Urobili sme rýchly marketingový test dvoch výrobkov
09.05.2017 15:23
Sklamanie z legálneho zavádzania sa stáva akceptovateľnou realitou. Už sme si zvykli na marketingové podvody s fiktívne vymyslenými názvami miest, ktoré vôbec neexistujú. Ide tu predsa o zvýšenie dôveryhodnosti v produkt a teda i profitu vo forme zvýšených predajov. Naivný zákazník si takto totiž myslí, že miesto naozaj existuje a uverí aj zelenému obrázku s usmievajúcou sa šťastnou kravičkou. Pritom toto neexistujúce miesto existuje.... iba ak v hlave marketéra, ktorý si ho vymyslel od stola s počítačom.
Nedávno som kritizoval nemecký reťazec kvôli nízkemu 17%tnému podielu slovenských výrobkov vo svojich regáloch (teda vlastne výrobkov na paletách). Tento „retailer“ nesklamal ani v dnešnom teste, keďže nám ponúka iba mlieko od českého výrobcu. Ale aby to bolo fér, tak čo sa týka ovplyvňovania kupujúcich cez neexistujúce lokality, rád by som tu poukázal tentokrát na anglický reťazec, ktorý má v zavádzaní zákazníka fiktívnymi lokalitami výbornú dlhoročnú prax . Od farmy Willow pre kurčatá, cez Boswell farmu pre mleté hovädzie, Rosedene farmu s čučoriedkami, až po Redmere farmu s mrkvou.... Špeciálne Slováci žijúci v UK vedia, o čom tu hovorím. Pritom sa u fariem s obrázkami šťastných zvierat idúcich na porážku ani nejedná o mäso z Anglicka, ale o ne-európske mäso, iba s predpokladaným, no „nedo-hľada-teľným pôvodom“.
PR experti s politicky-vynaliezavým slovníkom sa na celú vec vyjadrili s vysvetlením, že to celé robia vlastne iba pre nás a naše dobro, keďže si od nich zakúpime takýchto výrobkov viac. Robia to kvôli tomu, aby vyšli v ústrety nám – zákazníkom. Ja si však myslím, že v preklade iba usvedčili fakt, že chcú vyjsť hlavne „v ústrety“ našim peňaženkám.
Nemyslite si, že toto je iba problém UK a Slovenska sa to netýka. Pozrime sa dnes spoločne na dva výrobky úplne inej kategórie. Mlieko a tuniaka v konzerve. Mlieko má dva konkrétne označenia. Prvé označenie je dobrovoľné a doslova nám hrá na vlastenecké city s označením „Vyrobené na Slovensku“. Iba na okraj chcem pripomenúť, že toto označenie je dobrovoľné, slúži na podporu domácej ekonomiky, čo podporujem aj ja sám. Aj keď situácia s dovozom mlieka nie je vždy stabilná, mlieko sa na spracovanie momentálne až tak nedováža, čo mi potvrdil aj prezident slovenského mliekarenského zväzu Ing. Voskár. Samozrejme, v obchodoch nájdeme aj mlieko zo susedného Česka, ktoré je vyrobené v Čechách. Každopádne, čo keď sa mlieko z Čiech predsa len dovezie na Slovensko, spracuje a zabalí u nás?
Na značku “Vyrobené na Slovensku“ som sa opýtal MVDr. Virgalovej zo Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR:
“Označenie „Vyrobené na Slovensku“ je v súlade s vyhláškou Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č.163/2014 Z.z. o podmienkach používania dobrovoľného označovania poľnohospodárskych produktov a potravín na účely informovania spotrebiteľa, ak všetky fázy výroby tohto produktu sa uskutočňujú v Slovenskej republike“.
Inak povedané, čo sa stane, ak doveziem české mlieko , pasterizujem a zabalím ho na Slovensku?
Dobre, poďme ďalej, veď hneď vedľa „vlasteneckej nálepky“, ktorá v nás prebúdza potrebu podporiť domácu ekonomiku, je predsa ešte špekulatívny názov produktu „Horské mlieko“. Ide teda o podobné, a pritom plne-legálne zavádzanie, ako je to v prípade fiktívnych miest u spomínaného anglického reťazca i keď nejde priamo o názov akejsi farmy, ale skôr zavádzanie v podobe predstavy akéhosi čistého panenského miesta niekde hlboko v horách. Viete niekto z vás, čo vlastne znamená pomenovanie Horské mlieko? V mliečnom priemysle to totiž funguje tak, že na Slovensku je mlieko dovážané z viacerých miest, od rôznych dodávateľov do jedného bodu. Tým je mliekareň, kde sa zmieša, kontroluje na obsah antibiotík a cudzích látok, pasterizuje a následne zabalí na export. To nám potvrdil i samotný prezident slovenského mliekarenského zväzu Ing. Voskár.
Hmm, takže Horské mlieko. O aké pohorie tu teda ide? Tu sa naozaj nenechajte nachytať.
Podobný nezmysel existuje aj u takzvanej čokolády z horského mlieka od fialovej kravičky, spokojne sa pasúcej v Alpách. Marketéri sa však nehanbia zájsť ďalej a od názvov Masielko, ktoré nemá s maslom nič spoločné, až po Gaštanové ľadové pyré, samozrejme bez gaštanov, nás i naďalej zavádzajú týmito špekulatívnymi názvami. Sú to doslova Mind Games /hry s mysľou/. Našu dôveru si získavajú aj s podporou farebných foto- obrázkov na lákajúcich obaloch produktov. Tieto produkty „nás dostanú“ až po ich otvorení. Vtedy bohužiaľ pomôže iba priama reklamácia. Pokiaľ budeme tieto výrobky vracať späť predajcovi, ten ich odoberanie pod našim tlakom, ako aj nízkym predajom u dodávateľa zruší. Tak zlikvidujeme praktiky výrobcu - špekulanta.
Mne osobne sa podarilo kúpiť tohto tuniaka v konzerve ( viď obrázok), kde nám všetkým na vonkajšom obale zahraničný výrobca Calvo pevne tvrdí, že vo vnútri sa nenachádza iba lacná tuniaková drť, ktorú si kúpime zvyčajne za pár centov, ale naozaj kvalitný “Tuniakový Steak“. Samozrejme, ako je vidieť, vo vnútri bola iba drť. Ako to celé dopadlo s testami rôznych produktov, uvidíte aj v novej pripravovanej relácii s názvom „Vieš, čo ješ?“ a osobne sa teším na diskusiu v rádiu Infovojna 18.5.2017, čiže vo štvrtok večer o 20:00.
S pozdravom pre poslucháčov Infovojny
Patrick Linhart, BSc in Retail
Potravinový Kritik
