Interview s Putinom

18.06.2017 17:51

ČASŤ PRVÁ - Putin: Američania si al-Káidu a bin Ládina pestovali

Spojené štáty sú tými, koho treba viniť zo vzostupu al-Káidy a neskôr jej vedúceho predstaviteľa Usámu bin Ládina, ktorému bolo umožnené bojovať proti sovietskym vojskám v Afganistane. V rámci dokumentárnej série oskarového filmového režiséra Olivera Stonea o šéfovi Kremľa, to uviedol ruský prezident Vladimír Putin.

V premiérovej časti dlho očakávanej série, ktorú 12. júna odštartovala americká stanica Showtime, hovoril Putin o vzniku islamských extrémistických skupín vrátane al-Káidy.

“Al-Káida nie je výsledkom našich aktivít. Toto je výsledok aktivít našich amerických priateľov. Všetko sa to začalo počas vojny Sovietskeho zväzu v Afganistane, keď americké bezpečnostné služby podporovali rôzne hnutia islamského fundamentalizmu v rámci ich boja proti sovietskym vojskám v Afganistane,” povedal Putin Stoneovi a dodal, že “americká strana si al- Káidu a bin Ládina pestovala”.

Washington musel podľa neho predvídať, že podpora islamistov sa obráti neskôr proti nim  a extrémisti sa nakoniec vymknú spod kontroly.

Napriek tomu Moskva po teroristických útokoch z 11. septembra 2001, za ktoré zodpovednosť pripisujú al-Káide, stála po boku Ameriky. V prejave solidarity s Washingtonom sa Moskva podľa Putina rozhodla zrušiť naplánované vojenské cvičenia.

Prezident tiež obvinil Spojené štáty z otvoreného fandenia a tajného financovania islamistických militantných skupín v ruskej Čečenskej republike počas dvoch čečenských vojen. V tejto súvislosti uviedol, že existujú dôkazy o tom, že americká Centrálna spravodajská služba (CIA) dokonca priznala, že udržiava kontakt s teroristami, ktorých štylizuje ako “opozíciu”.

Šéf Kremľa odhalil, že svojho času konfrontoval Georgea W. Busha ohľadne podpory čečenských milícii zo strany CIA, ktorý mu povedal že sa tým “bude zaoberať”. Neskôr však Moskva dostala prostredníctvom “partnerských kanálov” list od CIA, v ktorom bolo uvedené, že v tejto záležitosti nebude žiadna zmena v politike.

“V liste bolo uvedené, že naši kolegovia sa domnievajú, že majú právo udržiavať vzťahy so všetkými predstaviteľmi opozície a budú tak aj naďalej robiť. Bolo zrejmé, že to nie je len o opozičných skupinách, ale o teroristických skupinách a organizáciách,” vysvetlil Putin.

Pokiaľ ide o súčasný stav americko-ruských vzťahov, prezident sa vyjadril, že ak stratégia USA voči Rusku je v skutočnosti zameraná na rozvrátenie ruskej ekonomiky a zvrhnutie jeho vlády, aby sa zmocnili obrovských jadrových zásob, je to z jeho pohľadu neuveriteľne krátkozraké videnie.

Spojené štáty majú podľa jeho slov najmä po rozpade Sovietskeho zväzu “falošný dojem, že môžu robiť všetko bez akýchkoľvek následkov”.

“V takejto situácii začne človek alebo krajina robiť chyby … Štát začne fungovať neúčinne. Jedna chyba nasleduje za ďalšou. To je pasca, do ktorej Spojené štáty boli chytené,” uzatvoril Putin.

ČASŤ DRUHÁ - Putin: NATO podkopáva strategickú rovnováhu

Obkľučovaním Ruska pomocou systémov protiraketovej obrany podkopáva Severoatlantická strategickú rovnováhu a podnecuje nový závod v zbrojení. V ďalšej časti dokumentárnej série pod názvom Rozhovory s Putinom oskarového filmového režiséra Olivera Stonea, to povedal ruský prezident Vladimír Putin.

Šéf Kremľa označil aktivity NATO v blízkosti ruských hraníc ako nepriateľské a pre Moskvu je to podľa jeho vyjadrenia veľká bezpečnostná výzva, nakoľko sa tomu jeho krajina nemôže len nečinne prizerať.

“Existujú pre nás dve hrozby. Prvou je rozmiestnenie raketových systémov vo východoeurópskych krajinách v bezprostrednej blízkosti našich hraníc. Druhá hrozba je, že protiraketové štartovacie rampy sa môžu kedykoľvek premeniť na útočné zariadenia,” povedal Putin v dokumente odvysielanom na americkej stanici Showtime 13. júna.

V tejto súvislosti poznamenal, že v tomto smere Severoatlantická aliancia nevykazuje žiadne známky toho, že by vo svojich plánoch na inštaláciu týchto zariadení na vojnových lodiach, ktoré sú nasadené v moriach v blízkosti Ruska spomalila.

Rozsiahla vojenská činnosť na jeho hranici je podľa neho “ďalšou veľkou očividnou chybou” zo strany USA, ktorá vťahuje obidve krajiny do nových pretekov v zbrojení. Vojenská hystéria NATO nedáva podľa jeho vyjadrenia Rusku inú možnosť, ako “vhodne na tieto akcie reagovať”.

Vycúvanie Washingtonu z Dohody o obmedzení systémov antibalistických rakiet použitých proti raketovým nukleárnym zbraniam (AMB), ktorá bola podpísaná medzi Ruskom a USA v roku 1972, tvrdením o jadrových hrozbách zo strany Iránu, sa podľa Putina ukázali ako nepodložené, pretože jadrová dohoda medzi Iránom, USA a piatimi svetovými mocnosťami je stále v platnosti, zatiaľ čo vývoj raketového programu NATO sa nedá spomaliť.

“Irán sa vzdal vývoja jadrových vojenských zbraní. Spojené štáty s tým súhlasili a podpísali príslušný dokument, avšak program protiraketovej obrany v Európe pokračuje naďalej. Proti komu sa zameriava?” opýtal sa prezident a dodal, že po zániku Sovietskeho zväzu a dohode s Iránom nevidí v súčasnosti žiadny zmysel rozširovania NATO.

Severoatlantická aliancia je podľa šéfa Kremľa iba nástroj americkej zahraničnej politiky a členovia Aliancie nie sú spojencami, ale americkými “vazalmi”.  Pripomenul, že “keď sa raz krajina stane členom NATO, je ťažké odolať tlakom USA. A z ničoho nič môže byť v tejto krajine umiestnený akýkoľvek zbraňový systém. Protibalistický raketový systém, nové vojenské základne a v prípade potreby aj nové útočné systémy”.

ČASŤ TRETIA - Putin o Majdane: Západ uskutočnil prevrat

Americká ústredná spravodajská služba (CIA) v roku 2014 pozorne monitorovala dianie na Ukrajine. Uviedol to ruský prezident Vladimir Putin v ďalšej časti dokumentárneho cyklu rozhovorov s americkým oskarovým filmovým režisérom Oliverom Stoneom.

“CIA ju pozorne sledovala (Ukrajinu). Stačí sa len pozrieť na to, ako sa udalosti odvíjali. Po tom ako Janukovyč (vtedajší ukrajinský prezident) oznámil, že chce odložiť podpísanie asociačnej dohody o hospodárskom partnerstve s Európskou úniou, nikto nepočúval prečo alebo na ako dlho. Potom sa začali masové protesty,” uviedol ruský prezident v tretej časti dokumentárnej série pod názvom Rozhovory s Putinom, ktorá bola 14. júna odvysielaná na americkej televíznej stanici Showtime.

“Je jasné, že Janukovyč nerozhodol používať proti demonštrantom (na Maidane) zbrane. V tejto záležitosti ma západní partneri, vrátane Spojených štátov požiadali, aby som využil na neho svoj vplyv a zabránil, aby podobné rozkazy vydal. Bolo nám povedané: Žiadame vás, aby ste zabránili použitiu ozbrojených síl Janukovyčom. Na oplátku vám sľubujeme, že vynaložíme maximálne úsilie na to, aby opozícia opustila námestie a administratívne budovy,” objasnil šéf Kremľa. V tejto súvislosti dodal, že návrhy Západu sa mu zdali solídne, a tak vyjadril svoj súhlas.

“A ako viete, prezident Janukovyč ozbrojené sily nepoužil. A povedal tiež, že ani nemôže konať iným spôsobom, pretože nemal srdce, aby podpísal akýkoľvek príkaz na použitie zbraní (proti demonštrantom). Myslím si, že tam mohli byť ostreľovači (v rámci usmrtení počas nepokojov), ktorí mohli byť použitý … iba ľudmi, ktorí mali záujem o eskaláciu situácie. Nemám informácie o konkrétnych menách (týchto ľudí), ale čistá logika nám dáva nápovedu,” vysvetlil prezident.

V rokoch 2013-2014 bol kyjevský Majdan svedkom niekoľko mesiacov trvajúcich proeurópskych protestov, ktorých spúšťačom bolo Janukovyčovo odmietnutie podpísať asociačnú dohodu medzi Ukrajinou a EÚ. Vo februári 2014 bola ukrajinská vláda zvrhnutá, a v následných stretoch s bezpečnostnými zložkami prišlo o život asi sto civilistov. Súčasní ukrajinskí predstavitelia zo zodpovednosti za smrť protestujúcich obviňujú Janukovyča.

Ruský prezident interpretáciu udalostí západnými médiami v roku 2014 na Ukrajine  odmietol, keď vyhlásil, že ozbrojené zložky obsadili prezidentskú rezidenciu. Potom boli použité tvrdenia, že bývalý prezident Viktor Janukovyč utiekol z obavy, napriek tomu, že v skutočnosti bol stále pri moci a zdržiaval sa v štáte.

“Ak by bol Biely dom obsadený, ako by sa to nazvalo? Prevrat alebo čo? Myslíte si, že tam prišli, aby zametali podlahu?” spýtal sa Putin.

Zdôraznil, že udalosti by mali byť považované za prevrat, pretože došlo k pokusu o atentát na ukrajinského generálneho prokurátora a jeden z členov jeho ochranky bol zranený, zatiaľ čo prezidentská kolóna bola ostreľovaná.

“Samozrejme, všetko sa dá prekrútiť použitím monopolu médií a klamaním miliónov ľudí. Myslím si však, že to, čo sa stalo, je objektívnemu pozorovateľovi jasné … prebehol prevrat,” poznamenal ruský prezident.

Zdôraznil tiež, že Janukovyč sa pokúsil získať kontrolu nad krajinou, ale hrozba atentátu na jeho osobu bola v tom čase príliš vysoká. “Jedného dňa sa podarilo za našej pomoci dostať ho na Krym, ktorý bol v tej dobe súčasťou Ukrajiny. Bol tam asi týždeň s nádejou, že ešte existuje šanca, že ľudia, ktorí podpísali dohodu (o urovnaní politickej krízy na Ukrajine  21. februára 2014) sa pokúsia urovnať konflikt civilizovaným, demokratickým a legitímnym spôsobom. To sa však nestalo a potom už bolo zrejmé, že ak sa im dostane do rúk, tak ho jednoducho zabijú,” objasnil vtedajšie súvislosti prezident Putin.

Európa a Spojené štáty podľa jeho názoru využili nespokojnosť verejnosti vo svoj prospech namiesto toho, aby objasnili, čo sa v skutočnosti dialo.

“Bezprostredne po získaní nezávislosti sa začala divoká privatizácia a drancovanie štátneho majetku, životná úroveň obyvateľstva sa znížila. Samozrejme ľudia už boli unavení z tej tyranie, šialenej korupcie a bezohľadného obohacovania sa na úkor druhých,” pokračoval Putin v rozhovore. Poznamenal, že “ľudia si mysleli, že vstup do Európskej únie v akomkoľvek formáte by ich tejto situácie, v ktorej boli od začiatku deväťdesiatych rokov až po súčasnosť, zbavil”. Podčiarkol, že “to bolo hnacou silou pre všetky udalosti”.

“Uskutočňovali sme rozhovory s Európskou úniou o podmienkach vstupu Ruska do Svetovej obchodnej organizácie (WTO) celých sedemnásť rokov. Zrazu bolo oznámené, že Ukrajina a Európska únia podpísali bilaterálnu asociačnú dohodu a ukrajinské trhy sa idú úplne otvoriť. Európska únia tak vstúpila na naše územie so všetkými svojimi tovarmi bez rokovaní napriek hlavným dohodám, ktoré sme dosiahli po  rokoch rokovaní o vstupe do WTO,” uviedol Putin.

Na to podľa neho Moskva reagovala a ponúkla rokovania s európskymi partnermi v trojstrannom formáte. Avšak tí tento návrh “tvrdo odmietli”, so slovami, že “to nie je váš biznis”. A tam, ako sa vyjadril “všetko začalo”. Európa a Amerika využili nespokojnosť ľudí a uskutočnili v Kyjeve štátny prevrat.

ČASŤ ŠTVRTÁ - Putin: USA sa opakovane miešali do ruských volieb

Spojené štáty sa v prezidentských voľbách v roku 2012 opakovane miešali do vnútornej politiky Ruskej federácie “obzvlášť agresívnym spôsobom”. V záverečnej časti dokumentárnej série amerického režiséra Olivera Stonea – pod názvom Rozhovory s Putinom – to povedal ruský prezident. Ten zároveň odmietol obvinenia, že Moskva uskutočnila v rámci americkej prezidentskej kampane hackerské útoky.

V záverečnej časti 4-dielneho dokumentárneho cyklu amerického oskarového režiséra Olivera Stonea, ktorý 15. júna odvysielala americká televízna stanica Showtime, ruský líder objasnil, ako sa Washington snažil zasahovať do ruského volebného procesu prostredníctvom diplomatických pracovníkov Spojených štátov a nalievaním peňazí do mimovládnych organizácií.

“Urobili to v roku 2000 a obzvlášť agresívne v roku 2012. Nebudem sa však venovať podrobnostiam,” uviedol Putin a dodal, že všetky ďalšie post-sovietske republiky boli rovnako predmetom amerického vmiešavania. Ako jeden z najzaujímavejších príkladov uviedol, keď americkí diplomati bojovali za ruskú opozíciu.

“Zhromaždili opozičné sily a financovali ich. Rovnako sa zúčastňovali aj opozičných zhromaždení,” poznamenal šéf Kremľa s tým, že tieto záležitosti spomenul aj členom bývalej americkej administratívy vrátane exprezidenta Baracka Obamu, a tiež sa o tom zmienil aj bývalému  ministrovi zahraničných vecí Johnovi Kerrymu.

Zapojenie sa do boja o moc v rámci Ruska je podľa Putina v rozpore s úlohou diplomatov, ktorých prvoradým zámerom má byť “nadväzovanie medzištátnych vzťahov”. Vyjadril sa tiež, že ďalším nástrojom, ktorý USA využívajú na realizáciu svojho vplyvu, sú mimovládne organizácie, ktoré “sú často financované prostredníctvom viacerých vrstiev a štruktúr – buď z ministerstva zahraničných vecí, alebo z niektorých iných kvázi-vládnych zdrojov”. V tejto súvislosti dodal, že Washington používa rovnakú stratégiu zasahovania po celom svete.

Obvinenia z toho, že Rusko sa rámci novembrových prezidentských volieb miešalo do amerických záležitostí, označil ako “lož”. Pri tejto príležitosti uviedol, že “vzťahy medzi Washingtonom a Moskvou sú rukojemníkom domácich rozbrojov a nástrojom vnútropolitického boja v rámci Spojených štátov”.

Zmienil sa tiež, že správu amerických spravodajských služieb o ruskom angažovaní sa vo voľbách čítal. Podľa jeho názoru je však povrchná, pretože neobsahuje konkrétne detaily a je založená skôr na špekuláciách, ako na tvrdých faktoch. Zdôraznil, že  Rusko kybernetické útoky zamerané na infraštruktúru iných krajín neuskutočňovalo.

“Je ťažké si predstaviť, že akýkoľvek štát vrátane Ruska by mohol volebnú kampaň a jej výsledky vážne ovplyvniť,” vysvetlil prezident.

Na otázku, či medzi Ruskom a Spojenými štátmi prebieha v kyberpriestore “tajná vojna”, odpovedal, že na každú akciu existuje vždy rovnaká, alebo opačná reakcia.

Prezident pripustil, že Rusku trvalo nejaký čas, aby po páde Sovietskeho zväzu pochopilo hrozby v rámci kybernetickej bezpečnosti, ktoré prišli s hardvérom a softvérom z Európy a Spojených štátov. “Od začiatku deväťdesiatych rokov sa predpokladalo, že studená vojna sa skončila. Mysleli sme si, že nie je potrebné prijať žiadne ďalšie bezpečnostné opatrenia, pretože sme boli organickou súčasťou svetovej komunity,” objasnil a dodal, že Rusko teraz “podnikne určité kroky”, aby získalo svoju technologickú nezávislosť.

Tomáš Hlaváč

Zdroj: narodnenoviny.sk