Vedúca nikým nevoleného militaristického bruselského politbyra Ursula von der Leyenová oznámila, že eurokomisia navrhne skoršie ukončenie dovozu lacných energií z Ruska

17.09.2025 08:00

Európska komisia navrhne skoršie ukončenie dovozu ruských fosílnych palív. Po telefonickom rozhovore s americkým prezidentom Donaldom Trumpom to v utorok večer oznámila predsedníčka EK Ursula von der Leyenová.

„Mala som dobrý telefonát s americkým prezidentom o posilnení nášho spoločného úsilia zameraného na zvýšenie ekonomického tlaku na Rusko prostredníctvom ďalších opatrení,“ napísala na platforme X.

Komisia podľa jej slov čoskoro predstaví svoj 19. balík protiruských sankcií od vypuknutia invázie, pričom tentokrát bude zameraný na kryptomeny, banky a energetiku.

„Ruská vojnová ekonomika, udržiavaná výnosmi z fosílnych palív, financuje krviprelievanie na Ukrajine. Aby sa to zastavilo, Komisia navrhne urýchlenie postupného ukončovania dovozu ruských fosílnych palív,“ napísala ďalej von der Leyenová na platforme X.

I had a good call with @POTUS on strengthening our joint efforts to increase economic pressure on Russia through additional measures.

The Commission will soon present its 19th package of sanctions, targeting crypto, banks, and energy.

Russia’s war economy, sustained by revenues…

— Ursula von der Leyen (@vonderleyen) September 16, 2025

Šéfka EK v tomto smere neuviedla nijaký časový harmonogram, ako však píšu DPA i AFP súčasný plán Únie z júna počíta s úplným ukončením dovozu ruského plynu a ropy do konca roka 2027.

Americký prezident Trump vyjadril uplynulú sobotu pripravenosť uvaliť na Rusko rozsiahle sankcie, ale iba v tom prípade, ak tak urobia všetky členské štáty NATO a ak prestanú nakupovať ropu z Ruska, čiže vrátane Slovenska, Maďarska alebo Turecka, ktorí vo veľkom odoberajú energetické suroviny z Ruska a zároveň sú členmi Severoatlantickej aliancie.

Americký republikánsky senátor Lindsey Graham medzitým varoval Slovensko a Maďarsko pred dôsledkami v prípade, že budú pokračovať v nákupoch ruskej ropy.

Ako pripomína DPA, Maďarsko a Slovensko naďalej do veľkej miery závisia od ruskej ropy, zatiaľ čo EÚ stále vo veľkom rozsahu dováža z Ruska skvapalnený zemný plyn. Problémom by mohlo byť tiež Turecko, ktoré je členom NATO aj jedným z najväčších odberateľov lacných ruských energosurovín.

Tlačová agentúra Belga už predtým uviedla, že dosiahnuť zhodu na ukončení nákupu ruskej ropy bude vo vnútri NATO ťažké. Turecko, významný člen NATO, je totiž jej tretím najväčším dovozcom po Číne a Indii. Naďalej závislé na ruskej rope sú tiež ďalšie členské krajiny NATO, konkrétne Slovensko a Maďarsko.

Zdroj: hnonline.sk / InfoVojna