Donald Trump nariadil Pentagónu odložiť útoky na energetickú infraštruktúru Iránu o päť dní. „USA a Irán viedli veľmi dobré a produktívne rozhovory o úplnom vyriešení nášho nepriateľstva na Blízkom východe,“ oznámil americký prezident

23.03.2026 13:00
Americký prezident Donald Trump v pondelok 23. marca 2026 nariadil Pentagonu odložiť plánované útoky na iránsku energetickú infraštruktúru a elektrárne o päť dní. Iránske ministerstvo zahraničných vecí a štátne médiá kategoricky popreli akékoľvek priame alebo nepriame rozhovory so Spojenými štátmi.

Americký prezident Donald Trump nariadil ministerstvu obrany odložiť všetky útoky proti iránskym elektrárňam a energetickej infraštruktúre na päť dní, v závislosti od prebiehajúcich rokovaní medzi USA a Iránom. Trump to v pondelok oznámil na svojej platforme Truth Social.

„S potešením oznamujem, že Spojené štáty americké a Irán viedli uplynulé dva dni veľmi dobré a produktívne rozhovory ohľadom úplného a totálneho vyriešenia našich nepriateľských akcií na Blízkom východe,“ uviedol Donald Trump.

„Na základe charakteru a tónu týchto hĺbkových, podrobných a konštruktívnych rozhovorov, ktoré budú pokračovať počas celého týždňa, som nariadil ministerstvu vojny odložiť akékoľvek vojenské útoky na iránske elektrárne a energetickú infraštruktúru na obdobie piatich dní, v závislosti od úspechu prebiehajúcich stretnutí a diskusií,“ napísal prezident USA na sieti Truth Social.

O podrobnostiach zmienených rokovaní Trump neinformoval a podľa agentúry AP Teherán bezprostredne nepotvrdil žiadne rozhovory s USA.

Iránske ministerstvo zahraničných vecí neskôr oficiálne poprelo, že by s USA prebiehali priame rozhovory. Ministerstvo uviedlo, že ide o pokus kúpiť si čas na realizáciu vojenských plánov.

Iránske médiá označil Trumpove vyhlásenia za snahu o zníženie svetových cien ropy a plynu, ktoré po amerických hrozbách útokov na iránsku energetickú infraštruktúru prudko vzrástli.

Agentúra Tasnim označila prezidentove príspevky na sociálnych sieťach za formu psychologickej operácie. S odvolaním na nemenovaného predstaviteľa taktiež poprela tvrdenie o prebiehajúcich rozhovoroch s USA a uviedla, že „s týmto druhom psychologickej vojny sa ani Hormuzský preliv nevráti do svojich predvojnových podmienkou, a nebude ani mier na energetických trhoch“.

Prezident USA v sobotu pohrozil zničením elektrární v Iráne, ak Teherán neotvorí strategický Hormuzský prieliv, ktorým za normálnych okolností prechádza 20 percent celosvetových dodávok ropy a plynu. Dal mu na to 48-hodinové ultimátum, ktoré vyprší v pondelok večer washingtonského času.

V reakcii na výzvu amerického prezidenta pohrozila iránska armáda útokmi na energetickú a odsoľovaciu infraštruktúru krajín v regióne.

USA a Izrael 28. februára zaútočili na Irán, ktorý v odvete podniká údery na Izrael a krajiny v Perzskom zálive, v ktorých sa nachádzajú americké základne. Teherán v reakcii na tieto údery fakticky uzavrel Hormuzský prieliv, čo prinútilo štáty závislé od tejto námornej trasy hľadať alternatívne cesty a čerpať svoje surovinové zásoby.

Rusko v pondelok 23. marca 2026 vyzvalo na „politické a diplomatické“ vyriešenie vojny na Blízkom východe po tom, ako americký prezident Donald Trump dal Iránu ultimátum na opätovné otvorenie Hormuzského prielivu.

Donald Trump zastavenie týchto útokov oznámil pred vypršaním 48-hodinového ultimáta, ktoré dal v sobotu Iránu na úplné otvorenie Hormuzského prielivu.

Americký prezident pred takmer dvoma týždňami v rozhovore pre Fox News pripustil, že by možno bol ochotný rokovať s Iránom. Záleží však podľa neho na podmienkach, ktoré bližšie nespresnil. Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí počas prebiehajúcej vojny opakovane vylúčil rokovania s USA, pričom povedal, že Irán má „veľmi trpkú skúsenosť s rokovaniami“ s Washingtonom.

Zdroj: tass.com / tvnoviny.skunn.ua / aljazeera.com / bleskovky.skInfoVojna

 

Zdielať článok na:  
Telegram


Ďalšie články:

Ceny ropy pokračujú v raste. Ropný koncern Saudi Aramco pokračuje v znižovaní dodávok ropy do Ázie. Plyn opäť výrazne zdražel, cena elektriny atakuje minuloročné maximá. „Energetická kríza spôsobená vojnou na Blízkom východe je vážnou hrozbou pre svetovú ekonomiky a žiadna krajina sa jej dôsledkom nevyhne,“ vyhlásil šéf Medzinárodnej agentúry pre energiu Fatih Birol. „Ceny potravín sa viažu na vývoj cien palív, ak budú stáť napríklad 3 eurá za liter, okamžite sa to prejaví aj na cenách potravín,“ varuje premiér Robert Fico. „Vojna v Iráne prináša jednoznačné riziko vyššej inflácie a pomalšieho ekonomického rastu,“ uviedol guvernér NBS Peter Kažimír