VIDEO: Poslanci Európskeho parlamentu rozhodli, že zavedenie systému emisných kvót ETS2 sa odkladá. Europarlament zároveň schválil sprísnenie migračnej politiky Európskej únie, proti ktorému boli europoslanci za Progresívne Slovensko. „Progresívci dostali od vlastencov facku,“ reagoval europoslanec Milan Uhrík

10.02.2026 18:00

Europoslanci dnes schválili klimatický cieľ znížiť do roku 2040 emisie o 90 percent oproti roku 1990. Až päť percentuálnych bodov čistých emisií môže pochádzať z vysoko kvalitných medzinárodných uhlíkových kreditov od partnerských krajín. Súčasťou dohody je aj odloženie zavedenia emisných kvót ETS2 o jeden rok, teda na rok 2028.

Europoslanci hlasovali o kompromisnej dohode, ktorú vlani v decembri dosiahli zástupcovia členských krajín a europarlamentu. Dohodu podporilo 413 europoslancov, 226 ich bolo proti a 12 sa zdržalo hlasovania. Teraz bude návrh už len formálne schvaľovať Rada EÚ, ktorá zastupuje členské štáty.

Európska komisia navrhla záväzný klimatický cieľ na rok 2040 vlani na začiatku júla. Stalo sa to napriek výhradám niektorých štátov, vrátane Českej republiky, ktoré chceli krok odložiť. Návrh vtedy prvýkrát počítal s tým, že krajiny EÚ budú môcť využívať takzvané uhlíkové kredity z rozvojových štátov na dosiahnutie cieľa v oblasti emisií.

Medzinárodné uhlíkové kredity umožňujú štátom, firmám alebo organizáciám kompenzovať časť svojich emisií tým, že finančne podporia projekty znižujúce alebo zachytávajúce emisie inde vo svete. Ide napríklad o výsadbu lesa, ochranu dažďových pralesov či investície do obnoviteľných zdrojov.

Podľa súčasnej kompromisnej politickej dohody môžu štáty využívať medzinárodné kredity na dosiahnutie až piatich percentuálnych bodov zníženia emisií od roku 2036. Tieto kredity však môžu použiť iba v odvetviach, ktoré nie sú regulované v rámci systému emisných kvót (EÚ ETS) a môžu pochádzať iba z partnerských krajín, ktorých klimatické ciele sú zlučiteľné s cieľmi parížskej dohody.

Cieľom parížskej dohody z roku 2015 je obmedziť globálne otepľovanie a bojovať proti zmene klímy. Štáty sa zhodli na cieli udržať nárast priemernej globálnej teploty výrazne pod dvoma stupňami Celzia oproti hodnotám pred priemyselnou revolúciou a pokiaľ možno obmedziť nárast na 1,5 stupňa. Dohodu ratifikovali všetky krajiny EÚ.

Zavedenie systému EÚ ETS2 bude podľa kompromisnej dohody odložené o jeden rok, z roku 2027 na rok 2028. Systém ETS2 sa vzťahuje na emisie oxidu uhličitého zo spaľovania palív v budovách a cestnej doprave. O tieto zmeny sa usilovala okrem iného predchádzajúca česká vláda premiéra Petra Fialu. Súčasná vláda premiéra Andreja Babiša systém emisných kvót ETS2 úplne odmietla a uviedla, že bude v EÚ hľadať podporu pre zrušenie tohto systému.

Hneď ako teraz Rada EÚ text schváli, nadobudne účinnosť 20 dní po jeho uverejnení v Úradnom vestníku EÚ.

Európsky parlament v utorok (10. 2.) schválil dva hlavné texty, ktorých cieľom je sprísniť migračnú politiku Európskej únie a uľahčiť členským štátom návraty žiadateľov o azyl mimo územia EÚ.

Jedným z hlavných prvkov novej legislatívy je možnosť posielať žiadateľov o azyl do krajín, z ktorých nepochádzajú, no ktoré EÚ považuje za „bezpečné“.

Prijaté opatrenia majú takýto postup uľahčiť, čo vyvolalo ostrú kritiku zo strany ľavicových poslancov a ľudskoprávnych organizácií. Podľa nich hrozí, že migranti a žiadatelia o azyl budú v „bezpečných tretích krajinách“ čeliť porušovaniu svojich práv. „Je to ďalší krok v dehumanizácii migračnej politiky Európskej únie,“ vyhlásila zelená europoslankyňa Melissa Camarová, podľa ktorej sa dôstojnosť žiadateľov o azyl „systematicky pošliapava“.

Európska komisia kritiku odmieta a tvrdí, že každá krajina, do ktorej by boli migranti presúvaní, musí rešpektovať základné ľudské práva a medzinárodné záväzky. Druhým schváleným opatrením je vytvorenie zoznamu krajín, ktoré EÚ oficiálne považuje za bezpečné. Pre občanov týchto štátov sa tým výrazne obmedzia možnosti získať azyl v Únii. Na zozname sa nachádzajú napríklad Kosovo, Bangladéš, Kolumbia, Egypt, India, Maroko či Tunisko.

Na základe nových pravidiel bude na žiadateľovi, aby preukázal, že zmienené ustanovenie by sa v jeho prípade nemalo uplatňovať z dôvodu opodstatneného strachu z prenasledovania alebo rizika vážneho bezprávneho zaobchádzania v prípade návratu do vlasti.

Za bezpečné krajiny pôvodu budú považované aj kandidátske krajiny na vstup do Únie.

Situáciu v krajinách na zozname a v kandidátskych krajinách bude monitorovať Európska komisia, ktorá bude reagovať na prípadnú zmenu okolností. Komisia môže dočasne rozhodnúť, že daná krajina nie je bezpečná, či navrhnúť jej trvalé vyradenie z tohto zoznamu. Členské štáty budú môcť určiť ďalšie bezpečné krajiny pôvodu na národnej úrovni.

Na základe schválenej dohody o uplatňovaní koncepcie bezpečnej tretej krajiny môžu členské štáty zamietnuť žiadosť o azyl ako neprípustnú, ak je splnená jedna z troch podmienok. Týmito podmienkami sú: „existencia spojenia medzi žiadateľom a treťou krajinou, ako napríklad prítomnosť členov jeho rodiny v krajine, predchádzajúca prítomnosť žiadateľa v krajine alebo ak existujú jazykové, kultúrne alebo podobné väzby; žiadateľ prešiel cez tretiu krajinu na ceste do EÚ a mohol tam požiadať o účinnú ochranu; s treťou krajinou existuje dohoda na bilaterálnej alebo multilaterálnej úrovni alebo v rámci EÚ o prijímaní žiadateľov o azyl, s výnimkou maloletých bez sprievodu“.

Za vytvorenie zoznamu hlasovalo 408 poslancov, 184 bolo proti a 60 sa zdržalo hlasovania. Dohodu schválili poslanci 396 hlasmi, 226 bolo proti a 30 sa zdržalo.

Cieľom zoznamu je zrýchliť vybavovanie azylových žiadostí a v prípadoch zamietnutia urýchliť návraty do krajín pôvodu. „Občania od nás očakávajú, že splníme svoje sľuby v oblasti migračnej politiky, a presne to dnes robíme,“ povedala konzervatívna europoslankyňa Lena Dupontová počas rokovania parlamentu.

Politická rovnováha v EÚ sa v posledných rokoch citeľne posunula doprava a migrácia zostáva jednou z najcitlivejších politických tém. To platí aj napriek tomu, že počet nelegálnych vstupov do Únie v roku 2025 klesol približne o 25 percent v porovnaní s rokom 2024. Vlani požiadalo o azyl v EÚ takmer milión ľudí, pričom ochranu získalo približne 440-tisíc z nich.

Reakcia poslancov Európskeho parlamentu za hnutie Republika - Milana Uhríka a Milana Mazureka:

Zdroj: pravda.sk / epochtimes.sk / InfoVojna