Srbský prezident Vučič na stretnutí s námestníkom šéfa ruskej diplomacie Gruškovom vyzdvihol veľmi dobrú úroveň bilaterálnych vzťahov medzi Srbskom a Ruskom

03.07.2024
Druhý najvyšší predstaviteľ ruského rezortu diplomacie Alexander Gruško pricestoval 2. júla 2024 do Belehradu na pracovnú návštevu.

Srbský prezident Aleksandar Vučič sa v utorok v Belehrade stretol s námestníkom ruského ministra zahraničných vecí Alexandrom Gruškom.

Gruško je jedným z najvyššie postavených ruských diplomatov, ktorí zavítali do Srbska, odkedy ruská armáda pred vyše dvomi rokmi vpadla na Ukrajinu.

Vučič na sociálnej sieti napísal, že s Gruškom rokoval o bilaterálnych vzťahoch medzi Srbskom a Ruskom, pričom ich vyhodnotili ako veľmi dobré. Srbský líder vyjadril predovšetkým vďaku Moskve za jej "podporu územnej celistvosti Srbska aj v súvislosti s rezolúciou OSN k Srebrenici".

Gruško sa v rámci svojej dvojdňovej návštevy stretol aj s ministrom vnútra Ivicom Dačičom a s podpredsedom srbskej vlády Aleksandarom Vulinom, bývalým šéfom tajnej služby, ktorý je na sankčnom zozname Spojených štátov za svoje prepojenia na Rusko. Rokovali o súčasných "bezpečnostných záležitostiach a potrebe nepretržitej koordinácie medzi príslušnými bezpečnostnými inštitúciami".

Moskva dlhodobo odmieta uznať nezávislosť Kosova, ktoré ju vyhlásilo v roku 2008 od Srbska, a zároveň v máji hlasovala proti schváleniu rezolúcie, ktorou sa 11. júl vyhlasuje za medzinárodný deň na pamiatku genocídy v Srebrenici v roku 1995.

Srbsko sa dlhodobo usiluje vstúpiť do Európskej únie a v roku 2012 mu bol udelený štatút kandidátskej krajiny. Tento balkánsky štát je však takmer úplne závislý na plyne z Ruska. Hoci Belehrad na pôde OSN odsúdil ruskú inváziu na Ukrajinu, voči Moskve odmietol zaviesť sankcie.

Brusel často vyjadruje obavy nad vzťahmi Srbska s Ruskom. Iba minulý týždeň minister zahraničných vecí členských štátov EÚ vyzvali svojich partnerov na západnom Balkáne, aby svoje postoje zosúladili so spoločnou zahraničnou a bezpečnostnou politikou EÚ. Šéf európskej diplomacie Josep Borrell taktiež v tejto súvislosti vyhlásil, že úzke väzby na režim šéfa Kremľa Vladimira Putina "nie sú zlučiteľné" s budúcnosťou v EÚ.


Zdroj: tanjug.rs / topky.sk / InfoVojna

 

Zdielať článok na:  
Telegram

Ďalšie články:

VIDEO: Modelingový agent Miro Šimonič o zlých dojmoch po svojom pobyte v USA, platení slovenských ovplyvňovačov britskou vládou, intelektuálnej povýšeneckosti progresívcov, rozdelení celej spoločnosti skrytými silami známymi pod označením „Deep state“, nezmyselných opatreniach bratislavského primátora Matúša Valla a jeho tímu pri riadení hlavného mesta, o smrti jeho blízkej osoby a negatívnych skúsenostiach, ktoré musela jeho rodina podstúpiť v nemocnici a na úradoch, o neľudskom prístupe mnohých ľudí, o nedôstojných podmienkach slovenských seniorov, ale aj o tom, že pre Slovákov je téma smrti tabu a nevedia o nej empaticky komunikovať s inými

VIDEO: Exriaditeľ kontrarozviedky SIS Peter Tóth o financovaní politickej kampane, ovplyvňovní slovenských parlamentných volieb a šírení britskej propagandy vládou Spojeného kráľovstva na území svojho spojenca, o 70tich ovplyvňovačov, ktorí na sociálnych sieťach a vo verejenom priestore pracovali v službách cudzej mocnosti, o mlčaní opozície, protiruskej hystérii v Európe na spôsob mccarthismu, snahe udržať v Európe ideologickú jednotu, hybridných hrozbách, dvojakom metri, ale aj o medzinárodných tlakoch a potrebe prijatia zákona o zahraničných agentoch