Nešťastný slovenský dôchodca: Nežije, iba prežíva. Nízka penziu by oželel, trápi ho nezáujem spoločnosti.
02.02.2017
Predsudky a negatívne predstavy o senioroch alebo prejavy diskriminácie voči staršiemu človeku či skupine starších definujeme ako ageizmus. Obvykle odzrkadľuje hlboko zakorenené obavy mladých a ľudí v strednom veku, ktorí sa snažia odviesť pozornosť od myšlienok na starobu, neužitočnosť, chorobu, odkázanosť a strachu zo smrti. Sme alebo nie sme ageisti? Na jednej strane sa predvádzame ako filantropi a humanisti vítajúci utečencov odvšadiaľ, na druhej strane pohŕdame svojimi seniormi.
Za číslami sú ľudia
Podľa ostatného zverejneného rebríčka Global Age Watch Index, ktorý vychádza z analýzy kvality života starších ľudí v 96 krajinách sveta, sú na tom naši slovenskí dôchodcovia vcelku mizerne. Umiestnili sa na 40. mieste. Spomínaný prieskum každoročne sleduje dôchodkovú politiku jednotlivých štátov, dostupnosť zdravotníckych služieb, účasť na spoločenskom živote, vzdelávanie seniorov, ich zamestnanosť a sociálne prostredie, v ktorom žijú. Zohľadňuje aj mieru nezávislosti odvíjajúcu sa od fyzického a psychického zdravia, dĺžku života či zaradenie v spoločnosti.
Prvé priečky Global Age Watch Index obsadzujú pravidelne tie isté krajiny, iba sa mierne zamieša ich poradie. Za rok 2015 patrí prvé miesto Švajčiarsku, nasledujú Nórsko, Švédsko, Nemecko, Kanada, Holandsko. Zatiaľ čo my sme sa umiestnili na 40. mieste rebríčka, náš dlhoročný spolupútnik Česká republika má 22. priečku (Česi nás predbehli o 18 miest!), tesne pred Slovenskom skončilo Maďarsko a priečku za nami obsadil Vietnam. Rok predtým ponúkalo najlepšiu kvalitu života seniorom Švédsko, za ním Nórsko, Nemecko, Holandsko, Švajčiarsko, na 11. mieste skončilo Rakúsko, na 25. mieste Česká republika, Maďarsko obsadilo 40. priečku a Slovensko bolo na 49. mieste za Bulharskom a Rumunskom. Rebríček za rok 2016 ešte nezverejnili, no nemyslím si, že by sa niečo podstatné zmenilo. Možno sa posunieme o nejakú tú priečku dopredu, ale bude to stačiť?
Slovensko má 1,1 milióna obyvateľov nad 60 rokov, pričom starobný dôchodok v súčasnosti poberá necelý milión slovenských dôchodcov. Dôchodkový vek na Slovensku je 62 rokov a je jednotný pre ženy aj mužov. (Ženám, ktoré sa narodili pred rokom 1962, vstupuje do výpočtu odchodu na dôchodok aj počet detí, ktoré vychovali.) Zatiaľ čo naši muži patria vekom odchodu do dôchodku v rámci členských krajín Európskej únie medzi prvé štyri krajiny, kde muži idú do penzie skôr, ženy v krajinách EÚ odchádzajú do penzie už okolo šesťdesiatky a ich odchod závisí aj od počtu vychovaných detí.
Výška priemerného dôchodku na Slovensku je v súčasnosti niečo vyše 417 eur. A keďže ide o štatistiku, tak je zrejmé, že zatiaľ čo niekde môže byť skutočnosť oveľa priaznivejšia, inde je drasticky smutnejšia. Výšku priemerného dôchodku výrazne ovplyvňuje vyše 11-tisíc dôchodcov, ktorých penzie sú vyššie ako priemerný plat na Slovensku. Podľa Sociálnej poisťovne však viac ako polovica slovenských dôchodcov dostáva nižšiu než priemernú penziu.Tak či onak, väčšina našich dôchodcov obracia v ruke každé euro, kým sa rozhodne, čo ním zaplatí. No OECD (Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj), medzivládna organizácia združujúca ekonomicky najrozvinutejšie krajiny sveta, to vidí inak: slovenskí dôchodcovia nie sú na tom až tak zle, lebo sú vlastníkmi svojich bytov a v porovnaní so Slovákmi v produktívnom veku, trikrát menej ich žije pod hranicou chudoby. Nuž, tak to je skutočne výhra! Len pre úplnosť, viac ako 300 tisíc starobných dôchodcov na Slovensku žije pod hranicou chudoby.
Penziu zhltne domácnosť
Napríklad priemerný rakúsky dôchodok je vyšší ako platy väčšiny občanov SR a naši susedia ho poberajú 14x ročne. Druhou vecou však je, že zatiaľ čo priemerný Slovák príde na dôchodku zhruba o polovicu svojho dovtedajšieho príjmu, priemerný Nemec alebo Poliak až o dve tretiny. A čo si za to môžu dovoliť kúpiť?
V porovnaní so štátmi Európskej únie dávajú slovenskí dôchodcovia najviac peňazí na domácnosť. Z rozpočtu im najväčšiu časť ukrajujú náklady na energie – voda, plyn, elektrina. Britskí seniori míňajú z dôchodku najviac na nábytok a spotrebný tovar do domácnosti. Spolu s Dánmi si doprajú aj alkohol, Fíni s Nemcami uprednostňujú nákup kníh a časopisov. Rumuni a Turci utrácajú za tabakové výrobky, Gréci a Portugalci si doprajú kvalitné jedlo. Rakúšania a Nemci cestujú, na rozdiel od Francúzov, ktorí sú vraj najradšej doma.
Slovenskí dôchodcovia sa však nesťažujú iba na malé dôchodky a s tým súvisiaci nízky ekonomický štandard. Naše staré matere vždy dokázali z ničoho vykúzliť krásny domov a úžasné jedlá. Seniorov na Slovensku trápi viac ako peniaze niečo iné. Často sa cítia byť na okraji diania. Väčšinou nie sú spokojní so svojím postavením v spoločnosti, pozornosťou, ktorú im venuje a možnosťami, ktoré ponúka.
Kvalita života seniorov závisí aj od prijímanej i poskytovanej psychickej opory, čo naša spoločnosť zanedbáva. Ako pozitívne prijať svoje vlastné starnutie vo svete, kde panuje kult mladosti, sviežosti, výkonnosti, sexuality a dokonalej vizáže? Ako fungovať v krajine, kde sú starí ľudia zaznávaní, kde zaznievajú hlasy, že by už ani nemali mať právo voliť, lebo nerozumejú dnešnému svetu? Ako sa cítiť milovaní a plnohodnotní v krajine, kde sa mladí ľudia s podporou médií sťažujú, že musia robiť starým na ich dôchodky (akoby si oni neboli celý život svoje dôchodkové dávky poctivo odvádzali z mesačného príjmu)? Postoj našej spoločnosti ku starobe a starým ľuďom je na malé výnimky negatívny. Starnutie je chápané ako obdobie, počas ktorého človek môže len chátrať.
Budúcnosť je tu už dnes
Dnes sa už ako menejcenní cítia aj päťdesiatnici, ktorí si len veľmi ťažko hľadajú nové zamestnanie. Napriek tomu, že majú skúsenosti, odrastené deti a chuť pracovať, trh práce ich odsúva na slepú koľaj. O pár rokov budú brať „vďaka“ tomuto systému ešte nižšie dôchodky ako ich rodičia. No dôchodcovia však budú stále silnejšou skupinou obyvateľov. A ocitnú sa medzi nimi aj tí, ktorí sú dnes plní síl a silných rečí o tom, ako treba starých ľudí eliminovať. Sami budú žať, čo dnes sejú. Dnes si užívajú dovolenky, splácajú drahé hypotéky a namiesto detí majú psa či mačku. Lenže choroba a staroba si nevyberá.
Negatívne predstavy o senioroch a ich postavenie sa však nezlepší len na základe lepšieho finančného zaistenia, ani len na základe lepšej a pružnejšej sociálnej politiky. To všetko sú opatrenia vnášané zvonka. Skutočná zmena nastane, starých ľudí integrujeme do spoločnosti tak, aby boli akceptovaní ako nositelia spoločensky relevantných hodnôt.
Alf Lohne vo svojej knižke Zajtrajšok začína už dnes spomína lekára, ktorému sa niektorí starí ľudia vyspovedali z toho, čo ich ťaží na srdci. Tieto slová sú mementom: „Som ľudská bytosť, ktorá tým, čo vytvorila počas svojich produktívnych rokov pre spoločnosť, pomohla vytvoriť miesto v živote svojej generácie a generáciám, ktoré budú nasledovať. Bol by som rád, keby so mnou zaobchádzali s ohľaduplnosťou a s úctivosťou tak, ako som sa aj ja vždy snažil zaobchádzať s druhými. Vždy som bol niekto. Pre mnohých ľudí som niečo znamenal. Pre svoju ženu, pre svoje deti, pre svoju matku, svojho otca, pre svojich priateľov. Ak uplynulé roky neboli ku mne veľmi milosrdné, neobviňujte ma, prosím, za to, že dobre nevidím, že nepočujem, že trúsim jedlo, že som už nesústredený. Často potrebujem pomoc. Som chorý, aj keď nechcem. Mohol by som ti byť starým otcom. Jedného dňa budeš ako ja. Trošku dobrotivosti, vľúdnych slov a uznanie, že ešte stále vo mne vidíš osobu a nie vec, to je všetko, o čo žiadam.“
Zdroj: protiprud.sk
