„Osobu Ľudovít Makó ja nepoznám… Neviem ju opísať,“ hovoril v auguste 2020 vyšetrovateľovi Národnej kriminálnej agentúry Pavlovi Ďurkovi jeden z členov mafiánskej skupiny takáčovci Miroslav Paluch. Vysvetľoval mu to za múrmi žilinskej väznice, kde ho prišiel Ďurka vypočuť k istému prípadu. Figurovalo v ňom meno bývalého šéfa Kriminálneho úradu finančnej správy Ľudovíta Makóa. Policajná elita však nemala proti nemu dostatok dôkazov. Preto usilovne hľadala ďalšie. Jedným malo byť aj svedectvo mafiána Palucha, ktorý opísal, za akých okolností sa kedysi dávno, pred štrnástimi rokmi, stretol s nejakými osobami. Na priebeh stretnutia si síce v auguste 2020 hmlisto spomínal, no opis ľudí, s ktorými vtedy prišiel do kontaktu, nedokázal vyšetrovateľovi Ďurkovi poskytnúť.

Všetko sa zmenilo o niekoľko týždňov neskôr. Pavol Ďurka si 16. septembra 2020 krátko popoludní dal Miroslava Palucha predviesť do budovy policajného prezídia na Račianskej ulici v Bratislave, kde sídlila aj NAKA. Plánoval ho tam opätovne vypočuť. Ešte predtým však „pomohol“ mafiánovi Paluchovi oživiť si pamäťovú stopu. Neoficiálne mu ukázal fotografie viacerých mužov a upozornil na tú, ktorú má počas úkonu, odborne nazývaného rekognícia, označiť. Bola to fotka Ľudovíta Makóa. Nuž a Miroslav Paluch tak zhruba o hodinu neskôr skutočne urobil. V rámci svojej už oficiálne zaprotokolovanej výpovede prstom ďobol na fotku s podobizňou Ľudovíta Makóa.

Elity z NAKA však ani pri tomto úkone nenechali nič na náhodu. Jednoducho sa veľmi kreatívne postarali o to, aby sa mafián Paluch náhodou nepomýlil. Preto s fotkou Ľudovíta Makóa ukázali Paluchovi aj obrázky dvoch verejne známych osôb. Podľa informácií PLUS 7 DNÍ nimi boli svetoznámy futbalista Pavel Nedvěd i spevák a líder skupiny Gladiátor Miko Hladký. Takáto rekogničná zostava vraj milo prekvapila aj samotného mafiána Palucha, ktorý si pri pohľade na fotky vydýchol. Lebo ako sa pochválil, Nedvěda a Hladkého predsa pozná.

Miroslav Paluch počas výpovede pred vyšetrovateľom z Úradu inšpekčnej služby vlani v septembri uviedol, že na základe povolenia obnovy konania súdom mu za jeho trestnú činnosť hrozil vysoký trest. „Ale vlastne aj na zá­klade toho, že som videl, že spolupracujúci svedkovia a kajúcnici sa dostávali z väzby na slobodu s nízkym až miernym trestom, som sa rozhodol ísť do spolupráce, respektíve využiť dohodu o vine a treste,“ dôvodil Paluch svoje konanie, ktorého súčasťou bola aj sporná, ba možno sa domnievať, že nie celkom zákonná rekognícia Ľudovíta Makóa. Aj na jej základe bol pritom Makó už 17. septembra 2020, teda len deň potom, čo ho Paluch so stopercentnou istotou označil na fotke, obvinený zo zločinu obmedzovania osobnej slobody. V tejto súvislosti stojí za povšimnutie, že pred advokátmi Ľudovíta Makóa čurillovci prvú Paluchovu výpoveď, v ktorej uviedol, že ho nepozná, zatajili.

Čo nasledovalo po obvinení Ľudovíta Makóa, je všeobecne známe. Do Jelenca, kde žije so svojou partnerkou, 17. septembra 2020 nabehlo komando desiatok kukláčov. Dokonca sa použil vrtuľník. Prítomných bolo aj množstvo novinárov. Polícia v Jelenci zasahovala niekoľko hodín. Makó skončil v putách a napokon ho čurillovci zlomili na spoluprácu. No spôsob lámania bol značne otázny. Už akciu v Jelenci vraj sprevádzal krik, psychický nátlak, a to aj na Makóovu partnerku. V podobnom štýle vraj čurillovci pokračovali i po tom, ako skončil bývalý šéf kriminálneho úradu vo väzbe.

„Pri jednom z výsluchov ma posadili na stoličku, obstáli ma asi piati policajti a začala sa takáto vec. Že či viem, že majú zistené, že som narkobarón panamsko-ekvádorskej narkomafie v Európskej únii¸ že to majú z viacerých zdrojov bezpečnostných zložiek a že ma majú odpočutého v Dubaji. Druhá vec, že som šéf narkomafie v Seredi. Tretia vec, vraj som doniesol Norbertovi Bödörovi v pontónoch drogy z Mexika cez rieku s preclievaním v Nitre. Štvrtá vec bola, že remorkérmi a na palubách lietadla som nosil hotovostné peniaze do Dubaja, kde som ich opral a účtami ich posielal späť Bödörovi… Všetko to bolo s krikom a kopancami do plechových skríň. Stále sa dookola točili, búchali dverami, stále požadovali, aby som sa k tomu vyjadril. V tejto udalosti bol zhmotnený extrémny nátlak na moju osobu, fabulovaním nezmyslených obvinení, ku ktorým nikdy nedošlo,“ opisoval Makó vyšetrovateľovi inšpekčnej služby.

Priznal, že napokon sa zlomil a začal vypovedať proti Dušanovi Kováčikovi, neskôr aj proti bývalému policajnému prezidentovi Milanovi Lučanskému či šéfovi SIS Vladimírovi Pčolinskému. „V tomto prípade som dal jasne najavo, že nemám záujem sa k tomuto vyjadrovať, ale Ján Čurilla trval na tom, aby bol výsluch vykonaný hneď. Povedal mi, vieš v akom si postavení…“ uviedol Makó v rámci výpovede v kauze Kajúcnik. Zhrnul, že za nátlak zo strany Jána Čurillu a spol. považoval určenie konkrétnych osôb, o ktorých mal vypovedať, priznanie sa k skutkom a okolnostiam, ktoré sa nestali, ustavičné rozširovanie podmienok spolupráce, neustále hrozby väzbou či neplatnosťou dohôd.

U niektorých obvinených však neboli čurillovci takí úspešní ako v prípade Makóa. Tým, ktorí spolupracovať odmietli, následne spravili z väzby peklo. Zamedzovanie stretnutí s rodinami, zadržiavanie či vymieňanie pošty, telefonátov, odmietanie poskytnutia základných potrieb, ako boli okuliare na čítanie. O tomto nevypovedajú len samotné osoby, ktorých sa to týkalo. Hovoria o tom napríklad aj bývalí príslušníci Zboru väzenskej a justičnej stráže, ktorí v čase, keď k tomu dochádzalo, na to upozorňovali svojich nadriadených. Zbytočne. Celé to pôsobilo ako dohodnutý systém práce s neprispôsobivými obvinenými osobami zvučných mien.

Z uznesenia sa dá tiež čítať, že nátlak a vyhrážky neboli jediné pofidérne metódy práce príslušníkov okolo Jána Čurillu. Problém podľa všetkého nemali ani s falšovaním zápisníc o výpovedi svedkov. Inšpekcii sa v tejto súvislosti podarilo vyskladať napríklad príbeh okolo dokumentu z 21. februára 2020. Pavol Ďurka v ten deň doobeda vyhotovil zápis o takzvanej spontánnej časti výsluchu svedka Viktora Kunoviča, a to bez jeho prítomnosti. Predpripravenú zápisnicu následne o 9.51 zaslal mailom na „schválenie“ Jánovi Čurillovi. Ten po doplnení potrebných údajov a tiež po dopísaní informácie, že Kunovič bol vypočutý v čase medzi 13.00 a 13.50, zaslal zápisnicu naspäť Pavlovi Ďurkovi. Urobil tak presne o 12.31. „V identickom znení a vyhotovení bola zápisnica o výsluchu svedka Viktora Kunoviča zo dňa 21. februára 2020 podpísaná Jánom Čurillom, Alžbetou Farkašovou (kolegyňa Jána Čurillu, pozn. red.) i Viktorom Kunovičom a zažurnalizovaná ako dôkaz do vyšetrovacieho spisu, hoci minimálne Ján Čurilla a Pavol Ďurka mali vedomosť o tom, že ide o dôkaz vykonaný v rozpore so zákonom…“ napísal vyšetrovateľ inšpekčnej služby do uznesenia o obvinení čurillovcov. Laicky vysvetlené, Ďurka a Čurilla mali už o 12.31 úplne jasno v tom, čo bude o pol hodiny neskôr vo svojej spontánnej výpovedi uvádzať svedok Kunovič.

V skratke sa dá povedať, že obvinení čurillovci podľa inšpekcie trestnú činnosť páchali tak, že na pôde NAKA, Úradu špeciálnej prokuratúry, ale aj v zariadeniach určených na výkon väzby po celom Slovensku „lámali“ trestne stíhané osoby na to, aby poskytovali požadované výpovede.

Na to zneužívali práve inštitút väzobného stíhania. Vybraným stíhaným osobám väzbou nielen hrozili, ale ju aj využívali ako prostriedok donútenia. „Trestne stíhaným osobám úmyselne vytvárali sťažené podmienky výkonu väzby svojvoľným zamedzovaním návštev a telefonického kontaktu s blízkymi osobami, zdržovaním a zamieňaním listových zásielok, sťažením osobného kontaktu s obhajcom, úmyselným premiestňovaním stíhaných na výkon väzby do iného ústavu, než bolo rozhodnuté súdom. Úmyselným vytváraním takéhoto psychického nátlaku podmieňovali trvanie väzby do času vykonania požadovaných priznávajúcich a usvedčujúcich výpovedí,“ píše sa v uznesení o obvinení.

Čurillovci pritom na tieto účely údajne vykonávali aj nevyžiadané návštevy trestne stíhaných osôb vo väzbe, kde sa ich snažili zlomiť na spoluprácu. Povolenie na takéto prípravné, cvičné výsluchy či výsluchy na nečisto im vraj vydával prokurátor Michal Šúrek. Ak sa trestne stíhaná osoba nechala zlomiť, okamžite jej povolili telefonáty, návštevy blízkych a v rámci jej trestnej veci bola vylúčená na samostatné konanie. Toto bolo po predchádzajúcej zmene právnej kvalifikácie zo strany prokurátora Šúreka ukončené schválením dohody o vine a treste.

Dodajme, že Úrad inšpekčnej služby pracoval na kauze Kajúcnik dlhé mesiace. Vypočul pritom desiatky svedkov. Okrem členov mafiánskej skupiny takáčovcov, ktorých čurillovci vyšetrovali a pri nich šperkovali svoje praktiky do dokonalosti a neskôr ich mali používať aj v mediálne známych kauzách, si inšpekcia predvolala ako svedkov aj súčasného podpredsedu Národnej rady Tibora Gašpara, bývalého šéfa SIS Vladimíra Pčolinského, známeho finančníka Jaroslava Haščáka či advokáta Martina Ribára. Vyšetrovateľ i dozorujúci prokurátor kauzy Kajúcnik žiadali zobrať Jána Čurillu a Pavla Ďurku do väzby. Mestský súd Bratis­lava I, kam prokurátor svoju žiadosť adresoval, ich však pustil na slobodu. Sudca Tomáš Hajduk totiž zistil, že nemôže vo veci konať, keďže návrh na väzobné stíhanie bol podaný na nepríslušný súd. „Návrh na väzbu, ktorý podal prokurátor Krajskej prokuratúry v Trnave, mal byť podaný na súd v príslušnosti tohto prokurátora. Z tohto dôvodu nemohlo byť rozhodnutie iné ako okamžité prepustenie obvinených na slobodu,“ informoval hovorca bratis­lavského súdu Pavol Adamčiak. Prokurátor podal sťažnosť a vo veci tak bude 16. marca konať bratis­lavský krajský súd.