VIDEO: Juraj Šeliga je podľa Romana Michelka megafarizej a babrák, ktorý potopil vlastné referendum

26.04.2026 10:30

Ak by prepytujem „právnik“ Juraj Šeliga mal čo len elementárnu schopnosť čítať s porozumením, rozhodnutie prezidenta Pellegriniho nevypísať prvú otázku megafarizejského referenda o predčasných voľbách by možno dopadlo inak. Pre poriadok si pripomeňme, že toto je v poradí už štvrtý pokus o vypísanie referenda, ktorým by sa skrátilo volebné obdobie parlamentu.

Prvé dve referenda vypísali prezidenti, bez toho aby sa obrátili na Ústavný súd a treba konštatovať, že obe boli kvôli extrémne vysokému kvóru neúspešné. To tretie, ktoré malo paradoxne najvyššiu legitimitu, pretože petičný hárok vtedy podpísalo vyše 600 000 občanov, prezidentka Čaputova dala preskúmať Ústavnému súdu, a ten skonštatoval, že takto postavená referendová otázka je protiústavná. To však nebránilo prostoduchým Demokratom, aby ju zaradili do petície pre referendum, aj keď bolo zjavné, že takto formulovaná otázkajednoducho nemôže prejsť, resp. je zjavne protiústavná.

Dnes je jasné, že na to, aby skrátenie volebného obdobia referendom bolo ústavné, je treba novelizovať ústavu a inštitút osobitne referenda o skrátení volebného obdobia, treba do ústavy zakomponovať. Po už spomenutom rozhodnutí Ústavného súdu o tom bola dlhá diskusia, kde sa jasne konštatovalo, že tam musia byť určité limity použitia tohto nástroja. Nesmelo by sa vypísať v prvý a posledný rok mandátu vlády a mali by byť splnené aj ďalšie opatrenia. Zároveň by v tomto prípade referenda malo byť zachované aj súčasné kvórum, teda nadpolovičná väčšina všetkých oprávnených voličov. To by zabezpečilo, že takéto referendum by sa nedalo len tak ľahko zneužívať.

V tejto súvislosti treba spomenúť, že v rámci diskusie o sfunkčnení referenda sa nastolila otázka, či pri skóre 8:1 v neprospech platného referenda nie je čas upraviť výšku kvóra na jeho platnosť. Asi najrozumnejší je maďarský model, kedy sa na platnosť referenda vyžaduje nadpolovičná väčšina voličov z polovice priemeru účasti v ostatných dvoch voľbách. Ak by to bolo nastavené tak, jednak by obštrukcia, ako taktika na zneplatnenie referenda zabezpečením neúčasti, či ignorácioureferenda by prestala dávať zmysel, čo by v konečnom dôsledku viedlo k zvýšeniu účasti a tým pádom by referendum bolo reálnou a efektívnou súčasťou politického života. Na to však treba politickú vôľu a obavám sa, že pri súčasných opozičných farizejoch nič také nemožno očakávať.

Zaujímavé sú napríklad aj debaty o tom, že za vyvolanie neúspešného referenda by mali jeho iniciátori niesť zodpovednosť. Napríklad ústavný právnik Vincent Bujnák by požadoval, aby sa pod vypísanie referenda muselo podpísať aspoň 30 poslancov a ak by referendum nebolo úspešné, znamenalo by to zánik ich mandátu. Toto riešenie by však bolo z najväčšou pravdepodobnosťou protiústavné, keďže nie je možné sankcionovať žiadneho poslanca za akékoľvek hlasovanie.

Viac vo videu:

Zdroj: YouTube Roman Michelko / InfoVojna