Filipíny kvôli dopadom izraelsko-americkej vojenskej agresie voči Iránu spojených s rizikami pre dodávky palív vyhlásili „národnú energetickú krízu“. Energetickí analytici upozorňujú, že to, čo sa deje na Filipínach, by sa mohlo premietnuť v globálnom meradle. Katarský energetický koncern QatarEnergy medzitým vyhlásil stav „vyššia moc“ na dlhodobé kontrakty na dodávku skvapalneného zemného plynu (LNG) pre štyroch odberateľov, čo je významným signálom nestability na globálnom trhu s energiami
25.03.2026 08:30
Filipínsky prezident Ferdinand Marcos v utorok vyhlásil „národnú energetickú krízu“ v súvislosti s rizikami pre dodávky palív a energetickú stabilitu v krajine, ktoré zapríčinila prebiehajúca vojna na Blízkom východe.
„Vzhľadom na pretrvávajúci konflikt na Blízkom východe a z toho vyplývajúce bezprostredné ohrozenie dostupnosti a stability dodávok energie v krajine sa týmto vyhlasuje národná energetická kríza,“ uvádza sa vo výkonnom nariadení zverejnenom v utorok večer filipínskeho času.
„Toto vyhlásenie... umožní vláde prostredníctvom (ministerstva energetiky) a ďalších príslušných orgánov zavádzať reagujúce a koordinované opatrenia v súlade s platnými zákonmi s cieľom riešiť riziká vyplývajúce z narušenia globálnych dodávok energie a vnútroštátneho hospodárstva,“ dodáva sa v nariadení.
Teento krok je podľa filipínskych úradov preventívnym opatrením zameraným na stabilizáciu dostupnosti palív na domácom trhu a ochranu ekonomiky pred ďalšími šokmi. Krajina je silne závislá od dovozu energií, kvôli čomu je obzvlášť zraniteľná voči narušeniu kľúčových ropných trás, najmä tých, ktoré sú prepojené s Blízkym východom.
Eskalácia konfliktu vyvolala obavy o bezpečnosť hlavných prepravných trás vrátane strategických prielivov, cez ktoré prechádza významná časť svetových zásob ropy a skvapalneného plynu. Cez Hormuzský prieliv prechádza približne pätina celosvetovej spotreby ropy a značná časť svetového obchodu so skvapalneným zemným plynom (LNG)
Už aj samotná hrozba prerušenia dodávok stačila na to, aby vytlačila ceny nahor a vytvorila neistotu na globálnych trhoch.
Filipínske úrady v reakcii na to pripravujú krízové plány, ktoré môžu zahŕňať prídelový systém palív, zvýšené využívanie alternatívnych zdrojov energie a koordináciu so súkromnými poskytovateľmi energií na zabezpečenie kontinuity dodávok. Cieľom je zabrániť nedostatku a zároveň zvládnuť rastúce náklady, ktoré by mohli ovplyvniť dopravu, ceny potravín a celkovú infláciu.
Energetickí analytici poznamenávajú, že to, čo sa deje na Filipínach, by mohlo byť skorým indikátorom širších globálnych dopadov. Keď sa ponuka ropy obmedzí, dopad len zriedka zostáva lokalizovaný. Vyššie náklady na palivá majú tendenciu šíriť sa celými ekonomikami a ovplyvňovať všetko od logistiky až po základné tovary. Hoci situácia zostáva premenlivá, toto vyhlásenie zdôrazňuje, ako geopolitické napätie sa môže rýchlo pretaviť do reálneho ekonomického tlaku. Pre krajiny závislé od dovozu energií môžu mať aj vzdialené konflikty okamžité následky.
Nasledujúce týždne pravdepodobne rozhodnú o tom, či pôjde o lokálne narušenie, alebo o začiatok širšej energetickej krízy postihujúcej viaceré regióny sveta.
AFP pripomína, že Filipíny majú jedny z najvyšších nákladov na energiu v regióne a sú vo veľkej miere závislé od dovozu paliva na prevádzku svojich elektrární.
Katarský energetický koncern QatarEnergy medzitým vyhlásil stav force majeure (vyššia moc - mimoriadne, nepredvídateľné a neovplyvniteľné udalosti) na dlhodobé kontrakty na dodávku skvapalneného zemného plynu (LNG) pre štyroch odberateľov. Dôvodom sú škody na kľúčovej infraštruktúre po minulotýždňovom raketovom útoku Iránu. Informovali o tom servery investing.com a The Korea Times.
Vyššia moc, keď spoločnosť nemôže plniť svoje záväzky v dôsledku nepredvídateľných udalostí, ktoré nedokázala ovplyvniť, sa týka kontraktov firmy QatarEnergy uzatvorených s Čínou, Južnou Kóreou, Belgickom a Talianskom. Na riziko vyhlásenia stavu vyššej moci upozornila spoločnosť už koncom minulého týždňa, keď oznámila, že raketové útoky Iránu vážne poškodili jej kľúčový plynárenský komplex Ras Laffan.
Útoky znížili exportnú kapacitu Kataru pri LNG o 17 %. Bola to odpoveď Teheránu na predchádzajúce útoky Izraela na jeho ložisko zemného plynu Južný Pars. Šéf QatarEnergy Saad Al-Kaabi v tejto súvislosti uviedol, že vzhľadom na rozsah škôd môže Kataru trvať od troch do piatich rokov, než ich úplne odstráni.
Zdroj: InfoVojna / bleskovky.sk / trend.sk
