VIDEO: „Svet kráča do pekla, sme zahltení balastom,“ tvrdí hudobník Ján Baláž v rozhovore o súčasnej spoločnosti, rusofóbnej hystérii, ale aj o hudbe a koncertoch skupiny Elán

14.11.2026 09:30
Významný slovenský gitarista, spevák a hudobný skladateľ Ján Baláž, ktorý sa preslávil najmä ako dlhoročný člen kultovej skupiny Elán a zakladateľ kapely Modus, v relácii Diskusia na palete hovoril o koncertnej budúcnosti kapely, vplyve umelej inteligencie a dôvodoch, prečo sa pred rokom 1989 nepresadili na Západe. Zároveň skritizoval spoločenskú povrchnosť a odpovedal na otázku, či by si vedel predstaviť, že by Elán opäť vystupoval v Rusku.

Na úvod sa ho moderátor opýtal, čo sa zmenilo v jeho osobnom živote odvtedy, čo bol prvýkrát hosťom v štúdiu Diskusie na palete. Prezradil, že medzi jeho priority stále patrí rodina a veľa času venuje deťom. Syn naďalej študuje vo Švajčiarsku, zo zdravotných dôvodov však prestal hrať hokej a opäť sa venuje tenisu. Dcéra začala študovať na umeleckej univerzite v talianskom Miláne.

Na otázku, či po poslednom turné na Slovensku a v Česku skupina Elán končí s koncertovaním, odpovedal, že to s istotou nemôže povedať. „Uvidíme, ako nám bude zdravie slúžiť,“ dodal s tým, že na budúci rok na koncertných pódiách určite nevystúpia. Hosť ďalej uviedol, že hoci za socializmu vystúpili na festivale politickej piesne, čo vtedy bola „povinná jazda“, nerád mieša do hudby politiku. Ak sa aj členovia Elánu vyjadrujú k istým spoločenským otázkam, robia tak podľa neho nie politicky, ale skôr „pocitovo“, aby ľudia vedeli, že „rozumejú tomu, čo sa deje“.

K Balážovým slovám, že s kapelou vystupovali prakticky na celej zemeguli, moderátor poznamenal, že svojho času účinkovali aj na obrovskom trhu bývalého ZSSR, kde boli veľmi populárni vďaka predaju svojich albumov naspievaných v angličtine. „Kultúra by nemala poznať hranice. Rusi dali svetu veľmi veľa kultúrnych pečatí, je to národ, ktorý si kultúru váži a rozumie jej. Takže prečo nie?“ odpovedal na otázku, či by si vedel predstaviť, že by Elán opäť vystupoval v Rusku. Potvrdil, že v krajine mali veľký úspech a ilustroval to tým, že svojho času päťkrát po sebe vypredali moskovský olympijský štadión Lužniki.

K súčasnej protiruskej hystérii a rusofóbii živenej predstaviteľmi Západu poznamenal, že tieto prejavy siahajú do histórie. „Už od čias Napoleona sa chceli zmocniť bohatej ruskej zeme a pokračuje to s rôznymi obmenami dodnes,“ povedal. Komentoval aj výrok exministerky zahraničných vecí USA Madeleine Albrightovej, podľa ktorej je nespravodlivé, že Rusko disponuje takým obrovským surovinovým bohatstvom: „Oni ukradli Indiánom krajinu, takže sa nemáme o čom rozprávať. Stále chcú niekde kradnúť.“

Elán podľa Baláža nepôjde cestou švédskej skupiny ABBA, ktorá v Londýne zorganizovala sériu koncertov, kde namiesto známej štvorice vystupovali na pódiu ich hologramy. Podľa neho treba zaujať ľudí niečím originálnym a neopakovať to, čo už ktosi vymyslel. Nemyslí si, že umelá inteligencia by mohla ohroziť tvorbu umelcov. Jemu AI pomáha zrýchľovať a uľahčovať proces komponovania a aranžovania hudby.

V súvislosti s formáciou ABBA moderátor spomenul aj fakt, že v časoch najväčšej slávy prinášala do štátneho rozpočtu Švédska prostredníctvom daní viac peňazí ako automobilový koncern Volvo. Podotkol, že veľké financie štátu zarobil za socializmu aj Elán. Baláž reagoval, že v porovnaní s ABBOU to ani zďaleka nebolo toľko peňazí, pretože Elán mal k dispozícii len trh Česko-Slovenska a ABBA miliardový svetový trh. Členovia Elánu a ich spolupracovníci dostávali finančné odmeny podľa pevne stanovených tabuliek. Ako však doplnil, pre štát zarobili slušné peniaze, z ktorých sa okrem iného vybudovalo aj nové nahrávacie štúdio spoločnosti Opus.

Baláž pripomenul, že na pätnásťmiliónovom trhu Elán predal okolo 3,5 milióna nosičov, čo je v prepočte na obyvateľa viac, ako predali v USA tí najúspešnejší interpreti vrátane kráľa popu Michaela Jacksona. Aj pamätný megakoncert Elánu na pražskej Letnej bol väčší ako Jacksonov koncert na rovnakom mieste v roku 1996.

Hosť komentoval aj svetový úspech mladej slovenskej popovej speváčky Adély Jergovej v USA. Pogratuloval jej a podotkol, že za ním stojí veľký kus práce, čo je vidieť na jej výkone. Aj elánisti dostali pred rokom 1989 ponuku na nahratie albumu od západných producentov, skončila im však platnosť cestovnej doložky a nemohli vycestovať do zahraničia. „Na to, že sme neprerazili do sveta, existovali objektívne príčiny,“ povedal.

Debata sa dotkla aj súčasných trendov v počúvaní hudby, kde sa často objavuje povrchnosť najmä mladých poslucháčov, ktorí už zväčša nepočúvajú celé albumy a neraz si pri prehrávaní nevypočujú ani celú pesničku. Baláž si myslí, že v dnešnej spoločnosti je to všeobecný jav. „Zahlcujeme si hlavy balastom a nemáme čas na hlbšie veci. Človek potom prestáva rozumieť životu a svetu, v ktorom žije.“ Na otázku, kam to speje, odpovedal, že k novodobému feudalizmu: „Nechcem vyvolávať zlé nálady, ale niečo sa musí stať, lebo táto cesta – ako hovorí kolega Ráž – vedie do pekla.“

Rozhovor pokračoval komentovaním primátorských volieb v Bratislave, v ktorých kandidoval minister dopravy a syn frontmena Elánu Joža Ráža. Podľa neho ľudia u nás často nemajú odvahu na zmeny, ktoré môžu priniesť pozitíva. Uviedol tiež, že politici by mali za svoje platy tvrdo pracovať, a nie sa hádať v televíziách. Doplnil, že základnou filozofiou dua Baláž – Ráž je heslo „Ži a nechaj žiť“ a tiež myšlienka z knihy Josepha Hellera Gold nad zlato „Čo nie je dobré, je zlé“.

Viac vo videu:

Zdroj: YouTube Diskusia na palete / InfoVojna

Zdielať článok na:  
Telegram


Ďalšie články:

VIDEO: Robin Čumpelík o tom, že problémom súčasnosti je samotný systém nastavenia štátu a skryté štruktúry moci, o propagandistickom marketingu, o podobnosti „mainstreamu“ a veľkej časti „alternatívy“, o tom, že veľká časť ľudí sa nechá zatiahnuť protikladnými ideologickými stranami do ich vzájomného nezmyselného súboja a radšej žije v klamstve, akoby čelila nepríjemnej pravde, o tom, aké skupiny ľudí sa po roku 1989 dostali k moci a formovali súčasnú identitu spoločnosti a jej hodnoty, ale aj o potrebe kolektívnej práce v záujme hľadania pravdy, vzdelávania spoločnosti a práce na skutočnej inovácii parlamentnej demokracie a budovaní niečoho vlastného