Sergej Lavrov obvinil európskych lídrov, že sa neetickým spôsobom pokúšajú zmeniť postoj Donalda Trumpa v spôsobe riešenia konfliktu na Ukrajine a dodal, že diskusie o bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu bez Ruska nikam nevedú

20.08.2025 13:30
Spojené štáty by si mali uvedomiť, že diskusia o bezpečnostných otázkach bez účasti Ruska nikam nepovedie, vyhlásil minister zahraničia Sergej Lavrov.

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v stredu upozornil, že diskusie o západných bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu bez toho, aby sa bral ohľad na postoj Ruska, „nepovedú nikam“.

O bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu v súvislosti s prebiehajúcimi diplomatickými rokovaniami o skončení vojny majú v stredu diskutovať prostredníctvom videokonferencie náčelníci generálnych štábov armád členských krajín NATO.

„Verím, že Západ - a predovšetkým Spojené štáty - dokonale chápu, že diskusie o bezpečnostných otázkach bez Ruska sú utópiou a cestou, ktorá nikam nevedie,“ povedal Lavrov.

Prezident USA Donald Trump, ktorý v pondelok telefonicky hovoril so svojím ruským náprotivkom Vladimirom Putinom, uviedol, že šéf Kremľa súhlasil so stretnutím s ukrajinskou hlavou štátu Volodymyrom Zelenským. Zároveň údajne súhlasil aj s prijatím niektorých bezpečnostných záruk Západu pre Ukrajinu.

Lavrov však podotkol, že Putin v telefonickom rozhovore Trumpovi povedal len to, že „zváži zvýšenie úrovne“ rokovaní o Ukrajine. Ruský šéf rezortu diplomacie poznamenal, že prípadný summit medzi Putinom a Zelenským musí byť pripravený čo najdôkladnejšie, aby sa neskončil kontraproduktívne.

Ruský minister zároveň obvinil európskych lídrov, že sa neetickým spôsobom pokúšajú zmeniť postoj Trumpa v otázke Ukrajiny. „Zatiaľ sme svedkami iba agresívnych snáh eskalovať situáciu a nešikovných až neetických pokusov zmeniť postoj Trumpovej vlády,“ povedal s odkazom na pondelkové stretnutie Trumpa s európskymi lídrami a ukrajinským prezidentom v Bielom dome. „Od Európanov sme tam nepočuli žiadne konštruktívne návrhy,“ skonštatoval.

V prípade Spojených štátov pozoruje Rusko narastajúce pochopenie, že je nutné odstrániť "základné príčiny" konfliktu, povedal Lavrov.

Moskva dlhodobo odmieta vstup Ukrajiny do NATO a taktiež možnosť nasadenia západných vojsk na Ukrajine. Za základné príčiny vojny Rusko dlhodobo označuje napríklad zámer Kyjeva vstúpiť do NATO či prozápadnú revolúciu v roku 2014, ktorá viedla k zvrhnutiu proruského režimu na Ukrajine. Požaduje tiež medzinárodné uznanie ruskej anexe okupovaných území.

Rusko je podľa šéfa ruského rezortu diplomacie pripravené zvýšiť status mierových rokovaní s Ukrajinou na úrovni delegácií. Lavrov v stredu novinárom povedal, že túto myšlienku navrhol ruský prezident Vladimir Putin po pondelkovom telefonáte s Trumpom, ktorý prebiehal v čase, keď americký prezident v Bielom dome rokoval s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a viacerými kľúčovými európskymi lídrami.

Nie je jasné, či Lavrovov odkaz na zvýšenie statusu delegácie naznačoval možnosť budúcich rokovaní medzi Putinom a Zelenským.

Lavrov dodal, že nový status delegácií by tiež znamenal preskúmanie „samostatného bloku [otázok] zameraného na politické aspekty riešenia konfliktu, spolu s vojenskými a humanitárnymi otázkami“.

Ako uviedol, Rusko navrhlo vytvorenie troch pracovných skupín, ktoré by túto agendu prerokovali počas posledného kola priamych rokovaní s Ukrajinou, ale poznamenal, že Kyjev „zatiaľ nereagoval“.

Rusko a Ukrajina tento rok absolvovali tri kolá priamych rokovaní v Istanbule, ktoré za ruskú stranu viedol prezidentský poradca Vladimir Medinskij. Rokovania nepriniesli žiadny prelom v riešení širšieho konfliktu, ale viedli k výmene väzňov medzi oboma stranami.

Lavrovove vyjadrenia prišli po samite Putina a Trumpa na Aljaške, ktorý obaja lídri označili za konštruktívny, hoci skončil bez dohody o Ukrajine.

Stretnutie Trumpa so Zelenským a európskymi lídrami o niekoľko dní neskôr skončilo vyhlásením amerického prezidenta, že členstvo Ukrajiny v NATO neprichádza do úvahy, a trval na priamom stretnutí Putina a Zelenského.

Putin v zásade nevylučuje stretnutie so Zelenským, ale uviedol, že by mu mal predchádzať významný pokrok v rokovaniach o konflikte. Moskva tiež vyjadrila obavy o Zelenského právomoci podpisovať akékoľvek záväzné dokumenty, vzhľadom na to, že jeho prezidentské funkčné obdobie uplynulo minulý rok.


Zdroj: bleskovky.sk / hnonline.sk / rt.com / tass.com / InfoVojna

 

 

 

Zdielať článok na:  
Telegram


Ďalšie články:

VIDEO: „Európska únia sa stala nepriateľom Spojených štátov. EÚ nepredstavuje žiadnu civilizáciu. Je to jedna z najskorumpovanejších inštitúcii na planéte. Je to diktatúra, ktorá odmieta slobodu prejavu, podporuje vojnu a kradne ruský majetok. Čelná predstaviteľka eurokomisie Kaja Kallasová je hanbou ľudstva. Sú to všetko pohrobkovia nacistickej ríše. Rusko nenapadlo Ukrajinu, ale Ukrajina ohrozila samú seba napadnutím ruskojazyčného obyvateľstva na svojom území. Buďte v Európe radi za ruskú trpezlivosť, lebo ak by sa Rusko správalo ako USA, Európa by už bola vymazaná z mapy sveta,“ vyhlásil Scott Ritter

VIDEO: „Zákon o extrémizme je zneužívaný. Všetko sa snažia kriminalizovať a ľudia sú na základe toho obmedzovaní na slobode. Príkladom je kriminalizácia Tibora Eliota Rostasa za to, že citoval Ľudovíta Štúra alebo stíhanie Mariána Magáta a Daniela Bombica za extrémizmus,“ vyhlásil vicepremiér Robert Kaliňák a dodal, že trestné stíhanie exministra spravodlivosti Štefana Harabina za jeho názor na ruskú špeciálnu vojenskú operáciu na Ukrajine je ďalším príkladom zneužívania trestného práva. Minister obrany reagoval aj na hrubé zasahovanie generálneho prokurátora Maroša Žilinku do slobodného vytvárania zákonov demokratickými zástupcami občanov zvolených do parlamentu, ktorí zmenili trestný poriadok v oblasti tzv. kajúcnikov a chcú zmeniť aj antidemokratickú legislatívu o definovaní extrémizmu

VIDEO: Andrej Babiš sa vysmial rečiam o izolácii jeho vlády a spomenul, že na druhý sviatok vianočný mu telefonoval Donald Trump. „My potrebujem mier,“ vyhlásil a dodal, že ani koalícia ochotných nechce vyslať svojich vojakov na Ukrajinu. „Naša politika bude vychádzať z národnej suverenity a ochrany českých občanov a presadzovania českých ekonomických záujmov,“ uviedol český premiér, ktorý zároveň kritizoval emisné povolenky ničiace európsky priemysel a poukázal na príklad žiarskej hlinikárne, ktorá zastavila svoju produkciu kvôli kombinácii extrémne vysokých cien elektrickej energie a emisných povoleniek