Nemecký minister obrany Boris Pistorius ostro kritizoval šéfku eurokomisie von der Leyenovú za jej nacistické chúťky vyslať vojakov na Ukrajinu

02.09.2025 09:00
Vedenie eurokomisie nemá podľa šéfa nemeckého rezortu obrany v takýchto záležitostiach právomoc ani kompetencie, pričom rokovania by podľa neho mali zostať neverejné.

Nemecký minister obrany Boris Pistorius v pondelok ostro kritizoval vyjadrenia predsedníčky Európskej komisie (EK) Ursuly von der Leyenovej o vojenských bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu. Podľa vlastných slov považuje za zásadne nesprávne hovoriť o takýchto témach skôr, ako sa zasadne za rokovací stôl.

„Odhliadnuc od toho, že Európska únia nemá žiadne právomoci ani kompetencie, pokiaľ ide o nasadzovanie vojakov – bez ohľadu na to, pre koho a na aký účel –, zdržal by som sa takéto úvahy akokoľvek potvrdzovať alebo komentovať,“ povedal Pistorius na návšteve muničnej fabriky v meste Troisdorf.

Konštatoval, že prebiehajú úvahy o tom, „čo by bolo možné a čo nie“ a za akých podmienok by boli určité kroky vôbec mysliteľné. „Ale teraz o tom verejne diskutovať považujem za úplne nesprávne,“ vyhlásil politik zo Sociálnodemokratickej strany Nemecka (SPD) v rozhovore s novinármi počas návštevy výrobcu zbraní neďaleko Kolína nad Rýnom. Povedal, že v súčasnosti je „úplne nesprávne“ verejne diskutovať o potenciálnom nasadení alebo akýchkoľvek iných vojenských bezpečnostných opatreniach pre Ukrajinu.

Pistorius reagoval na správy médií o tom, že von der Leyenová hovorila o vyslaní vojakov na Ukrajinu. Podľa denníka Financial Times vyhlásila, že plány na to sú už „pomerne presné“. Tento plán podľa nej podporuje aj americký prezident Donald Trump.

Spojená štáty podľa skorších správ denníka Financial Times signalizoval pripravenosť podporiť európske jednotky „strategickými podpornými prostriedkami“, konkrétne „americkými lietadlami, logistikou a pozemným radarom, ktoré podporia a umožnia vytvorenie bezletovej zóny a vzdušného štítu pre krajinu s európskym zabezpečením“. Pentagón však údajné pomocné opatrenia označil za „predbežné“.

Moskva opakovane odmietla myšlienku nasadenia vojenských jednotiek z krajín NATO na Ukrajine v akejkoľvek kapacite a varovala, že takýto krok by viedol len k ešte väčšiemu konfliktu. Tento postoj zopakoval ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov koncom augusta, keď povedal, že bezpečnostné záruky „musia byť predmetom konsenzu“, zatiaľ čo akákoľvek zahraničná vojenská intervencia je „absolútne neprijateľná“.

Ukrajina žiada bezpečnostné záruky proti ruských útokom ako súčasť možného mierového riešenia.

„Nacistka! Nacistka! Nacistka!,“ kričali občania Bulharska na auto s predsedníčkou eurokomisie Ursulou von der Leyenovou, keď 31. augusta 2025 prichádzala do bulharskej zbrojárskej fabriky.

 


Zdroj: hnonline.sk / rt.com / InfoVojna

 

Zdielať článok na:  
Telegram

Ďalšie články:

VIDEO: Exminister vnútra Vladimír Palko o neustálej zmene názorov zo strany Donalda Trumpa, o šialených úvahách európskych predstaviteľov zadržať ruského prezidenta Vladimira Putina, o šokujúcom rozhodnutí poľského súdu nevydať na trestné stíhanie údajného páchateľa teroristického útoku na plynovod Nord stream, pozadí mierových rokovaní, ale aj o tom, ako britský premiér Boris Johnson v roku 2022 zmaril šance na ukončenie konfliktu na Ukrajine a na pokračovaní vojny zarába jeho priateľ zbrojár

VIDEO: Sergej Kozlík búra mýtus o divokej privatizácii a to, že Vladimir Mečiar rozpredal Slovensko. Počas jeho vládnutia sa podľa neho najviac investovalo a došlo aj k zákazu privatizácie strategických podnikov. Exminister financií tvrdí, že Slovensko najviac rozpredala vláda Mikuláš Dzurinda, ktorá značne pod cenu predala do zahraničných rúk banky a Slovenské elektrárne a SPP. Chybou bolo podľa neho aj zavedenie rovnej dane, pretože v tom čase značne klesol v štáte výber daní. Na tieto chyby doplácame dodnes, čoho dôsledkom je aj súčasná nutnosť konsolidovať. Olej do ohňa priliali aj vlády Matoviča, Hegera a Ódora, ktoré nás astronomicky zadlžili