Nemecký kancelár Scholz zopakoval úmysel opäť telefonovať s ruským prezidentom Putinom a opakovane zdôraznil, že neplánuje poslať nemeckých vojakov do vojny na Ukrajine. Šéfa Kremľa zároveň obvinil z úmyslu podrobiť si celú Ukrajinu a nastoliť v Kyjeve bábkový režim, ako aj zo snahy zabrániť jej ďalšiemu zbližovaniu s EÚ a oslabiť celé NATO

27.12.2024
Šéf nemeckej vlády a prezident Ruskej federácia spolu prvýkrát po takmer dvoch rokoch telefonovali v polovici novembra 2024. Nemecký kancelár si vtedy za to vyslúžil kritiku aj zo strany ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského.

Nemecký kancelár Olaf Scholz by chcel opäť hovoriť s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, uviedla v piatok ruská agentúra TASS s odvolaním sa na rozhovor Scholza pre nemecký spravodajský portál t-online, píše TASR.

Scholz už minulý piatok avizoval, že sa chystá s Putinom znovu hovoriť. Prvýkrát po takmer dvoch rokoch spolu telefonovali v polovici novembra. Kancelár si vtedy za to vyslúžil kritiku aj zo strany ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, podľa ktorého tým Scholz otvoril "Pandorinu skrinku" a narušil úsilie o medzinárodnú izoláciu Putina.

"Chcel by som. Len nemôžete byť naivný alebo si robiť ilúzie," odpovedal Scholz v rozhovore na otázku, či bude so šéfom Kremľa opäť telefonovať.

Takisto zdôraznil, že neplánuje poslať nemeckých vojakov do vojny na Ukrajine.

"Rusko vedie brutálnu a nemilosrdnú agresívnu vojnu proti Ukrajine, ktorá si vyžiadala státisíce mŕtvych a zranených. Musíme urobiť všetko, čo je v našich silách, aby Ukrajina nezostala sama a bola naďalej suverénnym štátom," zdôraznil Scholz.

Nemecký portál sa ho pýtal aj na to, či mal počas hovoru s Putinom pocit, že by bol ochotný súhlasiť aj s niečím iným ako s mierom, ktorý nadiktuje Rusko. Telefonát tomu podľa Scholza nenasvedčoval. Putinovi však podľa svojich slov povedal, že vojna sa musí skončiť.

Scholz je podľa vlastných slov presvedčený, že Putin na Ukrajine "zlyhal na celej čiare".

"Chcel si podrobiť celú Ukrajinu a nastoliť bábkový režim, chcel zabrániť jej ďalšiemu zbližovaniu s EÚ a oslabiť celé NATO," vyhlásil a pripomenul, že Severoatlantická aliancia sa od vpádu ruských vojsk na Ukrajinu rozšírila o dva štáty - Fínsko a Švédsko.

Ruský prezident Vladimir Putin v novembri počas telefonátu s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom povedal, že možné dohody o ukončení vojny na Ukrajine by mali brať do úvahy bezpečnostné záujmy Ruska a odrážať "novú územnú realitu". Zároveň by sa podľa neho mali odstrániť základné príčiny konfliktu.

Kremeľ označil novembrový telefonát lídrov, prvý od decembra 2022, za "úprimnú a podrobnú výmenu názorov". Podľa neho ho iniciovala nemecká strana. Putin Scholzovi povedal, že Rusko je otvorené rokovaniam o politickom a diplomatickom ukončení vojny na Ukrajine, ktoré sú založené na ruských návrhoch z tohto leta.

Putin v júni vyhlásil, že Rusko by vojnu mohlo ukončiť iba vtedy, ak sa Ukrajina vzdá ambície vstúpiť do Severoatlantickej aliancie (NATO) a zároveň odovzdá celé štyri svoje oblasti, ktoré si Moskva nárokuje a predvlani nezákonne anektovala.

Ruský prezident taktiež so Scholzom hovoril o "bezprecedentnom zhoršení" rusko-nemeckých vzťahov, za ktoré podľa neho môže "nepriateľská politika Berlína". Podľa Kremľa však zároveň zdôraznil, že Rusko je pripravené na vzájomne výhodnú spoluprácu, ak o ňu nemecká strana prejaví záujem. Dohodli sa, že v kontakte zostanú ich poradcovia.


Zdroj: cas.sk / InfoVojna

 

 

Zdielať článok na:  
Telegram

Ďalšie články:

VIDEO: Modelingový agent Miro Šimonič o zlých dojmoch po svojom pobyte v USA, platení slovenských ovplyvňovačov britskou vládou, intelektuálnej povýšeneckosti progresívcov, rozdelení celej spoločnosti skrytými silami známymi pod označením „Deep state“, nezmyselných opatreniach bratislavského primátora Matúša Valla a jeho tímu pri riadení hlavného mesta, o smrti jeho blízkej osoby a negatívnych skúsenostiach, ktoré musela jeho rodina podstúpiť v nemocnici a na úradoch, o neľudskom prístupe mnohých ľudí, o nedôstojných podmienkach slovenských seniorov, ale aj o tom, že pre Slovákov je téma smrti tabu a nevedia o nej empaticky komunikovať s inými

VIDEO: Exriaditeľ kontrarozviedky SIS Peter Tóth o financovaní politickej kampane, ovplyvňovní slovenských parlamentných volieb a šírení britskej propagandy vládou Spojeného kráľovstva na území svojho spojenca, o 70tich ovplyvňovačov, ktorí na sociálnych sieťach a vo verejenom priestore pracovali v službách cudzej mocnosti, o mlčaní opozície, protiruskej hystérii v Európe na spôsob mccarthismu, snahe udržať v Európe ideologickú jednotu, hybridných hrozbách, dvojakom metri, ale aj o medzinárodných tlakoch a potrebe prijatia zákona o zahraničných agentoch