HMOTNOPRÁVNA EXEMPCIA - Poslanci
30.03.2017 09:52
Tak toto bude na dlho! A to som si myslela, že každý slovenský politický „aktér“ bude na jeden článok. Mohol by, ale to by som to odflákla, takže radšej pekne postupne.
Z hľadiska ústavného práva môžeme pri poslancoch rozoznávať dva typy „beztrestnosti“. Jedným z týchto inštitútov je
indemnita
a druhým
imunita.
Indemnita aj imunita sa v ústavnom práve priznáva ústavným činiteľom za účelom nerušeného výkonu verejnej funkcie, ktorú majú zverenú. V zásade by sa nemala vzťahovať na protiprávne správanie ústavných činiteľov mimo rámca výkonu verejnej funkcie, najmä nie na ich protiprávne správanie v súkromí. NO, nemala by sa...
Čo však tieto dva pojmy znamenajú?
Indemnita = hmotnoprávna exempcia, t. j. je to materiálna imunita. Krása, však? Jednoduchšie: indemnita znamená beztrestnosť za výroky poslanca. Dnes si rozoberieme dva odseky, ktoré sa k tomu viažu.
Inštitút indemnity je v Ústave SR upravený v čl. 78 ods. 1 a 2.
Čl. 78
(1) Za hlasovanie v Národnej rade Slovenskej republiky alebo v jej výboroch nemožno poslanca stíhať, a to ani po zániku jeho mandátu.
Týmto ustanovením sa upravuje časť poslaneckej indemnity viažucej sa k zodpovednosti za hlasovanie. Poslancovi NR SR sa priznáva absolútna a bezpodmienečná beztrestnosť za hlasovanie v pléne a výboroch NR SR. Poslanca nemožno stíhať za hlasovanie. Stíhanie v tomto prípade v sebe zahŕňa trestné konanie, disciplinárne konanie, aj každé iné konanie. Tento zákaz je absolútny a trvalý a platí aj po zániku mandátu.
Ak by sme sa pozreli na historický vývoj tohto inštitútu, mohla by v hlavách, a to aj našich, vzniknúť požiadavka, aby sme poslancov NR SR zbavili tejto ochrany. Áno, mohli by sme ich zbaviť ochrany pred zodpovednosťou za hlasovanie. Boli to totiž práve poslanci parlamentu, ktorí v Nemecku odhlasovali Norimberské zákony. Boli to poslanci parlamentu, ktorí v Slovenskej republike prezidenta Tisa schválili protižidovské zákony. Boli to zas poslanci parlamentu, ktorí hlasovali za československé zákony v 50. rokoch 20. storočia na postih triednych nepriateľov. A mohla by som menovať ďalej, pretože KAŽDÝ štát má „kostlivca“ vo svojom „šatníku“.
A predsa!
Pre takú požiadavku v demokraticky organizovanom štáte niet miesto! Je to jediná ochrana pre nás, že poslanci využijú svoje ústavné právo vykonávať svoj mandát slobodne, podľa svojho svedomia a presvedčenia, ako im to zaručuje Ústava SR v článku 73 ods. 2.
Ak spojíme tieto dva články, t. j. čl. 78 ods. 1 a čl. 73 ods. 2 vytvoríme právnu istotu, aby mohli poslanci naplno a naozaj uplatniť svoj mandát. O kvalite ich práce rozhoduje ich svedomie a presvedčenie. Je len a len na voličovi, aké zákony budú tvorené, pretože svojich zástupcov do parlamentu posiela VOLIČ!!!
Teraz sa pozrime na druhý odsek článku 78:
(2) Za výroky pri výkone funkcie poslanca prednesené v Národnej rade Slovenskej republiky alebo v jej orgáne nemožno poslanca trestne stíhať, a to ani po zániku jeho mandátu. Poslanec podlieha disciplinárnej právomoci Národnej rady Slovenskej republiky.
Tento odsek chráni poslanca za výroky prednesené v parlamente alebo v orgáne parlamentu. Tu sú dané dve podmienky. Jedna je podmienka miesta a druhou je podmienka prednesenia výroku.
Povedzme si ešte dnes niečo bližšie k tej prvej, t. j. podmienke miesta.
Mohla by som sa rozpísať na viacero strán, ale vecne: ochrana pred zodpovednosťou za výroky podľa tohto odseku sa zaručuje vtedy, ak sa splní táto podmienka – poslanec predniesol svoj výrok v parlamente alebo v orgáne parlamentu. Na výroky prednesené všade inde, napríklad na pôde politickej strany, ktorú poslanec zastupuje, na stretnutí s voličmi, v televízii počas besedy o politickom probléme a pod. sa ochrana podľa tohto odseku nevzťahuje!
Takže, čisto teoreticky a hypoteticky, lebo toto len básnim, toto sa určite nikdy nestalo a na Slovensku už vôbec nie, takže čisto hypoteticky, keby nejaký poslanec čelil tzv. „presilovke“ napr. štyroch oponentov, a tí by ho jeden po druhom chceli v takejto debate v televízii vyprovokovať k tomu, aby sa, ešte raz: V TELEVÍZII, kde nepožíva ochranu pred zodpovednosťou za svoje výroky, vyjadril k svojim alebo cudzím názorom, tak za TIETO výroky, na pôde, ktorá nie je parlamentná, MOHOL, takže za tieto výroky by mohol čeliť trestnému stíhaniu.
Krásna veta, však?! Aj mne samotnej je z jej obsahu zle. Chvála Bohu, na Slovensku sa nič také nikdy nestalo. Ale ako vždy, aj teraz, pripúšťam možnosť, že v tomto sa mýlim.
Viete, nech sme, akí sme, ale sme „hokejový národ“. Ak by sa takáto presilovka niekedy aj odohrala, (ja netvrdím, že sa to už stalo), nech nikto z aktérov nezabúda na to, že MY SLOVÁCI presilovky NEZNÁŠAME!!!
Judita L.
