Nové americká sankcie proti Rusku: Európske záujmy na poslednom mieste?
03.08.2017
Nemecko a Francúzsko vyjadrili s novým balíčkom reštrikcií rovnako svoj nesúhlas. Nemecká ministerka hospodárstva dokonca varovala pred možnými protiopatreniami namierených voči Washingtonu.
Snemovňa reprezentantov Kongresu Spojených štátov prijala 25. júla takmer jednohlasne súbor nových sankcií proti Moskve. Cieľom legislatívy je potrestanie Ruska za údajné zasahovania do amerických prezidentských volieb v roku 2016, podporu sýrskej vlády, údajnú podporu rebelov na Ukrajine, ako aj za znovuzjednotenie Krymu s Ruskom. Zákon, ktorý zahŕňa aj sankcie voči Iránu a Severnej Kórei musí ešte podpísať americký prezident. Tlačová tajomníčka Bieleho domu sa 23. júla vyjadrila, že Donald Trump dokument podpíše. Nasledujúci deň uviedla, že prezident si novú legislatívu musí ešte “naštudovať”.
Reštrikčné opatrenia schválil už v júni americký Senát. Biely dom vtedy vyjadril voči návrhu zákona kritiku, keď uviedol, že jeho podpísanie by podkopalo autoritu prezidenta v určovaní zahraničnej politiky.
“Amerika na prvom mieste neznamená, že európske záujmy sú na poslednom,” vyhlásil v reakcii na opatrenia predseda Európskej komisie (EK) Jean-Claude Juncker. Dodal tiež, že Komisia je v najbližších dňoch “v primeranej miere s ohľadom na záujmy EÚ pripravená konať”.
Sankcie by mohli mať podľa Bruselu “vplyv na infraštruktúru prepravy energetických zdrojov do Európy”. Hovorca nemeckého ministerstva zahraničia Martin Schaefer vyhlásil, že protiruské sankcie, by sa “nemali stať nástrojom priemyselnej politiky” presadzovanej v záujme Washingtonu.
“Podľa nášho názoru Američania nemajú právo posudzovať alebo určovať, akým spôsobom môžu európske spoločnosti spolupracovať s tretími stranami – najmä s ruskými energetickými spoločnosťami,” povedal Schaefer.
Hovorkyňa nemeckej vlády Ulrike Demmerová v tejto súvislosti uviedla, že “európsky priemysel by sa nemal stať terčom amerických sankcií”. Dôležité podľa jej slov je, aby politika sankcií voči Moskve bola medzi USA a EÚ vzájomne koordinovaná.
Francúzske ministerstvo zahraničia vo svojom stanovisku vyhlásilo, že sankcie “sú v rozpore s medzinárodným právom” kvôli ich “extrateritoriálnemu dosahu”.
“Ak tento zákon nadobudne účinnosť, umožní vykonať opatrenia proti európskym fyzickým a právnickým osobám v situáciách, ktoré nemajú žiadnu súvislosť so Spojenými štátmi,” píše sa vo vyhlásení.
Nemecká ministerka hospodárstva Brigitte Zypriesová 27. júla varovala pred protiopatreniami s tým, že obchodná vojna medzi EÚ a USA by bola “veľmi zlá”. Nové americké sankcie môžu podľa jej vyjadrenia poškodiť nemecké spoločnosti a obmedziť vzťahy medzi Berlínom s Washingtonom.
Združenie nemeckých obchodných a priemyselných komôr (DIHK) uviedlo, že reštrikcie proti Rusku môžu mať negatívny vplyv na energetickú bezpečnosť Európy a ublížiť nemeckej ekonomike.
Rakúsky kancalár Christian Kern označil opatrenia Spojených štátov za neprijateľné. “Považujem americké sankcie na Rusko za absolútne neprijateľné. Politické záujmy by sa nemali miešať s ekonomickými, na úkor zamestnanosti v Európskej únii,” napísal Kern 27. júla na svojej Facebookovej stránke.
Podľa námestníka ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Rybakova sankcie “bránia vyhliadkam na normalizáciu vzťahov” a tlačia Rusko aj USA do nezmapovaného územia v politickom aj diplomatickom zmysle.
Cieľom nových protiruských sankcií je podľa amerického senátora Richarda Blacka zablokovať spoločný projekt plynovodu Severný prúd 2 (Nord Stream 2) a zviazať Trumpovi ruky pri budovaní obchodných vzťahov s Moskvou. V rozhovore pre spravodajský portál RT republikánsky politik vyhlásil, že reakcia EÚ môže mať za následok to, že Snemovňa reprezentantov a Senátu môže v zákone uskutočniť nejaké zmeny.
Proti chystaným opatreniam sa vyslovili aj viaceré americké korporácie.
Tomáš Hlaváč
Zdroj: narodnenoviny.sk
