Skončí Mexiko ako Ukrajina?
27.01.2017
Spor nastal bezprostredne potom, čo Nieto opätovne odmietol participáciu na stavbe mega oplotenia-akehosi novodobého "Čínskeho múru" na mexicko-americkej hranici, dlhej viac ako 3200 km. Donald Trump následne vyhlásil, že prezident Mexika, by v tomto prípade mal zvážiť návštevu Spojených štátov v USA, čo mexickú stranu natoľko urazilo, že návštevu zrušili len pár hodín po Trumpovom vyhlásení a prezident Nieto volá po väčšom rešpekte Mexika zo strany USA.
O čo v spore ide
Mexická hranica s USA je historicky najproblematickejším miestom na americkom kontinente. Posledných 35 rokov, teda obdobie, ktoré môžeme nazvať z pohľadu zákona aj "dobou drog, zbraní a obchodu s ľuďmi," sa táto hranica stala prestupnou stanicou pre pašovanie drog z celej Latinskej Ameriky do USA, kde spotreba drog každoročne narastá. Už v roku 1990 sa oficiálne písalo, že do USA prúdi práve tzv. "Mexickou cestou," približne 300 ton kokaínu ročne. Dnes sa uvažuje o viac ako 410 ton kokaínu ročne, pričom netreba zabudnúť na fakt, že na trhu pribudli syntetické drogy, ktoré sa tešia v USA rovnakej obľube ako kokaín.
Tiež sa toto miesto stalo najväčším pohrebiskom Mexických kartelov, ktoré prevádzkujú prevádzačstvo ekonomických emigrantov. Za prevádzačstvo kartely účtujú od 3.000,- do 7.000,- dolárov na osobu, pričom sa udeje to, že prevádzači skupinu emigrantov na hranici s USA popravia a zakopú v masových hroboch. Dodnes boli nájdené hroby s viac ako dvesto, dokonca v jednom prípade viac ako 300 obetí. Dodnes bolo objavených na tejto hranici desať tisíce mŕtvych, prevažne Latino - Američanov. Tisíce ľudí je tiež nezvestných a predpoklad, že ich život skončil práve na tomto mieste, je viac ako pravdepodobný. Dokonca sa v tlači objavili informácie, že niektoré privátne skupiny ľudí z USA, si v minulosti poriadali na tejto rozľahlej hranici "poľovačky na ľudí," pričom obeťami boli práve emigranti z Mexika, Guatemaly a Salvádoru. A toto chce Trump zastaviť. Je teda veľmi zaujímavé pozorovať, ako Mexická strana odmieta spolupracovať, pretože záujem zastaviť pašovanie drog a vraždenie Mexičanov, by malo byť hlavne v záujme Mexičanov.
Emigrácia do USA sa stala predvolebnou rétorikou Trumpa a dnes ju napĺňa. V skutočnosti však ide aj o odstrihnutie ziskov Američanov z predaja drog. Zisk Američanov iba z predaja kokaínu, sa pohybuje medzi 60-70 miliardami amerických dolárov ročne, pričom 90% tejto drogy sa pašuje práve cez túto hranicu. Do pašovania drog, sú zapletení všetci, vrátane doterajších amerických špičiek a CIA o ktorej sa už dlhší čas reálne uvažuje, ako o hlavnom "vyberačovi výpalného," za distribúciu drog. Obchod prebieha obojstranne, pretože Mexičania jedným smerom do USA pašujú kokaín, za peniaze z drog nakupujú v USA zbrane, ktoré sú v Mexiku nelegálne a s vysokým ziskom ich doma predávajú. Nie je teda žiadnych pochýb, že ochranu svojej hranice, by malo Mexiko privítať. Opak je však pravdou.
Mexiko je ekonomicky na USA závislé. Americkí investori dnes vlastnia v Mexiku majoritný podiel akcií obchodných spoločností v Mexiku a v podstate Mexický trh riadia. Mexiko je hlavným výrobným partnerom, tiež nevyčerpateľnou studnicou turistov zo Spojených štátov a zmrazenie vzťahov Mexika s USA, by malo katastrofálne ekonomické následky hlavne pre Mexiko. Už dnes, mexická mena (MXN) od zvolenia Trumpa za prezidenta, zaznamenala pokles celých 25% a vyhliadky na zvyšovanie, sú veľmi nízke.
Trumpovcom však ide o viac, ako len o zastavenie pašovania drog a zbraní. Konflikt vyvolaný s Mexikom, je len zámienkou na okamžité prijatie nového Amerického zákona o uvalení cla na dovoz mexických výrobkov a likvidáciu amerických firiem, ktoré svoju výrobu z USA, hlavne kvôli nízkým nákladom na mzdy, presunuli do Mexika. Trumpova rétorika o vrátení práce občanom USA, je veľmi známa.
Trump zatlačil "na pílu"
Trump bude v politike s Mexikom pokračovať ekonomickým a diplomatickým nátlakom presne rovnako, ako dnes postupuje Rusko na Ukrajine. Bude sa snažiť o oslabenie pozície doterajšej vlády Mexika, pretože dnešné vedenie má silné väzby na bývalý americký establishment, ktorého vplyv sa Trump snaží eliminovať celosvetovo. Je veľká pravdepodobnosť, že pokiaľ sa dnešná vláda Mexika nerozhodne pre spoluprácu s Trumpom, dá to obrovskú silu ich domácim oponentom. Je teda hlavne na Mexickej strane ako sa rozhodne. Či sa postaví na stranu reálnej politiky, alebo bude v populistickej politike pokračovať ďalej, pretože súčastné mexické vedenie na čele s Nietom, zadlžili za posledné roky mexickú ekonomiku viac, ako ktorékoľvek vedenie pred nimi.
Katalin Tara
