Fond na podporu umenia pridelil 40-tisíc eur na detskú knihu Šiškáči, ktorá vznikla pomocou AI
22.07.2026 22:00
Rada Fondu na podporu umenia schválila 40-tisíc eur na vydanie detskej knihy Šiškáči: Záhada spievajúceho stromu. Jej vydavateľstvo priznalo, že pri tvorbe využilo aj umelú inteligenciu, neuviedlo však, ktoré časti knihy pomocou nej vznikli. Rozhodnutie kritizujú viacerí vydavatelia aj opozičné Progresívne Slovensko.
Na prípad ako prvý upozornil novinár Jakub Pohle na sieti X.
Keď sa kultúra tuneluje už aj cez AI detské knižky
— MalyCynik (@MCynik) July 21, 2026
Hovorí vám niečo kniha Šiškáči? Ani mne nehovorila, hoci by podľa všetkého mala. Z nejakého dôvodu sa v Martinuse veľmi dobre predáva. K 11.5. Bola knižka na prvom mieste medzi detskými knihami v Martinuse. Napriek tomu, že je… pic.twitter.com/I3d5FRd0sa
Odpálilo mi dekel.
— MalyCynik (@MCynik) July 22, 2026
Well, ak ste si mysleli, že Martinus náhodou tú “knihu” stiahne, tak zatiaľ túdle. Keby ste chceli vedieť, je to na širšiu debatu a Martinus radšej nechá v ponuke AI shitslop na dojenie peňazí z detského čitateľa, vyprodukovaný za účelom totálneho tunelu a… pic.twitter.com/2GyIVtMP5T
Podrobnejšie okolnosti následne opísal denník SME, podľa ktorého Rada FPU rozhodla o podpore projektu napriek tomu, že odborná komisia ho pri obmedzenom rozpočte neodporučila zaradiť medzi úspešné žiadosti.
Podpora zatiaľ existuje iba ako rozhodnutie rady. Vydavateľstvo Jojo Donut tvrdí, že s fondom nepodpísalo zmluvu, nedostalo ani jej návrh a žiadne verejné peniaze mu zatiaľ neboli vyplatené.
„Produkcia a vydanie knihy boli financované výhradne zo súkromných zdrojov,“ uviedol pre SME konateľ vydavateľstva Jozef Šiška.
Rozsah použitia AI nie je známy
Vydavateľstvo potvrdilo, že umelú inteligenciu využívalo ako jeden z pracovných nástrojov. Odmieta však, že by technológia nahradila prácu autorov a ďalších ľudí zapojených do projektu.
„Pri tvorbe knihy sme využívali aj moderné technológie vrátane umelej inteligencie ako jedného z pracovných nástrojov. Za výsledkom však stojí dlhodobá vízia, od prípravy konceptu, scenárov a odborných konzultácií až po editáciu, produkciu a finálne spracovanie,“ tvrdí Šiška.
Firma neodpovedala, či generatívne nástroje použila pri písaní textu, tvorbe ilustrácií, ich úprave alebo pri výrobe propagačných videí. Z verejne dostupných informácií preto nemožno určiť, aký veľký podiel na konečnej podobe knihy mala umelá inteligencia. Na prvý pohľad však minimálne všetky ilustrácie v knihe pôsobia ako generované umelou inteligenciou.
Ako autora námetu uvádza publikácia Jozefa Šišku, autorkou príbehu je Petra Gabaríková a za vizuálnym spracovaním ilustrácií stojí Cyril Orem.
Rada obišla odporúčanie komisie
Spoločnosť Jojo Donut vznikla 18. februára 2026, iba niekoľko dní pred otvorením dotačnej výzvy. O podporu mohla požiadať do 23. marca. Pravidlá pritom účasť nových vydavateľstiev nezakazovali.
Projekt žiadal od FPU 45-tisíc eur. Odborná komisia jeho kvalitu priamo nespochybnila, vzhľadom na nedostatok peňazí však uprednostnila lepšie hodnotené žiadosti. Rada fondu sa následne jednomyseľne rozhodla prideliť Šiškáčom 40-tisíc eur.
Svoje odchýlenie od odporúčania komisie podľa zistení denníka SME vysvetlila iba formuláciou „Navrhujem podporiť“, hoci rokovací poriadok jej umožňuje rozhodnúť inak a zároveň predpokladá uvedenie dôvodov.
Nejasné zostáva aj to, na aké konkrétne výdavky má 40-tisíc eur smerovať. Verejnosti nie je dostupný položkový rozpočet, počet vytlačených kníh ani výška honorárov pre tvorcov. FPU na otázky denníka nereagoval.
Kniha vyšla ešte pred rozhodnutím
Šiškáči sa podľa údajov kníhkupectva Martinus začali predávať 1. mája. Rada FPU o podpore rozhodla až 24. júna, teda v čase, keď bola kniha takmer dva mesiace na trhu.
Na sociálnych sieťach vydavateľstva sa objavila fotografia, ktorá vytvárala dojem, že Šiškáči boli najpredávanejšou knihou v predajni Martinus na bratislavských Nivách. Kníhkupectvo však denníku SME potvrdilo, že titul tam v žiadnom momente nebol na prvom mieste predajnosti a za bestseller ho nepovažuje ani podľa celkových predajov.
Samotné skoršie vydanie publikácie však nemusí znamenať porušenie pravidiel. Fond umožňuje spätne preplatiť oprávnené výdavky, ktoré vznikli po začiatku stanoveného obdobia, aj keď ich prijímateľ uhradil ešte pred podpisom zmluvy. Vydavateľstvo by však muselo preukázať, že výdavky súviseli so schváleným projektom a zodpovedajú podmienkam dotácie.
Výška podpory vyvolala nevôľu medzi vydavateľmi. Koloman Kertész Bagala, ktorý sa vydávaniu pôvodnej slovenskej literatúry venuje od začiatku 90. rokov, reagoval slovami: „To je suma na desať kníh.“
Vydavateľka detského časopisu Bublina Vanda Gabrišová uviedla, že na jednu podporenú knihu získavali približne tri- až štyritisíc eur. Suma okolo 40-tisíc eur podľa nej v minulosti pokrývala fungovanie časopisu počas celého roka.
„Som doslova zhrozená,“ povedala Gabrišová. „Štyridsaťtisíc je extrémne vysoká suma,“ dodala.
Progresívne Slovensko hovorí o podozreniach
Na prípad reagovalo aj opozičné Progresívne Slovensko. Hnutie kritizuje, že rada podporila projekt, ktorý odborná komisia neuprednostnila, a poukazuje na výrazný rozdiel medzi priznanou sumou a podporou etablovaných vydavateľstiev.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
PS zároveň tvrdí, že okolnosti rozhodnutia chce ďalej preverovať. „Na tento tunel si ešte posvietime,“ vyhlásilo hnutie.
Zdroj: ta3.com / InfoVojna
