Názor ulice: 'Únos' nám uniesol aj zdravý rozum

13.03.2017 19:31

Katalin Tara 14. marca

Citujeme vyjadrenie moderátorky Nového času z video-reportáže o filme "Únos:"

"Hoci ide o fiktívny príbeh inšpirovaný realitou deväťdesiatych rokov na Slovensku, mnohí sa pri jeho sledovaní vrátili do nie tak dávnej minulosti, plnej neistoty a strachu," koniec citátu.

S moderátorkou sa nedá nesúhlasiť a iba dodávame, že fiktívny je tiež napríklad seriál "Narcos" o Pablovi Escobarovi z Kolumbie, ktorý ľudí rovnako vracal do minulosti plnej strachu. Dokonca tisíc násobne viac, keďže boj proti Medelinskemu kartelu, bola vojna a zomreli v nej tisícky ľudí. Napriek tomu, v Kolumbii tento seriál  nikto nechcel zneužiť na politický boj ako slovenskí politici, mimovládne organizácie a niektoré slovenské osobnosti zneužívajú film Únos na politickú destabilizáciu krajiny, ako je to u nás.

Netreba pri tom zabudnúť na fakt, že z boja kolumbijskej vlády proti Pablovi Escobarovi, v čase natáčania seriálu Narcos, oficiálne neexistovali žiadne utajované spisy, na základe ktorých bol seriál natočený, ako to bolo v prípade filmu Únos, ktorého natáčanie bolo celé postavené iba na jednom utajovanom spise.

Predtým, ako začneme citovať vyjadrenia politikov a osobností, ktorí tento film na potláčanie pravdy zneužívajú, treba napísať podstatnú vec.

Sama režisérka filmu Mariana Čengel-Solčanská sa k fimu vyjadrila, citujeme:
"Nechcela som nakrútiť rekonštrukciu udalostí, ale film, ktorý rozpráva príbeh o zničených životoch."

Film teda v žiadnom prípade nekopíruje skutočnú realitu, iba opisuje príbeh, ktorý sa stal. Ako sa stal, z politikov teda nikto zaručene nemôže vedieť - alebo hovoriť nemôže, pretože spis o Remiášovej vražde je utajený.

"Je to môj vlastný príbeh o tom, že život jednotlivca, musí vždy znamenať viac, než svojvôla štátu a moci," pokračuje v komentovaní filmu režisérka.

Bez výhrady s ňou opäť súhlasíme a preto si myslíme, že takýchto filmov by minister Maďarič, ktorý ním začína naštrbovať súdržnosť Smeru, keďže jeho vyjadrenia o zrušení amnestií nekorešpondujú s názormi väčšiny jeho straníckych kolegov, by mal zaplatiť viac filmov o svojvôli úradníkov. Nás napadajú hneď dve kauzy, idúce tesne po sebe. Kopanie postrelenej ženy  na zemi policajtami pri zásahu, alebo surová bitka policajtov pri zadržiavaní nahého človeka. Ich správanie bolo totiž natoľko brutálne, že by bol z toho celkom slušný akčný film. Okrem toho, každý na Slovensku ich pozná a nie sú to utajované skutočnosti. Nikto by ich preto nemal dôvod spochybňovať.

"Najsmutnejšie na tom je, že ten film sa zakladá na pravde!"

Toto vyjadrenie hneď po premiére, so slzami v očiach, povedal náš najvyšší štátny predstaviteľ, Andrej Kiska!

Otázka teda znie: "Odkiaľ Andrej Kiska vie, že sa zakladá na pravde, keď sama režisérka tvrdí, že to je jej vlastný príbeh o tom, čo sa stalo?"

Vyšetrovací spis je predsa utajený a prezident nemá bezpečnostnú previerku, aby do spisu nahliadol a skonštatoval, že to čo videl vo filme, je pravda!

Sú len dve možnosti. Buď prezident vie viac ako my - a potom sa pýtame, či si splnil zákonnú povinnosť a bol k veci vypovedať na prokuratúre alebo polícii, alebo tu máme novú Zdenu Studenkovú, pretože iba tá bola zo slovenských hercov známa tým, že dokázala hrať svoju úlohu tak, že ronila slzy plaču "na počkanie!"

Nech to je akokoľvek, veľkých hercov nám v spoločnosti pribúda. Hlavne v radoch politikov.

"Musím povedať, že ten film na deväťdesiat percent kopíruje to, čo bolo v minulosti!"

Toto vyhlásila podpredsedníčka parlamentu Nicholsonová  s prídavkom, že bola v tomto čase novinárka a všetko si pamätá.

Máme na ňu rovnakú otázku ako na prezidenta, pretože ani ona nemá bezpečnostnú previerku na nahliadnutie do spisu, aby takýmito tvrdeniami zavádzala a pokiaľ viem, tak ani ona nebola vypovedať ako svedok, takže buď veci utajuje, alebo si jednoducho účelovo vymýšľa a propaguje kaviarenské reči, ako pravdu.

Máme radi filmy, ale všetci vieme, že sú fikciou. Chápeme, že slovenskí PR manažéri v politike sa chcú blysnúť sofistikovaným spôsobom propagandy, ale to sa sekli, pretože ak chcem filmy používať na ovplyvňovanie mienky ľudí, potom k nim nesmiem zaujímať ako politik stanoviská, inak to verejnosť prekukne. Propagandistické filmy a následne ich ospevovania komunistickými pohlavármi sme tu totiž mali už za komunizmu a neveril im nikto.

Sú to teda hochštapleri, nie prešpekulovaní politickí mágovia. Teda - lepšie povedané, aspoň pre veľkú časť národa, ktorá sa celé dni nad všetkým nebezpečným, čo sa v politike deje, neusmieva ako slniečko.

Majoritnej časti národa, z toho, čo sa na Slovensku deje, však do smiechu nie je a zaviesť sa ľuďmi ako Kiska a Nicholsonová, sa nedajú. Možno preto ľudia po celom Slovensku so zatajeným dychom stoja pri rádiách a počúvajú reakcie, ktoré na to hovoril Mečiar v Slobodnom vysielači.. Pripomína to dobu komunistického temna. Vtedy bezradní ľudia hltavo počúvali rádio Slobodná Európa a so strachom vyslovovali svoje názory.

Doba sa teda opakuje. Ak chcete hocikde na svete vidieť dobré predstavenie alebo film, zájdete si do kina, alebo do divadla.

Na Slovensku stačí zájsť do Národnej rady, alebo do Prezidentského paláca. Tam hrajú divadlo takmer všetci. Problém je, že by mali hrať zadarmo, pretože ich predstavenie je horšie, ako kočovné divadlo. Svorne totiž tvrdiť, že spoločnosť - je dnes rozdelená amnestiami, mi príde ako zlý žart. Slovensko totiž prvorado rozdeľujú dnešné obrovské politicko-spoločenské problémy, nie tie z pred dvadsiatich rokov. Tie iba prekrývajú tie dnešné, aby ich dnešní politici nemuseli riešiť.

Existujú dve základné veci, ktoré sú na amnestiách politicky podporených fikciou filmu, z pohľadu politického vnímania reálneho života, veľmi dôležité. Film nie je realita, rovnako ako dohady nie sú právo. Bolo by fajn, keby si to ľudia ako Kiska, Nicholsonová a ďaľší uvedomili.

Začnime teda faktami o zrušení amnestií, pokiaľ chceme urobiť krok z filmovej fikcie do reality. Amnestie sú hlavne právny problém, pod ktorý sa podpísalo tridsať slovenských právnikov. Oveľa väčšie množstvo právnikov však tvrdí, že amnestie sú nezrušiteľné. Cez víkend sa na nete objavili desiatky vyjadrení právnikov, ktorí tvrdia, že zrušenie amnestií je hrubo nebezpečný protiústavný krok. Národná rada SR je síce jediný orgán, ktorý môže meniť ústavu, ale nie do takej miery, aby menili jej podstatu, preto je absolútne nevyhnutné - pokiaľ žijeme v demokracii a nie v diktatúre, aby každú zmenu ústavy dopredu odobril Ústavný súd.

Len pre poriadok. Náš názor nie je opretý o fikciu filmu ako názory našich politikov. Je opretý o názor niektorých sudcov Najvyššieho súdu.

Pokiaľ v štáte existujú dva nezávislé orgány a každý vykonáva iný druh štátnej moci, z ktorých jeden Ústavu iba vykladá (ÚS SR) a ďaľší ju iba mení (NR SR), potom je jasné, že to je jedna zo "záchranných bŕzd spoločnosti" a rozhodovať o zmene, môžu iba spoločne. Keby sme sa mýlili a pravdu by mali politici ako Kiska či Nicholsonová - zástanci prijatia zmien bez predchádzajúceho rozhodnutia Najvyššieho súdu, potom by sa mohlo stať, že parlament môže ústavným zákonom zmeniť aj samotnú preambulu Ústavy, ktorá zaručuje napríklad demokratické princípy a zmeniť tak Slovensko na autokratickú krajinu, čo je predsa absolútne neprípustné. Takú moc, sme predsa politikom nikdy nezverili.

Meniť teda Ústavu SR v parlamente bez predchádzajúceho rozhodnutia Ústavného súdu vo veci, je obrovským ohrozením štátnosti Slovenskej republiky, ktorú Ústava reprezentuje.

Nikdy to nesmieme ľuďom ako je Budaj dovoliť. Takíto ľudia v republike totiž nič extra nepredstavujú a môžu mať kľudne aj sedem poslaneckých mandátov.

Zrušenie Mečiarovych amnestií by ublížilo hlavne trom politickým stranám. Smeru, SNS a ĽSNS. Tej asi najviac. Proti týmto subjektom sú totiž namierené. Preto vláda zvolila taktiku, že podporí zrušenie amestií iba za predpokladu, že sa zrušia všetky amnestie, teda aj amnestie na Kováča ml. a Kočnera a to stavia špekulatívnych žiadateľov o zrušenie Mečiarových amnestií pred národom do úplne iného svetla. Uvidíme, ako sa s tým vysporiadajú, pretože žiadosť šesťdesiat tisíc obyvateľov za zrušenie len Mečiarových amnestií, stráca zrazu spoločenskú váhu, rovnako ako podpis výzvy takmer tristo slovenských osobností, pripravujúcich nový slovenský Majdan.

Musíme uznať, že toto bol veľmi šikovný politický ťah od Fica, ktorý pučistov, principiálne podobných tým z Ukrajinského Majdanu, úplne vyšachuje z hry. Pokiaľ samozrejme neobetujú aj Kováčovho syna a Kočnera.

Keby sa tak stalo, predpokladám, že Ústavný súd, by mal obrovský morálny problém so zrušením Kováčových amnestií, ktoré sú spoločensky považované za zákonné a spravodlivé, a nielen súd. Hlavne poslanci v parlamente. Preto keď zvažujem všetky alternatívy ako dosiahnuť zrušenie amnestií, pokus o rozklad štátnosti Slovenskej republiky, Budajovi opäť prejsť nemôže, pretože štát-ohrozujúce strany, bez rozhodnutia Ústavného súdu vo veci ústavnosti zrušenia všetkých amnestií - nie len Mečiarových, nikdy podporu deväťdesiat hlasov v parlamente nedosiahnu.

Budúce progresívne Slovensko, spolu so slovenskými "osobnosťami", teda svoju neoficiálnu kampaň odštartovalo škandalóznym útokom na štátnosť Slovenskej republiky, ktorá mohla vyvrcholiť slovenským Majdanom.

Budeme si to vo voľbách pamätať.

Voliči