Generálny prokurátor
28.03.2017 10:12
čl.150
„Na čele prokuratúry je generálny prokurátor, ktorého vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky na návrh Národnej rady Slovenskej republiky.“
Podľa tohto ustanovenia prezident SR nemôže vymenovať, ani odvolať generálneho prokurátora bez návrhu Národnej rady SR. Tu vzniká otázka, ktorá mnohým ústavným právnikom nedá spávať, či prezident SR má alebo nemá ústavnú povinnosť prijať návrh, alebo či môže odmietnuť navrhnutého kandidáta. Táto otázka nie je ani zďaleka zodpovedaná.
Veľkú právomoc v Slovenskej republike dávajú do rúk generálneho prokurátora dva články Ústavy SR. Ústavný súd SR (ďalej len ÚS SR) ako jediný ústavný orgán v SR môže rozhodovať o súlade zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov s ústavou, s ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Túto právomoc ÚS SR dáva Ústava SR vo svojom čl. 125 ods. 1 písm. a).
No na to, aby mohol vôbec začať konať, „niekto“ musí podať návrh. Podať takýto návrh v Slovenskej republike majú na základe čl. 130 ods. 1 tieto subjekty:
a) najmenej pätina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky,
b) prezident Slovenskej republiky,
c) vláda Slovenskej republiky,
d) súd,
e) generálny prokurátor
Tento článok ešte vymenúva ďalšie subjekty, tie však nie sú oprávnené dať podnet na tzv. „abstraktnú kontrolu ústavnosti“.
Čo vlastne tieto dve ustanovenia spolu znamenajú???
Znamenajú, že generálny prokurátor má moc podať na ÚS SR podnet, aby tento preskúmal zákon, či nie je protiústavný! Laicky by sa dalo povedať, že v prípade prijatia protiústavného zákona sa o jeho „zrušenie“ resp. „vylúčenie“ z právneho poriadku môže postarať aj generálny prokurátor. To, či sa tak naozaj stane, či je zákon naozaj protiústavný, to povie až ÚS SR. Ale celé konanie môže začať už sám generálny prokurátor.
Ďalší článok Ústavy SR sa dotýka „nedotknuteľnosti“ generálneho prokurátora. Je ním čl. 136 ods. 3:
„Ak ústavný súd súhlas odoprie, trestné stíhanie alebo vzatie do väzby je počas trvania funkcie sudcu ústavného súdu, funkcie sudcu alebo funkcie generálneho prokurátora vylúčené.“
No ešteže máme funkčný Ústavný súd s plným počtom sudcov!!! ...jaj, počkať, nemáme. Musíme chvíľu počkať, kým sa páni v NR SR zhodnú na ich „farbe“ a pán prezident sa ich uráči vymenovať.
Postavenie generálne prokurátora v Slovenskej republike je významné. Má v rukách moc. Moc spolurozhodovať o smerovaní našej vlasti.
Skúsme si dať odbočku od Ústavy SR a pozrime sa na znenie § 7 zákona č. 153/2001 o prokuratúre, a to na ods. 4, ktorý je v druhej časti tohto zákona a určuje postavenie a pôsobnosť generálneho prokurátora:
„Generálny prokurátor skladá do rúk prezidenta Slovenskej republiky tento sľub:
Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Budem dodržiavať Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony a medzinárodné zmluvy vyhlásené ustanoveným zákonom a presadzovať a upevňovať zákonnosť.“
Ja celkom dobre nechápem, prečo sa pán generálny prokurátor počas čítania Ústavy SR „zasekol“ pri jej čl. 37 ods. 4:
„Právo na štrajk sa zaručuje.“
Problém pre pána generálneho prokurátora je v tom, že tento čl. 37 ods. 4 má za touto svojou prvou vetou aj toto pokračovanie:
„Podmienky ustanoví zákon. Toto právo nemajú sudcovia, prokurátori, príslušníci ozbrojených síl a ozbrojených zborov a príslušníci a zamestnanci hasičských a záchranných zborov.“
Nemá, opakujem: nemá právo na štrajk. Musí robiť!
Teda mal by!
Judita L.
