VIDEO: Roman Michelko o tom, kto a prečo potopil zákon o kajúcnikoch

15.11.2026 08:30

Toľko lží a demagógie, podlostí a zákernosti ako odznelo pri zákone o kajúcnikoch, naša spoločnosť nezažila už poriadne dlho. Od začiatku bolo pritom jasné, že tento zákon nebol o obsahu. Hlava exkoaličnej skupinky, ktorá ho potopila, ešte ako člen vlády zaňho hlasovala a nevyjadrila jednu jedinú výhradu k zneniu zákona. Problém bol v inom. V tomto volebnom období viacero neukojených indivíduí si vydieraním premiéra vyvzdorovali nejaké funkcie. A tak naša podarená skupinka skúsila to isté – vydierať. Vydierať premiéra, ktorý bol vždy k hlave podarenej skupinky extrémne lojálny. Samozrejme, v politike asi nemožno očakávať slušnosť či serióznosť, teda aspoň nie u každého, ale miera zákernosti, pomstychtivosti a podlosti, ktorej čelí premiér a koalícia ako taká, prekonala všetky predstaviteľné hranice.

Pritom v zákone o kajúcnikoch išlo len o to, aby sa tento zákon dal do štandardných európskych parametrov. Prešiel veľmi širokou diskusiou, prešiel Medzirezortným pripomienkovým konaním, obšírne sa k jeho zneniu vyjadrovala Súdna rada, Rada prokurátorov, samozrejme prešiel Legislatívnou radou vlády a všade bolo až na malé pripomienky konštatované, že táto úprava je v európskom právnom kontexte štandardná.

Podstata zákona spočívala v tom, aby boli pravidlá pri kajúcnikoch jasne stanovené a ak ich kajúcnici porušia, nemali by naďalej čerpať benefity z tohto svojho postavenia. Teda do 180 dní by mali vypovedať o všetkej trestnej činnosti, o ktorej majú vedomosť, v tom období by mali vrátiť všetky prostriedky, o ktoré sa pri páchaní trestnej činnosti obohatili, a v zásadných veciach týkajúcich sa vyšetrovanej trestnej činnosti by nesmeli klamať.

Ukazuje sa však, že takéto jasné, férové a transparentné podmienky niekomu veľmi vadia. Preto nastala hystéria a nepredstaviteľná demagógia, ktorú bohužiaľ používa aj hlava vydieračskej exkoaličnej skupinky. Výroky, že to nemôžu podporiť, lebo je to zjavne protiústavné, sú rovnako trápne a lživé ako verklíkovanie ľahko vyvrátiteľnej lži, že zákon nie je možné podporiť, lebo človek si predsa nemôže pamätať detaily trestného činu, ktorý sa udial pred dlhším časom. Naozaj v tomto zákone nešlo o detaily, ale o zásadné veci.

Tento zákon bol potrebný a nevyhnutný, aby sa neopakovali zločinné veci, ako bola tragédia advokáta Krivočenka, alebo ako 560-denné nezákonné väznenie advokáta Ribára, či sedemmesačná kolúzna väzba pre advokáta Lindtnera – ktorému mimochodom trvalo šesť rokov a osem mesiacov, kým sa pred súdom očistil. Dnes tak aspoň dobre vieme, komu môžeme ďakovať za to, že poistka proti vyčíňaniu Čurillovcov, Lipšicovcov a Hamranovcov nebude. Nakoniec Igor Matovič veľmi dobre vedel, komu za to má poďakovať.

Viac vo videu:

Zdroj: YouTube / InfoVojna