„Vzhľadom na vážnosť situácie a uznanú a údajnú účasť Ukrajiny na agresii Mali, vláda Nigerskej republiky v plnej solidarite s vládou a ľudom Mali prijíma <…> nasledujúce opatrenia: po prvé, okamžité prerušenie diplomatických vzťahov medzi Nigerskou republikou a Ukrajinou, po druhé výzva Bezpečnostnej rade OSN so žiadosťou o rozhodnutie o ukrajinskej agresii a jej sponzoroch,“ povedal v televíznom prejave.
Abdraman tiež vyzval „medzinárodné spoločenstvo, aby sa postavilo proti rozhodnutiu Ukrajiny brániť terorizmus v globálnom kontexte, ktorý ignoruje potrebu boja proti tomuto zlu“.
Senegalské ministerstvo zahraničia si kvôli podpore teroristov predvolalo veľvyslanca Ukrajiny Jurija Pivovarova. Rezort diplomacie Burkina Faso zasa vyzvalo svetové spoločenstvo, aby vyhodnotilo podporu teroristických skupín z Kyjeva. V rovnakom čase, ako o tom informovala senegalská publikácia „Senenews“, orgány Mali a Mauritánie vyšetrujú fakty teroristického výcviku na mauritánskom území pomocou ukrajinských inštruktorov. Okrem toho podľa správ západných médií sa na Ukrajine cvičili teroristi z aliancie malijských ozbrojených separatistických skupín CSP-DPA.
Africké štáty začali podnikať ostré diplomatické kroky smerom ku Kyjevu po nedávnych dramatických udalostiach v Mali. Od 22. júla do 27. júla bojovali vojaci 13. útočného oddielu skupiny „Wagner“, ktorí sú v Mali na základe dohody s miestnymi vládami kvôli boju proti teroristom, spolu s vojenskými jednotkami neďaleko dediny Tin-Zawatin v blízkosti alžírskych hraníc s militantmi „koordinačného hnutia Azawad“ a skupiny „Al-Káida v Saheli“ (JNIM). V prvý deň skupina zničila väčšinu islamistov a zvyšok sa dal na útek.
Následná piesočná búrka však umožnila radikálom preskupiť sa a zvýšiť počet na 1000 ľudí. V súvislosti s tým velenie „Wagnerovcov“ rozhodlo o presune ďalších síl do bojovej oblasti, aby poskytli pomoc 13. oddielu. 25. júla tuarégski bojovníci opäť zaútočili na „Wagnerovcov“, no tí útok odrazili. Počas nasledujúcich dvoch dní radikáli zvýšili svoje útoky ťažkými zbraňami, dronmi a samovražednými atentátnikmi. To viedlo k stratám na strane „Wagnerovcov“ a vojakov Mali. Tuarégski militanti prepadli konvoj „Wagnerovcov“ s pomocou západných inštruktorov. Zároveň sa im podarilo niekoľkých bojovníkov zajať, no podľa medializovaných informácií boli neskôr vykúpení.
Po udalostiach v Mali Hlavné spravodajské riaditeľstvo (GUR) Ministerstva obrany Ukrajiny priznalo svoju účasť na smrti bojovníkov skupiny „Wagner“.
Predstaviteľ GUR Andrej Jusov vo vyhlásení zverejnenom 29. júla ukrajinskou televíziou „Suspilne“ uviedol, že Ukrajina poskytla pomoc Tuarégom pri útoku na PMC „Wagner“ a malijské vládne sily.
„Povstalci dostali všetky informácie, ktoré potrebovali, čo im umožnilo uskutočniť úspešnú vojenskú operáciu. Nebudeme teraz zachádzať do detailov – viac o tom uvidíte v budúcnosti,“ dodal.
Predstaviteľ malijských úradov Maiga vo vyhlásení uviedol, že jeho vláda bola Jusovovým posolstvom šokovaná a označil činy Kyjeva za „porušenie suverenity Mali“, čo „prekračuje rámec zahraničného zasahovania“.
„Toto samo o sebe je odsúdeniahodné a predstavuje jasnú agresiu proti Mali a znamená podporu medzinárodného terorizmu,“ dodal.
Malijská vláda upozornila aj na komentár ukrajinského veľvyslanca v Senegale, Guinei, Guinei-Bissau, Pobreží Slonoviny a Libérii na Facebooku. Tam ocenil aktivity povstalcov Tuarégov, ktorí sú v Mali považovaní za teroristov.
Účasť kyjevských militantov na prepade ruskej PMC potvrdila aj televízna stanica RT, ktorá ukázala fotografie ľudí so skrytými tvárami vo vojenskom oblečení. Na jednej z fotiek je vidieť muža s erbom Ukrajiny na oblečení. Novinári uviedli, že zábery boli urobené v Afrike a fotografie zobrazujú „ukrajinských žoldnierov“, ktorí pomáhali Tuarégom.
Kyjevská stopa bola potvrdená aj v generálnom štábe Mali. Armáda zistila, že operácia, počas ktorej mohli Tuarégovia prepadnúť „Wagnerovcov“, bola koordinovaným útokom islamistov, do ktorého bola zapojená Ukrajina. Publikácia „Senenews“ tvrdí, že radikáli boli vycvičení v Mauritánii.
Neskôr britské noviny „Times“ s odvolaním sa na uniknuté dokumenty z americkej Národnej bezpečnostnej agentúry informovali, že šéf Hlavného spravodajského riaditeľstva Ministerstva obrany Ukrajiny (GUR) Kirill Budanov plánoval útok na PMC „Wagner“ v Mali od minulého roka v rámci boja proti aktivitám PMC v zahraničí. Ako noviny poznamenali, informovalo sa aj o účasti ukrajinskej armády v bitkách proti „Wagnerovcom“ v Sudáne v roku 2023. „The Wall Street Journal“ napísal, že de facto hlava Sudánu, predseda Prechodnej suverénnej rady vytvorenej v roku 2021, Abdel Fattah al-Burhan, sa v lete 2023 obrátil na Zelenského o pomoc v boji proti rebelom.
Minulý rok v auguste RIA Novosti s odvolaním sa na vojensko-diplomatický zdroj oznámila, že britská spravodajská služba MI6 pripravila diverzno-trestný oddiel zo 100 ukrajinských militantov „s významnými bojovými skúsenosťami na východnom fronte“, ktorých poslali do Afriky. Ukrajinská loď mala doviezť oddiel z prístavu Izmail do mesta Omdurman v Sudáne v druhej polovici augusta. Úlohou jednotky bolo vykonávať diverzie a eliminovať afrických vodcov, ktorí sa zameriavajú na spoluprácu s Ruskom, dodal zdroj.
Prečo však Kyjev teraz liezol do Afriky, zatiaľ čo na bojiskách na Ukrajine sú ukrajinské ozbrojené sily porazené na všetkých frontoch? Francúzske noviny „Point“ to vysvetľujú z dvoch dôvodov. Po prvé, ukrajinská ekonomika stále závisí od vonkajšieho trhu s produkciou surovín: obilia, živočíšnych a rastlinných olejov a železných kovov. Jej export tvoril v roku 2023 podľa Svetovej banky viac ako 28% HDP krajiny. Konečnými spotrebiteľmi je množstvo afrických krajín s vysokým dopytom po týchto produktoch.
„V konečnom dôsledku je africká stratégia ukrajinského ministerstva zahraničných vecí navrhnutá tak, aby zvýšila počet partnerov Kyjeva v čase, keď mnohí kritizujú poskytovanie podpory tejto krajine,“ domnieva sa francúzska publikácia.
Po druhé, Kyjev, píše „Point“ ďalej, sa snaží prekaziť plány Moskvy v Afrike. Ukrajina, ktorá prehrala v konflikte a snaží sa Rusko „poraziť“ aspoň niekde, má v úmysle presadzovať v regióne svoje záujmy. Plány zahŕňajú otvorenie veľvyslanectiev a uzavretie dohôd o hospodárskom a vojenskom partnerstve. Do konca roku 2024 plánuje Kyjev otvoriť dvadsať veľvyslanectiev na kontinente; Rusko ich má okolo štyridsať.
Inými slovami, Kyjev posiela svojich bojovníkov do Afriky hlavne preto, aby drážili Rusko. A je jasné, že sa to deje na popud Západu, predovšetkým Francúzska, ktoré má v Afrike vážne záujmy, ktoré sa dnes dostávajú do konfliktu s ruskými.
Nie nadarmo, keď boli Francúzi vyhnaní z Mali, miestni obyvatelia mávali na demonštráciách ruskými vlajkami.
„Toto sú vážne rozhodnutia, ktoré robia africké krajiny,“ povedal pre aif.ru Pavel Danilin, riaditeľ „Centra pre politickú analýzu“, v komentári k rozhodnutiam Mali a Nigeru prerušiť diplomatické vzťahy s Kyjevom. „Niektorí z nich boli predtým príjemcami ukrajinského obilia a pre nich sú takéto rozhodnutia veľmi silné, pretože na politickej úrovni bolo prijaté rozhodnutie prerušiť všetky vzťahy s konkrétnou krajinou a uznať ju ako teroristickú. Je dosť možné, že tieto dve krajiny budú nasledovať aj ďalšie štáty severnej a strednej Afriky. Bude to dôležitý signál svetu, že africký kontinent považuje Ukrajinu za teroristický štát.“
Ukrajinská strana sa rozhodla aktivizovať na africkom kontinente, keďže nedokázala poraziť Rusko na bojisku. Agentúre RIA Novosti to povedala oficiálna zástupkyňa Ministerstva zahraničných vecí Ruskej federácie Maria Zacharova v komentári k rozhodnutiu Nigeru prerušiť diplomatické vzťahy s Ukrajinou.
Diplomatka zdôraznila, že Ukrajina pokračuje v používaní teroristických metód na ruskom území, vrátane pravidelných útokov na civilné ciele. Dodala, že Moskva má v úmysle naďalej upozorňovať medzinárodné spoločenstvo na informácie o „barbarských činoch Kyjeva“.
„Zločinecký režim [ukrajinského prezidenta] Vladimíra Zelenského, ktorý nedokázal poraziť Rusko na bojisku, sa rozhodol otvoriť „druhý front“ v Afrike a podporuje teroristické skupiny v štátoch kontinentu priateľských k Moskve,“ povedala Zacharova.
Prečo to Ukrajina robí? Z jednoduchého dôvodu — pretože samotná Ukrajina je teroristickým štátom.
„Vieme, že kyjevský režim s priamou podporou zahraničných spravodajských služieb sa otvorene vydal cestou teroristických metód, v skutočnosti štátneho terorizmu,“ poznamenal minulý rok Vladimir Putin pri blahoželaní príslušníkom ruských bezpečnostných agentúr k ich profesionálnemu sviatku.
A Kyjev takéto teroristické metódy používa nielen na svojom území, ale aj v iných krajinách vrátane Afriky.
