SILA SLOV
04.04.2017 08:24
Slová je možné použiť rôznymi spôsobmi.
Včera to predviedol aj pán prezident Slovenskej republiky.
Slová, ktoré včera vyslovil, sa naozaj nedajú vnímať inak, ako forma trestnej súčinnosti.
Trestný zákon, zákon č. 300/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov, hovorí jasne:
§ 337
Podnecovanie
Kto verejne podnecuje na trestný čin alebo verejne vyzýva na hromadné neplnenie dôležitej povinnosti uloženej zákonom alebo na jeho základe, alebo na závažné porušovanie verejného poriadku, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.
Problém s týmto paragrafom je v tom, že vďaka hmotnoprávnej exempcii, ktorú pán prezident požíva, nie je možné ho za takýto prejav trestne stíhať.
Podľa Ústavy SR, a to konkrétne podľa čl. 107 prvá veta:
Prezidenta možno stíhať iba za úmyselné porušenie ústavy alebo za vlastizradu.
Jediným trestom je strata funkcie prezidenta a strata spôsobilosti túto funkciu opätovne získať. Čo znamená, že by už nikdy nemohol kandidovať a byť zvolený do tejto funkcie.
Áno, v skratke to znamená toľko, že v prípade, keby prezident Slovenskej republiky spáchal vraždu, nie je možné ho trestne stíhať!
Platí zásada, že niet zločinu bez zákona a niet trestu bez zákona. Prezident Slovenskej republiky je vďaka hmotnoprávnej exempcii imúnny voči Trestnému zákonu.
V dnešnej dobe je moderné a „in“ nesúhlasiť a byť zároveň agresívny. Žiaľ, toto neprospieva nikomu. Ani tomu, kto tieto slová hovorí, resp. píše, ani tomu, kto ich počúva, resp. číta. Priznať, že niekto vyslovil slová, ktoré svojím obsahom a podstatou sú pravdivé a „nadčasové“, je v týchto časoch považované za slabosť.
V Biblii sa píše: Pozeraj sa na to, KTO to hovorí, a nie na to, ČO hovorí!
Ja osobne s týmto tvrdením nesúhlasím. Ak by to bolo naozaj takto, akékoľvek slová, ktoré vyslovil prezident John Fitzgerald Kennedy, by sme mohli spláchnuť. Rovnako by dopadla aj slávna rovnica E = mc2. Albert Einstein nebol práve dvakrát slušný človek a to, že opustil svoju rodinu, ženu a dve deti, vo mne nevzbudzuje práve veľké sympatie voči jeho osobe. Takto by sa dalo pokračovať pri väčšine „slávnych osobností“.
Slová, ktoré vysloví štátnik, musia byť premyslené. Jeho odpovede inteligentné, prípadne by nebolo na škodu, keby boli aj vtipné.
V roku 1984 Walter Frederick Mondale ako kandidát demokratov na post prezidenta Spojených štátov v druhej debate upozorňoval na vysoký vek svojho protikandidáta. Ronald Reagan vtedy odpovedal takto:
„Nebudem z toho robiť tému svojej kampane. Nehodlám v kampani poukazovať na mladosť a neskúsenosť svojho protikandidáta.“
Týmto Reagan vyvolal smiech nielen medzi divákmi, ale aj u svojho protikandidáta.
Aj takto je možné vyberať trefné slová a použiť ich bez toho, aby ste niekoho urazili. Takto používané slová, „náboje a zbraň“, ktoré každý človek má k dispozícii, predstavujú rozdiel medzi politikom a štátnikom.
Slová pána prezidenta Kisku, ktoré vyslovil včera, sa niekomu mohli zdať hrdinské.
Ja ale do tejto kategórie nepatrím.
Prezident je verejný činiteľ. Okrem toho aj ústavný. Jeho osoba je chránená 24 hodín denne a je prezidentom 24 hodín denne.
Žiaľ, musím konštatovať, že síce je prezidentom, právoplatne zvoleným, ale nie je štátnikom!
Slová, ktoré by aj mňa presvedčili o tom, že pán Kiska je prezident, ktorý ľudí spája a je štátnik, by mali (a to zase len podľa mňa!!!) vyzerať takto:
„Úprimne si myslím, že pokiaľ chcú prejaviť svoju nenávisť, svoju agresivitu,
je lepšie, ak sa s nimi posadíme za jeden stôl a úprimne sa porozprávame.“
V takomto prípade by slová predstavovali liečebný prostriedok. Možno sa aj my raz dočkáme, že niekto slová použije ako prostriedok na stavanie mostov a spájanie ľudí.
Judita L.
