Slovenská spoločnosť je podľa prieskumu treťou najpolarizovanejšou v Európe. Viac ako tretina občanov pozná minimálne jedného človeka, ktorý schvaľuje použitie násilia proti názorovým oponentom

13.11.2024 14:55

Tridsaťšesť percent Slovákov pozná minimálne jedného človeka, ktorý schvaľuje použitie násilia proti názorovým oponentom. Ukázal to prieskum agentúry Focus pre DEKK Inštitút. Dáta sa zbierali na vzorke 1017 respondentov v septembri tohto roka.

Prieskum ukázal, že jedného človeka schvaľujúceho násilie pri názorových konfliktoch pozná 13 percent opýtaných.

Ďalších 15,6 percenta respondentov zase pozná dvoch až piatich ľudí schvaľujúcich násilie proti názorovým oponentom a 7,4 percenta zase pozná šesť a viac ľudí, ktorí začali schvaľovať násilie proti názorovým oponentom.

V prieskume sa ďalej vyjadrilo 57,5 percenta opýtaných, že osobu schvaľujúcu násilie pri názorových konfliktoch nepozná. Ďalších 6,5 percenta respondentov na otázku, či poznajú ľudí, ktorí začali schvaľovať násilie proti názorovým oponentom, odpovedalo tak, že nevie.

Výskumník a riaditeľ DEKK Inštitútu Pavol Kosnáč poukázal na to, že nie je možné skonštatovať, či miera stúpla alebo klesla, keďže sa podobný prieskum v minulosti nerealizoval.

"Vieme však, že polarizácia na Slovensku dlhodobo rastie. Sme treťou najpolarizovanejšou spoločnosťou v Európe, hneď za Poľskom a Maďarskom," dodal.

Čo môže spraviť jednotlivec pre zlepšenie situácie? DEKK Inštitút v tejto súvislosti poukazuje na skúsenosti antropológov, ktorí sa v teréne stretávajú napríklad s ľuďmi z kmeňov v Oceánii. "Nehádajú sa, neargumentujú, namiesto toho sa pýtajú a počúvajú. Už dávno sa naučili, že ľudia majú dôvody na svoje správanie. Ak pochopíme situáciu druhých aj napriek tomu, že táto perspektíva nám môže byť mimoriadne cudzia, umožňuje nám to udržiavať dobré vzťahy napriek rozdielom. Ak sa to dá s kanibalmi či púštnymi kmeňmi, malo by to byť možné aj so susedom od vedľa".

Tvrdenie, že väčšina Slovákov volí „menšie zlo" je mýtus

Výskumník a riaditeľ DEKK Inštitútu Pavol Kosnáč podotkol, že termín „menšie zlo“ je neodborný, no zaužívaný. Ako vysvetlil, človek voliaci „menšie zlo“ podporuje vo voľbách stranu, ktorá je najbližšie jeho názorom, nie však tak blízko, aby sa s ňou stotožnil.

Tvrdenie, že väčšina Slovákov volí „menšie zlo" je mýtus. Prieskum z dielne DEKK Inštitútu ukázal, že 73,4 % voličov na Slovensku skutočne dôveruje strane, ktorú by podporili vo voľbách. Volebnú miestnosť s cieľom voliť „menšie zlo" navštívi 26,6 percenta opýtaných.

Prieskum ďalej ukázal, aké sú súčasne volebné preferencie obyvateľov Slovenska. Najvyššie volebné preferencie v prieskume získal Smer s 23,4 % hlasmi a Progresívne Slovensko, ktoré by si získalo 22,1 % hlasov voličov. Do parlamentu by sa dostal aj Hlas s 12,8 %, Republika, ktorá by získala 7,9 % hlasov a tiež KDH so šiestimi percentami. Nad päť percent by získala aj strana Sloboda a Solidarita s 5,6 %, Maďarská aliancia 5,2 % a do parlamentu by sa s rovnými piatimi percentami dostali aj Demokrati. SNS by sa podľa prieskumu s 4,7 % do parlamentu nedostala.

Ako spresnil výskumník a riaditeľ DEKK Inštitútu Pavol Kosnáč, Smer je najväčšou politickou stranou, ktorá má najväčší počet voličov z presvedčenia. Dodal, že Smer čelí viacerým mediálne výrazným korupčným kauzám, no dá sa podľa neho predpokladať, že ich volič túto stranu chce dnes podporovať z iných dôvodov ako je fiškálna zodpovednosť a práve s týmito dôvodmi sa osobne stotožňuje.

„Druhé najsilnejšie je Progresívne Slovensko, ktoré má oproti Smeru dvojnásobný počet voličov voliacich „menšie zlo“. Znamená to, že väčšiemu množstvu voličov niečo na Progresívnom Slovensku vadí, nestotožňujú sa s ním, ale veria, že stojí proti niečomu, čo je dôležitejšie ako to, čo im na strane prekáža,“ dodal Kosnáč.

DEKK Inštitút ďalej informoval, že oproti minulému roku je možné pozorovať nárast voličov, ktorí volia z presvedčenia. Úbytok voličov „menšieho zla“ môže byť podľa DEKK Inštitútu jedným zo sprievodných javov rastúcej polarizácie a „zakopávania sa“ v ideologických pozíciách. Voľba „menšieho zla“ môže podľa Kosnáča predstavovať mieru stotožnenia sa s pozíciami konkrétnych strán.

Prieskum vykonávala pre DEKK Inštitút agentúra Focus od 17. do 26. septembra na vzorke 1 017 respondentov. DEKK Inštitút je nezávislá výskumná organizácia, ktorá vznikla v roku 2020 z iniciatívy mladých vedcov, študentov a humanitárnych pracovníkov. Snahou DEKK Inštitútu je prispieť ku skvalitneniu spoločenskej diskusie a zároveň pritiahnuť pozornosť k problematike kohézie.

Zdroj: spravy.rtvs.sk / pluska.sk / dekk.institute / InfoVojna