Mosalam Albaroudi zanechal svoju ženu a deti v Sýrii. Teraz žaluje Dánsko. Bude to drahé - pre Dánov

09.05.2017 13:33
Už pred príchodom vedel o svojich “právach”.

Sýrsky migrant Albaroudi ukončil svoju dlhú cestu zo Sýrie cez Turecko v Dánsku v r 2015 .  Ako migrant prišiel do Grécka,  odkiaľ pokračoval cez celú Európu, až našiel krajinu,  v ktorej sa rozhodol zostať. 

V Sýrii - Damasku zanechal svoju ženu a deti. Už pred príchodom vedel o svojich  “právach” a vedel, že to bude len otázka krátkeho času,  kedy jeho žena a deti prídu za ním  a dánski daňoví poplatníci im s radosťou zaplatia cestu. 

Azyl – všetkým prisťahovalcom zo Sýrie

Vtedajšej Sociálnodemokratickej /radikálnej vláde (2011-2015)  bolo jasné,  že dánski občania pochopia nutnosť poskytnúť ochranu skutočným utečencom – tzn. ženám, deťom, starým a telesne postihnutým, ale  nie mužom, ktorí sú pripravení bojovať – ako sa  to ukázalo,  v celej  EÚ.

Prúd prisťahovalcov do DK v r 2014 bol ohromujúci, ale rok 2015 prekonal všetko, čo sme videli po druhej svetovej vojne.  V televízii sme na vlastné oči videli enormný počet migrantov na dánskych cestách. Politici ako keby spali. 

Podľa zákona len sýrski občania, ktorí prišli z oblasti, kde zúri vojna a kde islamské teroristické hnutie ohrozuje obyvateľstvo, dostanú povolenie k azylu. V žiadnom prípade Sýrčania , ktorí  prišli do Dánska nepochádzali z oblasti, kde zúrila občianska vojna, naopak, prišli z bezpečných krajín. Napriek tomu dostali azyl a právo na zlúčenie svojej rodiny.

Sýrčania , ktorí prišli z bezpečných oblasti (napr. Damasku) ako napr. Albaroudi, nepotrebujú ani ochranu a ani azyl. A predsa nebol poslaný naspäť domov.

Sprísnenie azylového zákona 

Namiesto toho, aby Sýrčania boli poslaní naspäť domov,  prijala vláda zákon (zákon o cudzincoch § 7.3 ), kde táto skupina žiadateľov o azyl dostala  “dočasnú ochranu” , vrátane Albaroudi.

Táto skupina bola malá a podľa § 7.3 zlúčenie rodín čo do počtu,  sa nebude riešiť ako prvoradé. Táto skupina mala čakať 1 rok na zlúčenie rodín. Odôvodnenie bolo – že títo sa mali poslať čo najskôr domov, ako náhle bude  mier v Sýrii – iluzórna predstava,  ale to bol argument.

Rovnaké predstavy o skorom príchode mieru do Sýrie mala aj ľavicová vláda, ktorá prevzala vedenie v júni r.2015.

Vláda pre istotu sprísnila tento predpis z jedného na tri roky  to znamená, že zlúčenie rodín pre prisťahovalcov  zo Sýrie, bolo predĺžené na tri roky. 

Okrem toho  v r.2016 vláda rozhodla, že žiadatelia o azyl  budú musieť sami platiť cestovné náklady pre svojich rodinných príslušníkov v prípade, že  zlúčenie rodín bolo povolené.

Vláda urobila svoj záver.

Právne kroky proti vláde

Politikom nedošlo a neuvedomili si, že nemôžu odsúhlasiť všetky zákony  bez toho, aby prišli do konfliktu so súdnym dvorom. 

3-dielne rozdelenie moci (ústava §3), podľa ktorej politici prijímajú zákony a súdy súdia na základe prijatých zákonov,  už neexistuje a  cudzinci z toho profitujú. 

Ak je cudzinec nespokojný so zákonmi krajiny, môže sa odvolať na súd a pokúsiť sa, aby mu súd  uznal jeho požiadavky. Služba je bez poplatkov pre utečencov (Dohovor o utečencoch , čl.16, stk 1-3), ale nákladná pre platiteľov daní. 

A tak to urobil aj Albaroudi. Najal si advokáta, cez ktorého oznámil, že považuje zlúčenie rodiny za zrušené. Že on nedostal žiadny azyl, ale len dočasnú ochranu a podľa zákona musí čakať 3 roky na to, aby jeho rodina prišla do Dánska.

A pretože si  myslel,  že jeho práva podľa Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv boli porušené,  žiada o náhradu -35.000dk (€4.700).

Je to skromné  - ale suma je pravdepodobne vypočítaná podľa ceny leteniek pre ženu a deti. 

Strata alebo bolesť

Náhradu,  ktorú Albaroudi požaduje, je náhrada za stratu, alebo kompenzácia za bolesť? Možno – obidve. Albaroudi  utrpel škodu – to si myslí on,  pretože nepočítal s tým, že bude musieť platiť cestu do Dánska pre rodinných príslušníkov. Na druhej strane to môže byť bolestivé pre neho, že utiekol od svojej rodiny. 

Ak súd dňa 9.júna 2017 vynesie rozsudok v prospech Albaroudis, prídu ďalší,  ktorí podajú žalobu a vláda sa „prispôsobí“.

A to bude nákladné pre dánskych daňových poplatníkov.

Mier v našej dobe? Podľa skúseností vieme,  že keď vypukne vojna na Strednom východe, tak trvá niekoľko rokov. Keď vládne vojská prestanú bojovať, začnú klany a teroristické skupiny. Takmer nikto neverí v tú skutočnosť, že mier príde do Sýrie v priebehu pár rokov .To však nebráni vláde,  aby sľúbila – „Sýrčania pôjdu domov, keď  bude mier v Sýrii“.

Nikto neverí tomu,  že sýrski utečenci budú poslaní domov akonáhle bude mier v Sýrii. To platí nielen pre Sýrčanov, ale  pre všetkých, ktorí prídu sem a žiadajú azyl. O tom, či prisťahovalci pôjdu domov – rozhodujú prisťahovalci zrejme sami. Opýtaj sa napr. irackého prisťahovalca Hikmat Hussein. On sa rozhodol zostať v Dánsku, hoci už dávno mal byť poslaný naspäť do Iraku.

A tak to môže ísť s mnohými ďalšími Sýrčanmi a ich rodinnými príslušníkmi.

Zdroj: denkorteavis.dk

Preklad: MS

 

 

 

 

Zdielať článok na:  
Telegram

Ďalšie články:

VIDEO: „Obchodná dohoda medzi EÚ a USA je čistá katastrofa. Korporácie a mimovládky v USA a Európe vychovali politikov, ktorí nemajú záujem obhajovať potreby bežných občanov. Nežná revolúcia bol vopred dohodnutý program, kde mali globálne sily predurčených ľudí, ktorí preberú moc. Česko, Poľsko, Uhorsko, ale aj Balkán a ranná ruská štátnosť nadväzujú na Veľkú Moravu. Slováci nie sú použiteľní v žiadnej vojne proti Rusku. Maďari svojím šovinizmom rozbili Strednú Európu a vznikla 1. svetová vojna. Poľský imperiálny projekt Trojmoria nemá budúcnosť. Konflikt na Ukrajine bol vyprovokovaný. Andrej Danko je politický analfabet, ktorý SNS totálne vykostil a vie dobre manipulovať,“ tvrdí expolitik a historik Anton Hrnko

VIDEO: Modelingový agent Miro Šimonič o zlých dojmoch po svojom pobyte v USA, platení slovenských ovplyvňovačov britskou vládou, intelektuálnej povýšeneckosti progresívcov, rozdelení celej spoločnosti skrytými silami známymi pod označením „Deep state“, nezmyselných opatreniach bratislavského primátora Matúša Valla a jeho tímu pri riadení hlavného mesta, o smrti jeho blízkej osoby a negatívnych skúsenostiach, ktoré musela jeho rodina podstúpiť v nemocnici a na úradoch, o neľudskom prístupe mnohých ľudí, o nedôstojných podmienkach slovenských seniorov, ale aj o tom, že pre Slovákov je téma smrti tabu a nevedia o nej empaticky komunikovať s inými