Štáty EÚ sa dohodli na 19. balíku protiruských sankcií. Proti jeho prijatiu nebolo Maďarsko ani Slovensko
23.10.2025 09:00
Členské krajiny Európskej únie sa dohodli na 19. balíku sankcií voči Rusku v dôsledku jeho vojny proti Ukrajine, oznámilo v stredu večer dánske predsedníctvo v Rade EÚ. Slovensko ho doteraz blokovalo.
„S potešením oznamujeme, že sme práve dostali informáciu od zostávajúceho členského štátu, že je teraz schopný zrušiť svoju výhradu k 19. balíku sankcií,“ uviedlo dánske predsedníctvo vo vyhlásení.
Správu potvrdil aj Alexander Kováč z Úradu vlády SR. „Treba zdôrazniť, že do navrhovaných záverov Európskej rady boli zapracované všetky požiadavky Slovenska,“ uviedol pre TASR.
Po tomto vyhlásení sa začal písomný postup schvaľovania Radou EÚ. „Ak nebudú vznesené žiadne námietky, balík bude prijatý zajtra (vo štvrtok) o 8.00 h,“ dodalo predsedníctvo.
Ochotu podporiť nový sankčný balík vyjadril slovenský premiér Robert Fico už v stredu ráno počas zasadnutia Výboru Národnej rady SR pre európske záležitosti, a to v prípade spokojnosti s navrhovanými závermi Európskej rady. Do nich chcel presadiť požiadavky týkajúce sa energetiky a automobilového priemyslu.
Podľa premiéra Slovenská republika nemala zásadný problém so samotnými navrhovanými sankciami, chcela ich však využiť ako nástroj na presadzovanie svojich priorít. Okrem Slovenska už nevyjadrila žiadna krajina zámer vetovať sankcie po tom, čo od výhrad upustili aj Rakúsko s Maďarskom.
Nové sankcie sa celé týždne zdržiavali, pretože Rakúsko, Maďarsko a Slovensko kládli podmienky pred ich prijatím. Viedeň žiadala, aby balík uvoľnil zmrazené aktíva spojené s ruským magnátom Olegom Deripaskom, ktoré by pomohli rakúskej banke Raiffeisen Bank International AG kompenzovať pokuty zaplatené v Rusku. Krajina napokon túto požiadavku stiahla pre malú podporu.
Maďarsko sa v pondelok pridalo a oznámilo, že tiež ustúpi, píše Bloomberg. „Nevetujeme tento balík, pretože chápeme, že nedochádza k porušeniu našich základných národných záujmov,“ povedal pre agentúru Bloomberg News maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó. Zdôraznil však, že „sankcie neboli úspešné“.
V stredu ráno napokon naznačil možnosť ustúpiť od veta aj premiér Fico, pokiaľ lídri EÚ do záverov summitu zahrnú formuláciu o riešení vysokých cien energií v EÚ. Slovensko bude podľa premiéra chcieť aj závery pri otázke automobilového priemyslu.
Cieľom 19. sankčného balíka je ešte viac obmedziť príjmy Moskvy z energetiky a zvýšiť tlak na ruského prezidenta Vladimira Putina, aby pristúpil k rokovaniam o ukončení vojny na Ukrajine. Navrhnuté opatrenia zahŕňajú zákaz dovozu skvapalneného zemného plynu (LNG) z Ruska od roku 2027, zameriavajú sa na takzvanú tieňovú flotilu tankerov, ruské banky, veriteľov v Strednej Ázii a niekoľko kryptomenových búrz. Súčasťou balíka sú aj obmedzenia pohybu ruských diplomatov v rámci EÚ.
Zákaz dovozu skvapalneného zemného plynu (LNG) z Ruska by sa mal zavádzať v dvoch fázach – krátkodobé kontrakty skončia po šiestich mesiacoch, dlhodobé zmluvy prestanú platiť od 1. januára 2027. Úplný zákaz by tak mal vstúpiť do platnosti o rok skôr, než pôvodne navrhovala Európska komisia vo svojom pláne na ukončenie závislosti Únie od ruských fosílnych palív.
Nový balík zahŕňa aj cestovné obmedzenia pre ruských diplomatov v rámci eurobloku a na sankčný zoznam pridáva ďalších 117 plavidiel z ruskej tieňovej flotily, väčšinou tankerov. Celkový počet sankcionovaných lodí sa tak zvýši na 558. Na zoznam pribudnú aj banky z Kazachstanu a Bieloruska.
Podľa diplomatických zdrojov EÚ, na ktoré sa odvoláva agentúra Reuters, sa na sankčný zoznam dostali aj štyri subjekty napojené na čínsky ropný priemysel.
Šéf ukrajinskej prezidentskej kancelárie Andrij Jermak privítal odobrenie nového balíka sankcií. Prezradil, že doň bolo zahrnutých viacero návrhov Kyjeva. Vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Kaja Kallasová už v pondelok avizovala, že po prijatí tohto balíka by sa malo začať pracovať na príprave 20. súboru protiruských sankcií.
Lídri členských krajín EÚ budú vo štvrtok v Bruseli rokovať o posilnení podpory pre Kyjev a zvýšení tlaku na Moskvu. Medzi hlavné body zasadnutia bude patriť aj nová iniciatíva eurokomisie na využitie zmrazených ruských aktív na financovanie takzvanej reparačnej pôžičky pre Ukrajinu vo výške viac než ako 140 miliárd eur.
Zdroj: info.sk / hnonline.sk / InfoVojna
