. Odvtedy sme sa stali de facto jej rukojemníkmi, ako sa nimi stali aj všetky ostatné členské krajiny. O všetkom totiž rozhodujú iba Američania a jediným účelom NATO je len ospravedlniť prítomnosť amerických vojsk v Európe a ich nových základní, ktoré sú predĺženou rukou americkej politiky a obrany jej záujmov.

(Ne)známe klamstvá o NATO

Hlavnou úlohou styčných tímov NATO, ktoré sú okrem Slovenska už v ôsmich európskych krajinách – v Litve, Estónsku, Lotyšsku, Bulharsku, Rumunsku, Poľsku a Maďarsku, je vraj podpora kolektívnej obrany NATO, asistencia pri výcviku a spoločných cvičeniach a v prípade potreby zabezpečenie a koordinácia prijatia spojeneckých (rozumej amerických) síl v danom regióne. Severoatlantická aliancia však vôbec nie je tou organizáciou, za ktorú sa vydáva.

Všetky krajiny, ktoré do tejto organizácie vstúpili, sa zaviazali podľa Článku 1 Washingtonskej zmluvy „riešiť akékoľvek medzinárodné spory, v ktorých môžu byť zapojené, mierovými prostriedkami tak, aby nebol ohrozený medzinárodný mier, bezpečnosť a spravodlivosť a zdržať sa v medzinárodných vzťahoch hrozby silou alebo použitia sily akýmkoľvek spôsobom nezlučiteľným s cieľmi OSN.“

NATO (North Atlantic Treaty Organization) alebo inak Severoatlantická aliancia bola zo začiatku považovaná za obrannú alianciu proti Sovietskemu zväzu, a tiež proti Nemecku, ktoré v minulosti viedlo dve svetové vojny. Keď však 9. mája 1955 bola do aliancie prijatá vtedajšia Nemecká spolková republika, bolo jasné, že NATO bude zamerané len a len proti Sovietskemu zväzu, dnes už Ruskej federácii. NATO tak vždy slúžilo a slúži rovnakému účelu, ktorý dobre vystihol prvý Generálny tajomník NATO Hastings Lionel Ismay: „Účelom Aliancie bolo zabezpečiť, aby Rusi ostali vonku, Amerika vo vnútri a Nemci pod kontrolou.“

Odpoveďou na vytvorenie NATO pod vedením USA bol vznik Varšavskej zmluvy – vojenského paktu strednej a východnej Európy pod vedením Sovietskeho zväzu. Vytvoril sa tak bipolárny svet a konflikt medzi Západom a Východom, ktorý sa začal označovať ako studená vojna. Keď sa však v roku 1991 rozpadol Sovietsky zväz, bola rozpustená aj Varšavská zmluva. Presne to isté sa malo stať aj s NATO, no stal sa pravý opak. V decembri 1991 sa rozhodlo, že NATO bude môcť uskutočňovať operácie aj mimo území členských krajín, pretože Rusko už nepredstavovalo pre USA žiadne ohrozenie.

NATO tak bolo využité americkými neokonzervatívcami (neoconmi), ktorí veria, že USA by sa nemali hanbiť používať svoju neohrozenú moc na šírenie svojich hodnôt po celom svete aj tvrdou silou. Zo Severoatlantickej aliancie sa stala doslova celosvetová vojenská zásahová jednotka, ktorá sa začala nekontrolovateľne rozširovať na východ až k hraniciam Ruska, napriek tomu, že v roku 1990 sa prezident ZSSR Michail Gorbačov s prezidentom USA Georgeom Bushom st. dohodli na nerozširovaní NATO. Paul Craig Roberts, bývalý námestník ministra financií za vlády Ronalda Reagana, v dokumente Washington ničí svet píše: „Výmenou za moskovský súhlas so znovuzjednotením Nemecka a jeho zapojením do NATO vyslovuje Washington súhlas s tým, že sa NATO nebude rozširovať smerom na východ.“ Politici svojich voličov opäť raz oklamali.

V roku 1999 vstúpili do NATO Poľsko, Česká republika a Maďarsko, v roku 2004 ďalších sedem krajín – Bulharsko, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Rumunsko, Slovinsko, Slovensko a v roku 2009 pribudlo aj Albánsko a Chorvátsko. Toto rozšírenie Severoatlantickej aliancie však so záujmami Európy nemá absolútne nič spoločné. Svoje záujmy si tu háji len USA spolu s európskymi poskokmi, ktorí poslušne zrazia opätky a rozkazy z Washingtonu vždy s radosťou vykonajú.

Výlučne americký záujem!

Dnes si veľa ľudí myslí, že NATO (rozumej USA) nám v prípade napadnutia musí automaticky prísť vojensky na pomoc, pretože sa to vraj píše v Článku 5 Washingtonskej zmluvy, ktorou tak radi zavádzajú naši politici aj mainstreamové médiá.

Rozbor amerického Kongresového výskumného strediska však predmetný článok vysvetľuje nasledovne: „Článok 5 Severoatlantickej zmluvy nezaisťuje použitie sily na pomoc žiadnemu spojencovi, ktorý by bol napadnutý. NATO považujeme za organizáciu kolektívnej obrany, nie kolektívnej bezpečnosti. To je podstata organizácie. Článok 5 prehlasuje, že členovia NATO musia zvážiť možnosť ísť na pomoc. Pomoc však nie je zabezpečená zmluvou. Pomoc spojencom nie je bezpodmienečná.“ (ZDROJ)

Z uvedeného vyplýva, že pred vstupom do konfliktu musí byť jasne definovaný výlučne americký národný záujem! Takže naši politici opäť klamú, keď hovoria, že NATO je jedinou reálnou cestou k trvalej bezpečnosti našej krajiny. Nie je a nikdy nebude.

Celé NATO je riadené z Pentagónu, pretože USA celú Alianciu riadia a európske štáty spolu s Kanadou sú Washingtonu podriadené. Generálnym tajomníkom Severoatlantickej aliancie je vždy Európan, aby vznikol dojem, že Európa v NATO dominuje (veď aj sídlo NATO je od roku 1967 v Bruseli), čo však nie je pravda. Najvýznamnejšou osobou v Aliancii je totiž hlavný veliteľ síl NATO v Európe, ktorým je vždy americký generál alebo admirál pretože súčasne je aj hlavným veliteľom všetkých amerických ozbrojených síl v Európe (USEUCOM – US European Command). V súčasnosti je ním americký generál Curtis Scaparrotti, ktorý v roku 2016 vystriedal amerického generála Philipa Breedlova.

Načo je nám teda NATO, ktoré síce neustále hovorí o mieri, pretože sa to ľuďom pekne počúva, no v skutočnosti sa pripravuje na vojnu s Ruskom? S tým Ruskom, ktoré propagandisti z rôznych think-tankov napojených priamo na rozpočet Kongresu USA, označujú za najväčšiu hrozbu pre Európu.

NATO obkľučuje „zlé“ Rusko

Na hraniciach Európskej únie s Ruskom dochádza k posilňovaniu vojenskej prítomnosti USA a NATO a každým ďalším dňom sa napätie zvyšuje. O posilnení východného krídla NATO sa rozhodlo ešte na varšavskom summite v júli 2016 a operácia s názvom Atlantické odhodlanie (Atlantic Resolve), ktorej proklamovaným cieľom je zaručiť mier a stabilitu vo východnej Európe, je v plnom prúde. Nositeľ Nobelovej ceny mieru Barack Obama ešte v posledných dňoch svojho prezidentovania napätie medzi USA a Ruskom vyostril, keď urýchlil presun americkej armády a vojenskej techniky k hraniciam Ruska.

6. januára začali v nemeckom prístave Bremerhaven vykladať prvé americké vojenské zariadenia a dopravné prostriedky, ktoré sa postupne presunuli do Poľska. O deň neskôr dorazili na letisko v poľskej Vroclavi prvé skupiny amerických vojakov, ktorých má byť celkovo v Poľsku a Pobaltí rozmiestnených vyše 4000! Bojový tím 3. obrnenej brigády z Fort Carsonu v Colorade sprevádzalo vyše 400 pásových vozidiel a asi 900 kolesových vozidiel vrátane 87 tankov, 18 samohybných húfnic Paladin, vyše 400 vozidiel Humwee a 144 bojových pechotných vozidiel Bradley.

16. januára dorazilo do Nórska 300 vojakov americkej námornej pechoty, ktorí sa usadili na základni Vaernes. Cieľom tejto misie je vycvičiť vojakov na boj v arktických podmienkach. Nórskej vláde akosi vôbec neprekáža, že cudzie vojská sa na jej územie dostali po prvýkrát od 2. svetovej vojny a zabudla tiež na sľub, ktorý dala Rusku pred ich vstupom do NATO v roku 1949, že svoje územie neposkytne cudzím bojovým jednotkám, ak nebude cieľom útoku alebo ohrozené útokom.

31. januára vyslalo Nemecko do Litvy 450 vojakov a celkovo 36 vojenských vozidiel vrátane viacúčelových obrnených transportérov typu Boxer. Skupina NATO dislokovaná v Litve bude mať celkovo viac ako 1000 členov a okrem Nemecka ju budú tvoriť belgickí, holandskí, luxemburskí a nórski vojaci. Ďalšie bojové skupiny sú rozmiestnené v Lotyšsku, kde práporu velí Kanada, a v Estónsku, kde ďalšiemu práporu velí Veľká Británia. Takto začala deväťmesačná misia, ktorá má vo východnej Európe zaručiť mier.

Skutočne ide o mier?

Podľa slov generálneho tajomníka NATO Jensa Stoltenberga je hlavnou úlohou týchto útvarov „odstrašiť, nespôsobiť konflikt, ale predísť konfliktu“. Ďalšie Stoltenbergove slová však naznačujú niečo iné: „ Pokiaľ ide o vzťahy s Ruskom, chcel by som zdôrazniť, že naša zvýšená prítomnosť v Európe je primeraná a proporcionálna reakcia na správanie Ruska, čoraz asertívnejšieho Ruska, ktoré v uplynulých rokoch výrazne nahromadilo svoju vojenskú silu a použilo ju proti svojmu susedovi.“

Fakty vypovedajú jasne: Rusko dalo v roku 2016 do zbrojenia „len“ 48 miliárd amerických dolárov na rozdiel od Spojených štátov, ktorých celkové výdavky boli 622 miliárd amerických dolárov! Za minulý rok investovala do zbrojenia viac ako Rusko aj Ukrajina (53 miliárd amerických dolárov), India (50 miliárd amerických dolárov), Saudská Arábia (takmer 49 miliárd amerických dolárov), a Čína dala do zbrojenia takmer štyrikrát viac ako Rusko (191 miliárd amerických dolárov). (Zdroj 1, Zdroj 2) 

A aby v budúcom konflikte, do ktorého štve USA, nezaostávalo ani Slovensko, parlament 2. februára poslušne schválila vyslanie 152 slovenských vojakov, ktorí budú pôsobiť v Lotyšsku od apríla do júna tohto roku. Proti hlasovali poslanci za ĽSNS a Sme rodina. Podľa člena výboru pre obranu a bezpečnosť Mariána Kotlebu sa nejedná o žiadnu výcvikovú misiu: „Jednotka má byť súčasťou síl odstrašenia Ruskej armády. Takže sa nebavíme o nejakom cvičení, ale Slovenská republika sa ide zapojiť do hry veľkých hráčov na geopolitickej šachovnici, kde v prípade konfliktu budeme obetovaní ako prví.“

Olej do ohňa ešte prilial náčelník generálneho štábu Ozbrojených síl Slovenskej republiky Milan Maxim, ktorý v diskusnej relácii RTVS Večera s Havranom uviedol, že nepriateľom našej armády je Rusko. Na otázku, či má armáda zadefinovaného nepriateľa, proti ktorému sa špecificky pripravuje, odpovedal: „Hovoríme o Rusku,“ a potom dodal: „My, vojenskí plánovači vychádzame v súčasnej dobe z hodnotenia NATO, ktoré hodnotí bezpečnostnú situáciu, hodnotí, kto by mohol byť predpokladaným útočníkom a z tohto my vychádzame.“

Cieľom je „uzbrojiť“ Rusko

NATO so svojimi 28 členskými krajinami je jedna obrovská vojnová mašinéria a všetci dobre vedia, že zbrojársky priemysel je najdôležitejším hospodárskym odvetvím USA, no tiež niektorých štátov Európy (Nemecko, Francúzsko, Veľká Británia). Dnes to vyzerá tak, že cieľom USA je znovu „uzbrojiť“ Rusko ako tomu bolo za éry Ronalda Reagana v 80. rokoch minulého storočia, keď Spojené štáty neustále zvyšovali vojenské výdaje, čo nútilo Sovietsky zväz reagovať rovnakým spôsobom. Takéto preteky v zbrojení obom svetovým veľmociam narobili obrovské finančné problémy, čo v prípade Sovietskeho zväzu viedlo až ku kolapsu ekonomiky a k jeho následnému rozpadu.

Vtedy sa zdalo, že USA studenú vojnu vyhrali, ale bolo to len z toho dôvodu, že mohli tlačiť americké doláre, pretože celý finančný systém je založený na petrodolároch, a tak mohli svoje finančné problémy presúvať na celý svet. No 25 rokov po skončení studenej vojny sú Spojené štáty najzadlženejšou krajinou na svete s gigantickým dlhom viac ako 20 biliónov dolárov! Americký vládnuci establishment však chce ísť aj v súčasnosti touto cestou, no teraz už aj v spolupráci s členskými štátmi NATO, ktoré doslova núti zvyšovať vojenské výdavky až na úroveň 2% HDP, čo je, aj keď sa to možno nezdá, obrovské číslo. Veď už teraz USA so svojimi spojencami z NATO dávajú na zbrojenie 70% svetových vojenských výdavkov, čo je asi desaťnásobok sumy, ktorú do armády dáva Rusko a ani to Washingtonu viditeľne stále nestačí.

Andrej Kiska vyhlásil, že Ozbrojené sily SR nie sú v dobrej forme a Slovensko v oblasti bezpečnosti mešká s väčšinou záväzkov: „My, žiaľ, niekoľko rokov len sľubujeme a naše záväzky neplníme. Podvádzame našu obranyschopnosť, podvádzame občanov, pretože im nehovoríme pravdu, ako na tom skutočne naša bezpečnosť a armáda je. A podvádzame našich vojakov, ktorým neustále niečo sľubujeme a zostáva len pri sľuboch.“ To však vôbec nie je pravda, jednotlivé krajiny Aliancie dávajú do obrany (alebo do budúcej vojny?) viac ako ostatné neutrálne a nečlenské štáty NATO. Pán Kiska asi nevie o tom, alebo mu to jeho poradcovia zabudli povedať, že na zvýšenie vojenských výdavkov na 2% HDP máme lehotu až do roku 2024, o čom sa rozhodlo na summite NATO v septembri 2014 vo Walese, takže reči o tom, že si neplníme záväzky sú klamstvom.

NATO si však podľa Článku 1 neplní záväzky „riešiť akékoľvek medzinárodné spory, mierovými prostriedkami tak, aby nebol ohrozený medzinárodný mier“ už veľmi dávno, pretože bombardovanie Juhoslávie v roku 1999 bolo jednoznačne v rozpore s medzinárodným právom a to platí aj pre ďalšie vojnové konflikty, ktoré zúria po celom svete. Americký inštitút Foreign Policy Initiative v roku 2016 prepočítal, že ak by všetky členské štáty NATO dávali na obranu 2% HDP, znamenalo by to celkové navýšenie vojenských výdavkov Severoatlantickej aliancie až o 40%. To by bol rozprávkový biznis hlavne pre USA... A práve preto sa z každej strany či už z médií hlavného prúdu alebo z úst väčšiny politikov doslova šíri šialená propaganda o akejsi hrozbe z Ruska. Kde niet nepriateľa, nemáte komu dodávať zbrane.

To politici vážne nevidia, že tu ide o jednoznačné oslabenie Európy, že obrovské sumy peňazí, ktoré jednotlivé štáty dávajú do zbrojenia a na štvanie proti Rusku, budú chýbať na skutočnú hrozbu, ktorej sú ľudia vystavení nielen v Európe – v boji proti terorizmu a nelegálnej, veľmi dobre riadenej migrácii? NATO je relikt studenej vojny a dobre to vie aj nový prezident USA Donald Trump. Zmení to už konečne? 

Zdroj: protiprud.sk