Policajný prezident Gašpar by sa nemal volať Tibor ale Augusto.
08.02.2017
"Som stále mladá a som stále pekná. Čo sa zabijem? Nie, kdeže! Pôjdem radšej "zbaliť" nejakého chlapa na diskotéku," veselo začína svoju textovku šikovná žena žijúca v Latinskej Amerike, ktorá mi občas píše na Facebook. Žije evidentne v krajine, kde je veselo, o čom svedčí aj jej príbeh.
"Na diskotéke otravovali opití černosi mladé babenky, pokračuje jej správa. "Vyhadzovači si "zgustli!" Hodili ich za to do kontajnera a zasypali odpadkami z vedľajšej popolnice. Keď agresori odchádzali, vyberali si z kapucne banánové šupy a z vrecák smradľavé sardinky," končí usmievačikom svoj príbeh.
Tento víkendový príbeh sa nestal v Európe, ale v Latinskej Amerike. V Európe sa dnes ženy totiž obvykle boja po večeroch vychádzať na ulicu. Ešte pred nedávnom to bolo naopak. Je teda nepochybné, že Európa je v takom politickom bahne, ako boli niektoré krajiny Latinskej Ameriky pred koncom minulého storočia.
Od štvrtka, kedy plk. JUDr. Róbert Fico, JUDr. Róbert Kaliňák (hodnosť neznáma) a Gen. PaedDr. Tibor Gašpar, ako traja diktátori z Latinskej Ameriky, slávnostné zahájili prácu "Slovenského gestapa" (NAKA-odbor terorizmu a extrémizmu). Rozmýšľam nad tým, že vlastne aj Augusto Pinochet bol tiež generál. Tiež bol fašistom, ktorý si veselo vraždil v Čile ešte pred nedávnom. Zomrel totiž len pred necelými jedenástimi rokmi.
Za fašizmom sa nemusíme teda vracať do Hitlerovskej histórie 2. svetovej vojny. Stačí sa otočiť pár rokov dozadu.
Gen. Augusto José Ramón Pinochet Ugarte bol vodcom vojenskej diktatúry v Čile od roku 1973 do roku1990. Bol to Američanmi dosadený a podporovaný diktátor, krorý sa dostal k moci počas čilského prevratu, kedy zosadil vtedajšieho prezidenta Salvadora Allendeho. Prevrat umožnil Pinochetovi realizovať hlboké neoliberálne a ekonomické reformy, ale tiež porušovať ľudské práva.
Zabil tisíce odporcov svojej diktatúry, priamymi fašistickými metódami a postupmi.
Nebol nikdy potrestaný a zomrel ako kráľ.
V roku 1999 rezignoval na svoje doživotné senátorské kreslo, až po rozhodnutí Čilského Najvyššieho súdu, ktorý konštatoval, že trpí vaskulárnou demenciou a preto nemôže byť postavený pred súd za porušovanie ľudských práv.
Skončia za porušovanie ľudských práv ako veskulárni dementi aj naši "traja diktátori?" A možno nie. Nicolae Ceaușescu-posledného komunistického prezidenta Rumunska (obdoba Gustáva Husáka na Slovensku), totiž zastrelili za fašistické praktiky bez riadneho súdu a tiež to nebolo tak dávno. Len pred dvadsiatimi ôsmimi rokmi. Veľa z vás si tú popravu pamätá. Určite si ju pamätajú aj Fico, Kaliňák a Gašpar.
Od "Totalitného štvrtku," ako som nazvala deň, kedy "slovenské gestapo" vzniklo, sledujem sociálne siete a diskusné fóra na internete. Počet diskusií sa v priemere znížil, cca o 65%. Extrémistické názory však nezmizli. Naopak. Komentovať prestali bežní ľudia, ktorí sa zľakli, že napíšu niečo, čo sa nášmu komandu nebude páčiť. Gestapo teda rozosieva prvorado strach medzi bežnými ľuďmi, ale extrémizmus nepotlačilo!
Zatiaľ!
Možno práve preto začnú policajti hromadnejšie robiť razie po domoch a panelákoch! Muži v kuklách budú ľudí dopúšťajúcich sa zločinu-"mať vlastný názor," pre väčší odstrašujúci účinok, svoje obete, nechajú ležať na ulici dole tvárou ako to robil Pinochet pri občianskych čistkách v Čile a až následne ich budú zatvárať.To by totiž rozhodne zabralo na ľudí viac!
Poslanec Anton Hrnko (SNS) sa v televízii vyjadril, že toto komando bude mať opačný spoločenský efekt. Nemýlil sa, pretože ak extrémisti-ako dnes nazývame ľudí s vlastným názorom, dodnes boli len oponentami vládneho systému, tak dnes z nich Fico, Kaliňák a Gašpar urobili odbojárov, pretože pravidlá, čo začala vláda uplatňovať v spoločnosti sú nástrojami vojny, občianskej vojny, keďže ide o ideologicko-politický boj s obyvateľstvom.
Včera ráno si diktátorský režim na Slovensku vyžiadal ďalšiu obeť-Martina Žiačika, aktívneho člena ĽSNS. Opäť boli členmi Slovenskej obdoby Hitlerovho Gestapa, porušené ľudské práva ,pričom ich obeť, pri agresívnej policajnej razií skolabovala a skončila v nemocnici. Je teda dôležité uviesť mená ľudí, ktorí sa podieľajú na fyzickej likvidácii osôb nezákonným spôsobom, pretože podľa svedkov pri tejto politicko-ideologickej likvidácii tejto osoby, hrubo porušili Trestný zákon a poriadok, čo následne dokazoval aj Marián Kotleba na tlačovke v parlamente. Tu sú:
- sudkyňa Eva Tótová
- policajt Marek Ondrišák
- policajt Jaroslav Mahrík
- policajt Andrej Koníček
- policajt Erik Koru
- policajt Jaroslav Marušinec
- policajt Peter Ševček
- policajt Tomáš Žigo
Praktiky diktatúry z konca minulého storočia, ktoré poznáme z Latinskej Ameriky, sa teda dostali do Európy a nikomu to-ako sa zdá, nevadí. Skončíme teda raz na šibeniciach za názor, ako ľudia v Čile? Pýtam sa, pretože na čistkách obyvateľstva, sa podieľajú aj mainstreamoví novinári, ktorí namiesto toho, aby objektívne informovali, sa na Kotlebovej tlačovke v parlamente určenej práve tomuto prípadu politickej diktatúry na Slovensku pohoršovali, že Kotleba si dovolil verejné označiť osoby, ktoré sa na diktatúre režimu podieľajú.
Napadá ma otázka, či aj títo ľudia skončia v kontajneroch zasypaní odpadom, pretože za to čo robia, by to bol ten najmenší trest.
Katalin Tara
