Ministerstvo spravodlivosti SR upozorňuje na dezinformácie šírené denníkom SME o rozhodnutí ESĽP v prípade sudkyne Denisy Cvikovej proti Slovenskej republike. „Všetkých 7 sudcov veľkej komory priznalo, že jej ľudské práva boli porušené,“ informuje právnička Marica Pirošíková z pozície poradkyne šéfa rezortu spravodlivosti

20.06.2024 19:30
Sudkyňa Denisa Cviková uspela so svojou sťažnosťou na Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu, ktorý priznal porušenie jej ľudských práv rozhodnutím sudcu Najvyššieho súdu Juraja Klimenta & spol. o väzbe a Ústavný súd pod vedením Ivana Fiačana jej sťažnosť voči „strýko senátu“ zamietol.

Ministerstvo spravodlivosti SR upozorňuje na zavádzajúce informácie denníka SME v súvislosti s rozhodnutím ESĽP vo veci sudkyne D. Cvikovej proti Slovenskej republike. Ministerstvo do dnešného dňa nedisponuje žiadnym listom sudcu Juraja Klimenta, ako píše SME, ktorého obsahom by boli uvedené dôvody podania žiadosti o preskúmanie rozhodnutia veľkou komorou ESĽP. K predmetnej problematike pripájame stanovisko poradkyne ministra spravodlivosti SR Marice Pirošíkovej:

„Informácia  o hlasovaní sudcov ESĽP je súčasťou rozhodnutia, nie je preto pravdou, že minister spravodlivosti nemôže takýmto údajom disponovať, ako bolo medializované. Rozsudok v prípade Cviková bol prijatý jednomyseľne. Vyplýva to expresis verbis z jeho výrokovej časti. V zmysle článku 74 ods. 1 písm k) Rokovacieho poriadku ESĽP musí rozsudok obsahovať počet sudcov, ktorí tvorili väčšinu. Výraz jednomyseľne znamená, že za porušenie hlasovalo všetkých 7 sudcov komory. Žiadosť o predloženie prípadu veľkej komore je pri jednomyseľnom rozsudku vychádzajúcom z ustálenej judikatúry vopred odsúdená na neúspech. Odmietol by ju už 5-členný panel veľkej komory z dôvodu, že nevyvoláva významné otázky týkajúce sa výkladu alebo aplikácie Dohovoru alebo inú závažnú otázku všeobecného významu. Dôležitá je v tomto ohľade judikatúra ESĽP a nie to, či Ústavný súd SR mal na vec iný názor ako ESĽP. Aj preto boli podobné snahy bývalej vládnej koalície v prípade jednomyseľných rozsudkov ESĽP v prípadoch Mucha, Varga či Haščák panelom piatich sudcov odmietnuté a pred veľkú komoru sa nedostali. Ako bývalá dlhoročná zástupkyňa vlády SR pred ESĽP som tento postup vlády verejne kritizovala s tým, že namiesto zjavne bezúspešného snaženia sa o predloženie veci veľkej komore bolo potrebné už v deň vyhlásenia týchto rozsudkov vyzvať príslušné orgány na okamžitú zmenu praxe. Takto som postupovala napríklad v prípade rozsudku ESĽP konštatujúceho porušenie práva na spravodlivý proces Branislava Adamča, ktorý bol odsúdený na základe výpovede kajúcnika, ktorý za to získal praktickú beztrestnosť za trestný čin vraždy, pričom ostatné dôkazy boli len nepriame.“

Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) v Štrasburgu minulý týždeň vyhovel sťažnosti slovenskej sudkyne Denisy Cvikovej a rozhodol, že boli porušené jej práva na osobnú slobodu v spojitosti s rozhodnutím Najvyššieho súdu o jej väzbe v roku 2020.

Viac v článku TU.


Zdroj: justice.gov.sk / InfoVojna

Zdielať článok na:  
Telegram

Ďalšie články:

VIDEO: Modelingový agent Miro Šimonič o zlých dojmoch po svojom pobyte v USA, platení slovenských ovplyvňovačov britskou vládou, intelektuálnej povýšeneckosti progresívcov, rozdelení celej spoločnosti skrytými silami známymi pod označením „Deep state“, nezmyselných opatreniach bratislavského primátora Matúša Valla a jeho tímu pri riadení hlavného mesta, o smrti jeho blízkej osoby a negatívnych skúsenostiach, ktoré musela jeho rodina podstúpiť v nemocnici a na úradoch, o neľudskom prístupe mnohých ľudí, o nedôstojných podmienkach slovenských seniorov, ale aj o tom, že pre Slovákov je téma smrti tabu a nevedia o nej empaticky komunikovať s inými

VIDEO: Exriaditeľ kontrarozviedky SIS Peter Tóth o financovaní politickej kampane, ovplyvňovní slovenských parlamentných volieb a šírení britskej propagandy vládou Spojeného kráľovstva na území svojho spojenca, o 70tich ovplyvňovačov, ktorí na sociálnych sieťach a vo verejenom priestore pracovali v službách cudzej mocnosti, o mlčaní opozície, protiruskej hystérii v Európe na spôsob mccarthismu, snahe udržať v Európe ideologickú jednotu, hybridných hrozbách, dvojakom metri, ale aj o medzinárodných tlakoch a potrebe prijatia zákona o zahraničných agentoch