Donald Trump po stretnutí s Markom Ruttem naďalej zúri, lebo členovia NATO mu nepomohli v boji proti Iránu

09.04.2026 10:30

Generálny tajomník NATO Mark Rutte na stretnutí s americkým prezidentom Donaldom Trumpom v stredu večer (v noci na štvrtok SELČ) zdôraznil, že veľká väčšina európskych členov aliancie bola podľa neho Spojeným štátom počas vojny proti Iránu nápomocná. V reakcii na Trumpovu kritiku, že partneri v NATO Spojeným štátom v konflikte nepomohli, Rutte napriek tomu pripustil, že niektoré krajiny aliancie v tejto skúške neuspeli. Rutte to povedal v rozhovore pre stanicu CNN po súkromnom stretnutí v Bielom dome, na ktorom mu Trump podľa neho opäť oznámil, že je z NATO sklamaný. Trump svoje sťažnosti na adresu aliancie po stretnutí zopakoval aj na sociálnej sieti.

„Je zjavne sklamaný z mnohých spojencov v NATO a ja jeho postoj chápem,“ povedal Rutte v relácii CNN „The Lead with Jake Tapper“. „Bola to veľmi úprimná a otvorená diskusia, ale aj rozhovor medzi dvoma dobrými priateľmi,“ dodal. V Bielom dome Rutte podľa agentúr strávil vyše dve hodiny.

Na otázku, či sa domnieva, že členské štáty Severoatlantickej aliancie boli podrobené skúške, v ktorej neuspeli, Rutte odpovedal: „Áno, niektoré z nich, ale prevažná väčšina európskych krajín – a o tom sme dnes hovorili – splnila to, čo pre takýto prípad sľúbila.“ Trumpovi v tejto súvislosti pripomenul, že európske krajiny NATO pomáhali Spojeným štátom napríklad s logistikou a plnili aj ďalšie záväzky, uviedol Rutte bez toho, aby dotknuté krajiny menoval.

„NATO tu nebolo, keď sme ho potrebovali, a nebude tu ani vtedy, keď ho budeme potrebovať znova. Pamätajte na Grónsko, ten obrovský, zle spravovaný kus ľadu!!!“ napísal Trump po stretnutí s Ruttem veľkými písmenami na svojej sociálnej sieti Truth Social s odkazom na nedávny spor o autonómne územie Dánska, členskej krajiny NATO, ktoré chcel Trump získať pre Spojené štáty. Biely dom sa k priebehu ani výsledkom stredajšieho stretnutia oficiálne nevyjadril.

Hovorca NATO podľa agentúry Reuters uviedol, že Rutte s Trumpom viedli úprimnú diskusiu o rade otázok týkajúcich sa spoločnej bezpečnosti. Šéf aliancie pritom podľa hovorcu zdôraznil, že je dôležité, aby spojenci naďalej vyvíjali viac úsilia, aby bola aliancia silnejšia a spravodlivejšia.

Denník The Wall Street Journal v stredu napísal, že Trumpova administratíva zvažuje plán, ktorý by potrestal niektorých členov NATO, o ktorých sa domnieva, že vo vojne proti Iránu neboli Spojeným štátom a Izraelu dostatočne nápomocní. Návrh podľa denníka zahŕňa napríklad presun amerických vojsk z takýchto členských krajín do štátov, ktoré vojnu proti Iránu viac podporili, či uzavretie americkej základne najmenej v jednej z európskych krajín, zrejme v Španielsku alebo Nemecku. Trump nedávno pohrozil aj odchodom Spojených štátov z aliancie, to však nemôže urobiť bez súhlasu Kongresu.

Hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová pred stretnutím za zatvorenými dverami novinárom povedala, že aj o tejto možnosti bude Trump s Ruttem rokovať. Prezident sa podľa nej domnieva, že NATO počas americko-izraelskej vojny s Iránom zlyhalo. Rutte, ktorý s Trumpom udržiava vrelý vzťah, sa podľa serveru Politico vydal na cestu do Bieleho domu práve v nádeji, že sa mu podarí zabrániť rozpadu aliancie.

„Je celkom smutné, že sa NATO v posledných šiestich týždňoch otočilo k americkému ľudu chrbtom, keď to bol americký ľud, kto financoval ich obranu,“ povedala novinárom Leavittová pred stretnutím. Na otázku, či sa americký prezident chystá hovoriť o možnom odchode z NATO odpovedala: „Je to niečo, o čom prezident diskutoval, a myslím, že je to niečo, o čom prezident bude o pár hodín hovoriť s generálnym tajomníkom Ruttem.“

Ešte pred stretnutím v Bielom dome sa Rutte v stredu stretol aj s americkým ministrom zahraničia Marcom Rubiom. Ministerstvo vo vyhlásení uviedlo, že hovorili o vojne s Iránom, o snahách Spojených štátov vyrokovať ukončenie vojny medzi Ruskom a Ukrajinou a o „posilnení koordinácie a zdieľaní záťaže so spojencami z NATO“.

Server Politico napísal, že šéf NATO Rutte, ktorý má s Trumpom vrelý vzťah, sa vydal na cestu do Bieleho domu s nádejou, že sa mu podarí zabrániť v rozpade Severoatlantickej aliancie. Americký prezident formálne nemôže vystúpiť z NATO bez súhlasu Kongresu. Podľa nemenovaného úradníka má ale Trump „aj iné spôsoby, ako obmedziť svoj záväzok“.

A administratíva amerického prezidenta zvažuje plán, ktorý by potrestal niektorých členov Aliancie, o ktorých sa domnieva, že počas vojny proti Iránu neboli Spojeným štátom a Izraelu nápomocní. S odvolaním sa na predstaviteľa vo Washingtone to napísal denník The Wall Street Journal (WSJ). Návrh podľa neho zahŕňa napríklad presun amerických vojsk z takých členských krajín do štátov, ktoré viac podporili vojnu proti Iránu.

Okrem premiestnenia vojsk by plán mohol zahŕňať aj uzavretie americkej základne najmenej v jednej z európskych krajín, pravdepodobne v Španielsku alebo Nemecku, píše denník. Plán je podľa neho v ranej fáze a je jednou z niekoľkých možností, o ktorých Biely dom diskutuje, aby NATO potrestal.

USA majú po celej Európe rozmiestnených približne 84.000 vojakov, hoci presný počet sa líši v závislosti od vojenských cvičení a rotácií, píše WSJ. Americké základne v Európe podľa denníka hrajú dôležitú úlohu v globálnych vojenských operáciách USA a poskytujú hostiteľskej krajine ekonomický prínos prostredníctvom investícií. Americké základne vo východnej Európe sú potom považované za odstrašujúci prostriedok proti Rusku.

Ktoré krajiny by o amerických vojakov mohli v prípade realizácie spomínaného plánu prísť, nemožno podľa WSJ určiť. Avšak mnoho členov NATO sa dostalo s Trumpom od jeho návratu do Bieleho domu do konfliktu alebo vyvolalo jeho hnev. Napríklad Španielsko, ktoré sa ako jediné nezaviazalo vynaložiť päť percent svojho HDP na obranu, nepovolilo americkým lietadlám zapojeným do vojny proti Iránu využívať svoj vzdušný priestor, podotkol WSJ. Američania sú podľa denníka frustrovaní aj Berlínom.

Naopak prospech by z prípadných zmien mohli mať krajiny ako Poľsko, Rumunsko, Litva alebo Grécko, ktoré sú vo Washingtone vnímané ako podporujúce, dodali činitelia. Východoeurópske krajiny majú jedny z najvyšších výdavkov na obranu v alianci a boli jedny z prvých, ktoré signalizovali, že podporia medzinárodnú koalíciu pre monitorovanie Hormuzského prielivu, píše The Wall Street Journal. Rumunsko rýchlo umožnilo americkému letectvu využívať svoje základne. Plán by tak podľa denníka mohol viesť k presunu väčšieho počtu amerických vojakov bližšie k ruským hraniciam, čo by najskôr rozhnevalo Moskvu.

Server Politico medzitým napísal, že podľa nemenovaného predstaviteľa administratívy by Trump mohol obmedziť financovanie operácií NATO zo strany USA v súvislosti s ruskou vojnou proti Ukrajine, znížiť americkú vojenskú prítomnosť v Európe alebo zastaviť zdieľanie spravodajských informácií s Ukrajinou.



Zdroj: pravda.sk