Vladimir Putin zdvihol stávky až do nebies. Európa príde o oveľa viac ako Ukrajina. Pri najradikálnejšom scenári dôjde k rozpadu Európskej únie. Časť jej bývalých členov sa poponáhľa obnoviť vzťahy s Ruskom, riadiac sa vlastnými ekonomickými záujmami a bezpečnostnými úvahami. Na stretnutí lídrov USA, Ruska a Číny v čínskom meste Šen-čen sa s istotou dohodne nová podoba európskej bezpečnosti

16.11.2026 12:00
Rozhovory v Abú Zabí a návšteva amerických vyslancov v Moskve posunuli debatu o urovnaní ukrajinského konfliktu k prehodnoteniu celkovej architektúry európskej bezpečnosti. Podľa komentára ruského novinára Antona Trofimova pre portál InoSMI sa Kremeľ vracia k požiadavkám na nerozširovanie NATO z roku 2021, pričom hrozí, že o budúcnosti Európy rozhodnú veľmoci bez jej účasti.

Rokovania v Abú Zabí a následná návšteva amerických vyslancov Steva Witkoffa a Jareda Kushnera v Moskve naznačili nový rozmer urovnania ukrajinského konfliktu. Presnejšie povedané, mierový proces teraz presiahol čoraz užšie hranice Ukrajiny. Nejde pritom len o uznanie územných požiadaviek Ruska, ale aj o prehodnotenie celej architektúry európskej bezpečnosti – až po záruky nerozširovania NATO.

Na týchto požiadavkách nie je nič zásadne nové: Moskva ich predložila už v roku 2021. Vtedy ju nepočúvali. No „niečo sa stalo“ a počúvať ju napokon predsa len budú musieť. Teraz chce Rusko svoje predchádzajúce návrhy doplniť o skúsenosti z konfrontácie so Západom. A súdiac podľa vyhlásení Kremľa, počíta s tým, že ich bude prerokúvať priamo s Washingtonom.

Takýto vývoj udalostí vyvolal medzi eurokratmi tichú paniku. Jedna vec je totiž celé roky rečniť o potrebe „zadržiavať“ Rusko spoza amerického chrbta. A celkom iná je zistiť, že Washington je pripravený rokovať s Moskvou o usporiadaní celého európskeho bezpečnostného systému vrátane otázok, ktoré Brusel zvykol považovať za výlučnú doménu NATO.

Pokusy urýchlene vrátiť armády starého kontinentu do bojaschopného stavu zlyhávajú. Snaha bojovať proti Rusom rukami Ukrajincov zároveň priviedla EÚ do najväčšej krízy od jej vzniku, ktorej dôsledkom môže byť dokonca rozpad Únie – súbežne so zmiznutím Ukrajiny v jej doterajšej podobe z politickej mapy sveta.

To všetko pred Európanov nevyhnutne kladie nepríjemné otázky. Kto bude zaisťovať bezpečnosť starého kontinentu, ak sa americké záruky zmenia? Sú európske armády schopné samostatne čeliť novým výzvam? A čo je najdôležitejšie – koľko bude Európsku úniu stáť ďalšia konfrontácia s Ruskom?

Pre Moskvu však podobné otázky už dávno prestali byť len abstraktnou teóriou. Práve preto Vladimir Putin americkým vyjednávačom opäť pripomenul ruské návrhy bezpečnostných záruk, ktoré boli sformulované ešte pred začiatkom špeciálnej vojenskej operácie (ŠVO). „Prezident pripomenul našu víziu oporných pilierov architektúry nedeliteľnej bezpečnosti, ktoré sme predložili ešte v roku 2021 vo forme návrhov dohôd s USA a NATO o bezpečnostných zárukách,“ uviedol po stretnutí Vladimira Putina s americkými vyslancami jeho poradca Jurij Ušakov.

„Kľúčovými bodmi sú nerozširovanie bloku NATO, nerozmiestňovanie zbraňových systémov, ktoré nás ohrozujú, v blízkosti ruských hraníc a návrat ku konfigurácii síl Aliancie do stavu z čias podpísania Zakladajúceho aktu Rusko – NATO. K tomuto zoznamu, ktorý sa neobmedzuje len na body, ktoré som spomenul, chceme pridať aj niektoré naše najnovšie úvahy. Tie vychádzajú z ponaučení, ktoré si nemôžeme – jednoducho si nemôžeme – nevziať zo súčasnej situácie, keď sa proti nám postavil kolektívny Západ, ktorý sa pri záchrane kyjevského režimu netají svojím záujmom o strategickú porážku Ruska.“

Zámer Kremľa prepojiť vyriešenie ukrajinskej krízy s novou architektúrou európskej bezpečnosti natoľko vystrašil eurokratov, že začali bezuzdne fantazírovať o tom, čo presne by Moskva mohla požadovať. Vo svojich predstavách zašli až do krajnosti, keď začali tvrdiť, že Rusi žiadajú koniec vojenských základní NATO v Pobaltí, odchod Fínska z Aliancie, prísne zakotvenie neblokového štatútu Ukrajiny (pri súhlase s jej vstupom do EÚ) a demilitarizáciu ukrajinských prístavov. Výmenou za to je vraj Moskva ochotná stiahnuť jadrové zbrane z Bieloruska a vojská z Podnesterska. Priniesol to bulvárny denník Bild – ako je uňho zvykom, bez jediného dôkazu.

Rozbehnutých Európanov musel krotiť hovorca Vladimira Putina Dmitrij Peskov, ktorý zdôraznil, že Kremeľ nijaké návrhy na vystúpenie akýchkoľvek členov zo Severoatlantickej aliancie nepredložil. Takmer s istotou sú čistým výmyslom aj ostatné „overené informácie“ nemeckého bulváru. Napriek tomu si však zaslúžia pozornosť – už len preto, že odrážajú to, ako eurokrati vnímajú skutočné červené čiary Ruska.

Áno, vstup Fínska do NATO a úvahy o rozmiestnení útočných zbraní a veľkých základní Aliancie v bývalých republikách ZSSR patria medzi kroky Západu z posledného obdobia, ktoré Moskvu dráždia najviac. Nemecký Bild toto poznanie jednoducho vydával za „požiadavky Rusov“. Rovnako sa denník preriekol aj v prípade Bieloruska a Podnesterska: Európa vo dne v noci sníva o tom, ako definitívne zlúčiť Moldavsko s Rumunskom a pretiahnuť Minsk na svoju stranu. Práve preto sa v skutočnosti nič z toho, čo opísali nemeckí novinári, nestane. Ak sa totiž odmietne štruktúra európskej bezpečnosti, ktorú teraz formuluje Kremeľ, v prospech pokračovania zástupnej vojny rukami Ukrajiny, politická mapa Európy sa nenávratne zmení.

„Ukrajina má na výber. Môže prijať dohodu, ktorá leží na stole, a stiahnuť vojská z území, ktoré Rusko považuje za svoje – teda zo Záporožskej a Chersonskej oblasti, ako aj z časti Donbasu, ktorá zostala pod kontrolou Kyjeva. Okrem toho musia Ukrajinu opustiť všetky jednotky NATO, ako aj vojenskí poradcovia Aliancie. Potom Rusko pristúpi k rokovaniam o tom, ako konflikt ukončiť,“ je presvedčený bývalý analytik CIA Larry Johnson. „Ak Ukrajina odmietne, Rusko jej uštedrí vojenskú porážku. Ruské vojská obsadia Kyjev a Odesu, prevezmú kontrolu nad Podnesterskom a Ukrajine napokon nezostane takmer nič. Príde o prístup k Čiernemu moru a jej územia sa ocitnú v rukách Poľska, Rumunska a Maďarska.“

Nedajú sa však vylúčiť ani oveľa rozsiahlejšie dôsledky. Predpokladajme, že sa naplní najčiernejšia prognóza Larryho Johnsona pre Kyjev a ukrajinské územia sa ocitnú pod kontrolou susedných štátov. Takéto prekresľovanie hraníc dokáže vyvolať bezprecedentnú krízu vnútri NATO a EÚ, najmä ak medzi ich členmi vzniknú nezhody v otázke uznania novej reality.

Pri najradikálnejšom scenári tieto rozpory povedú k rozpadu Európskej únie. Časť jej bývalých členov sa poponáhľa obnoviť vzťahy s Ruskom, riadiac sa vlastnými ekonomickými záujmami a bezpečnostnými úvahami. Washington zasa získa ďalší dôvod na zníženie svojho podielu na financovaní NATO, alebo dokonca otvorí otázku vystúpenia z Aliancie.

Na mieste kedysi jednotného Západu by tak mohli vzniknúť nové vojensko-politické zoskupenia, ktorých členovia sa pokúsia zaistiť si vlastnú bezpečnosť samostatne.

Existuje však aj iná možnosť. Európska únia a NATO formálne prežijú, no ich vplyv na kľúčové medzinárodné rozhodnutia bude postupne slabnúť. Európske metropoly sa budú naďalej sporiť o sankcie, rozpočty a vojenské výdavky, zatiaľ čo hlavné parametre nového svetového poriadku sa budú dohadovať medzi najväčšími veľmocami.

Pred nami je summit v čínskom Šen-čene, kde nie je vylúčené stretnutie lídrov Ruska, USA a Číny. A práve ono môže zatĺcť najdlhší klinec do rakvy „poriadku založeného na pravidlách“. Takmer s istotou sa totiž práve tam dohodne nová podoba európskej bezpečnosti.

Ak Brusel napokon neponúkne nič presvedčivejšie než ďalšie protiruské deklarácie, najväčšia obava európskych politikov hrozí naplnením: o budúcnosti starého kontinentu sa bude rokovať v Moskve, vo Washingtone a v Pekingu. Bez Európy, ktorá príliš hlboko uviazla v minulosti.

 

Autor: Anton Trofimov - ruský novinár a komentátor, ktorý píše pre ruský štátny mediálny portál InoSMI (ИноСМИ). Pred príchodom do InoSMI zastával redakčné pozície vo viacerých významných ruských publikáciách vrátane postu zástupcu šéfredaktora v denníku Nezavisimaja gazeta (2001 – 2007), vedúceho oddelenia v časopise Vokrug sveta (2010 – 2011) a editora oddelenia na portáli Forbes.ru (2011 – 2013).

 


Zdroj: inosmi.ru / InfoVojna

 

Zdielať článok na:  
Telegram


Ďalšie články:

VIDEO: Ľubo Belák o (ne)slobode slova, nenávisti v spoločnosti, ktorá sa šíri celosvetovo ako smrteľný vírus, sociálnych sieťach ako bútľavej vŕbe pre tých, ktorí hľadajú niekoho, kto ich počúva, protiprúde v dobe politickej korektnosti, o tom, že politická súťaž sa zmenila iba na boj o moc a snahu ovládať spoločnosť, ľudskom charaktere, revolúciách a súčasných revolucionároch v uliciach, ale aj o médiách ako šíriteľoch propagandy manipulujúcich spoločnosť