VIDEO: Americký prezident Donald Trump zvažuje vojenské údery na Irán. Na protestoch podľa šéfa iránskeho rezortu diplomacie Abbása Arákčího strieľajú neznáme ozbrojené osoby nielen do bezpečnostných zložiek, ale aj do protestujúcich. Provládne zhromaždenia podľa iránskeho duchovného vodcu Alího Chameneího zmarili plán zahraničných nepriateľov, ktorí mali vykonať domáci žoldnieri. Rusko odsudzuje pokusy o zasahovanie do vnútorných záležitostí Iránu. Nemecký kancelár Friedrich Merz očakáva, že iránsky režim čoskoro padne
13.01.2026 08:00
Iránsky najvyšší vodca ajatolláh Alí Chameneí v pondelok ocenil provládne zhromaždenia, ktoré zvolali úrady v reakcii na pretrvávajúce protesty. Podľa Chameneího je účasť na zhromaždeniach varovaním pre Spojené štáty.
„Bolo to varovanie pre amerických politikov, aby zastavili svoje klamstvá a nespoliehali sa na zradných žoldnierov,“ povedal Chameneí podľa štátnej televízie. Vyjadril sa po tom, ako americký prezident Donald Trump opakovane varoval pred „tvrdým zásahom“ v krajine, ak Teherán neprestane zabíjať demonštrantov.
„Tieto rozsiahle zhromaždenia plné odhodlania zmarili plán zahraničných nepriateľov, ktorí mali vykonať domáci žoldnieri,“ dodal iránsky líder.
Americký prezident zvažuje nálety na Irán, aby zastavil zomieranie protestujúcich, uviedla hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová. „Vzdušné útoky sú jednou z mnohých možností, ktoré sa zvažujú,“ vyhlásila, no zdôraznila, že diplomatické riešenie je stále prioritou.
White House on Iran:
— Clash Report (@clashreport) January 12, 2026
Air strikes would be one of the many, many options that are on the table for Trump, diplomacy is always the first option for him. pic.twitter.com/5VEoaQm1So
„To, čo verejne vyhlasuje iránsky režim, sa do istej miery líši od toho, aké informácie dostáva vláda súkromne, a myslím si, že prezident má záujem o preskúmanie týchto možností,“ doplnila Leavittová.
White House:
— Clash Report (@clashreport) January 12, 2026
What you are hearing publicly from the Iranian regime is quite different from the messages the administration is receiving privately.
Trump has an interest in exploring those messages. pic.twitter.com/9pKkXTbD1Q
Iránske ministerstvo zahraničných vecí v pondelok oznámilo, že napriek absencii diplomatických vzťahov je komunikačný kanál medzi obomi krajinami otvorený.
Personál francúzskej ambasády medzitým opustil Irán, uviedli pre AFP dva zdroje oboznámené so situáciou. Na mieste zostali iba zamestnanci, ktorí sú pre jej fungovanie kľúčoví. Veľvyslanectvo v Teheráne má zvyčajne okolo 30 zahraničných zamestnancov a niekoľko desiatok miestnych zamestnancov.
Rusko odsúdilo v pondelok „pokusy zahraničných síl“ miešať sa do záležitostí Iránu. Došlo k tomu po tom, čo Spojené štáty pohrozili „tvrdým zásahom“, ak počas protestov v krajine zahynú ďalší demonštranti.
Tajomník Bezpečnostnej rady Ruskej federácie Sergej Šojgu počas telefonátu so svojím iránskym náprotivkom „dôrazne odsúdil pokusy zahraničných mocností o zásah do vnútorných záležitostí (Iránu)“, uviedli štátne médiá.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron v pondelok zasa kritizoval iránsku vládu za násilné potláčanie protestov. „Odsudzujem štátne násilie, ktoré sa bez rozdielu zameriava na iránske ženy a mužov, odvážne bojujúcich za dodržiavanie svojich práv,“ napísal Macron v príspevku na platforme X. „Rešpektovanie základných slobôd je univerzálnou požiadavkou a my stojíme po boku tých, ktorí to bránia,“ dodal.
Britská ministerka zahraničných vecí Yvette Cooperová takisto v pondelok vyzvala, aby iránske úrady ukončili násilné zásahy. „Zabíjanie a násilne potláčanie pokojných protestujúcich v Iráne je príšerné,“ napísala na X. „Hovorila som s (iránskym) ministrom zahraničných vecí (Abbásom) Arákčím a zdôraznila, že iránska vláda musí okamžite ukončiť násilie, dodržiavať základné práva a slobody a tiež zaistiť bezpečie pre britských občanov,“ doplnila.
Nemecký kancelár Friedrich Merz vzhľadom na masové protesty v Iráne očakáva, že tamojšia úradujúca vláda čoskoro padne. Merz to povedal v utorok počas návštevy Indie.
„Ak sa režim dokáže udržať pri moci iba násilím, potom je s ním v podstate koniec. Predpokladám, že sme teraz svedkami posledných dní a týždňov tohto režimu,“ povedal v súvislosti s vládou v Iráne počas svojej návštevy v indickom meste Bangalúr.
Nemecký kancelár už aj v pondelok odsúdil „neprimerané a brutálne násilie“ iránskych bezpečnostných zložiek proti demonštrantom v Iráne a uviedol, že ide o znak slabosti. Vyzdvihol pritom odvahu demonštrantov, ktorí podľa neho pokojne protestovali za slobodu vo svojej krajine, na čo majú právo.
Nórska mimovládna organizácia Iran Human Rights (IHR) vyhlásila, že bezpečnostné zložky počas protestov zabili už najmenej 648 demonštrantov. Varovala však, že skutočný počet obetí môže byť ešte vyšší. „Medzinárodné spoločenstvo je povinné chrániť civilných demonštrantov proti masovému zabíjaniu islamskou republikou,“ uviedol predstaviteľ IHR. Podľa organizácie niektoré zdroje odhadujú, že „o život prišlo už viac ako 6000 ľudí“, no pretrvávajúci výpadok internetu sťažuje nezávislé overovanie údajov.
Nepokoje vypukli v Iráne 28. decembra po tom, ako obchodníci v Teheráne zorganizovali protest proti rastúcim cenám a kolapsu rialu, čo vyvolalo podobné kroky aj v iných mestách. Demonštrácie predstavujú novú výzvu pre iránsku vládu na pozadí hlbokej hospodárskej krízy.
Donald Trump má od Pentagónu na stole možnosti zásahu v Iráne
Americký prezident Donald Trump bol ministerstvom obrany oboznámený o širokej škále vojenských a iných prostriedkov, ktoré možno použiť proti Iránu. S odvolaním sa na nemenované zdroje z Pentagónu o tom v utorok informovala stanica CBS News. Konečné rozhodnutie zakročiť proti Iránu ale podľa citovaných predstaviteľov ešte nepadlo a diplomatické kanály zostávajú otvorené.
Trump v pondelok oznámil, že USA zavedú 25-percetné clo na každú krajinu, ktorá obchoduje s Iránom. Tento krok prišiel v čase, keď zvažuje možné vojenské kroky proti Teheránu v súvislosti s protivládnymi protestmi, ktoré v Iráne vypukli koncom roku 2025. Trump varoval, že ak budú iránske bezpečnostné zložky strieľať do pokojne protestujúcich ľudí, USA im prídu na pomoc.
Pentagón podľa dvoch citovaných zdrojov z ministerstva pripravil pre Trumpa rôzne prostriedky, ktoré presahujú rámec konvenčných leteckých úderov. Kľúčovými prvkami akejkoľvek možnej vojenskej akcie v Iráne síce zostávajú vzdušné sily a použitie rakiet s dlhým doletom, stratégovia však predstavili aj možnosti kybernetických operácií a psychologických kampaní, ktorých cieľom je narušiť iránske veliteľské štruktúry, komunikáciu a štátom riadené médiá.
Takéto operácie môžu podľa CBS News prebiehať buď súbežne s využitím konvenčnej vojenskej sily v rámci tzv. integrovanej akcie, alebo aj ako samostatné nástroje. Podrobnosti o tom, aká digitálna infraštruktúra sa zvažuje ako cieľ v Iráne, ani ako by presne vyzerala prípadná psychologická kampaň proti štátnym médiám, zdroje neuviedli.
O rozšírenej škále možností zásahu proti Iránu budú v utorok diskutovať Trumpovi poradcovia v rámci Národnej bezpečnostnej rady (NSC) Bieleho domu. Nie je jasné, či sa na stretnutí zúčastní aj samotný prezident USA, podľa portálu Axios sa to ale očakáva.
Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí podľa CBS News oslovil Trumpovho osobitného vyslanca Stevea Witkoffa s cieľom nadviazať priame diplomatické rokovania. V štádiu rokovania je aj možné stretnutie.
Arákčí ďalej uviedol, že medzi demonštrantmi boli vidieť ozbrojené osoby. Tieto ozbrojené osoby podľa neho začali strieľať na bezpečnostný personál. „A čo je najdôležitejšie, nestrieľali len na bezpečnostný personál, ale aj na civilných demonštrantov. Ich cieľ bol jasný: zvýšiť počet obetí. Prečo? Jednoducho z toho dôvodu, že Trump vyhlásil, že v prípade, ak bude počet obetí, v prípade, ak bude počet mŕtvych vysoký, zasiahneme,“ dodal.
Iranian Foreign Minister Araghchi:
— Clash Report (@clashreport) January 12, 2026
Armed operatives were seen among the protesters. Those armed operatives started to fire on security personnel.
And above all, they were not only firing on the security personnel, but they were also firing on civilian protesters. Their goal… pic.twitter.com/64PWHk4oxe
Súčasné protesty v Iráne sú najväčšie od demonštrácií z prelomu rokov 2022 a 2023, ktoré vyvolala smrť mladej Kurdky Mahsy Amíníovej v policajnej cele. Začali sa 28. decembra 2025, keď obchodníci protestovali v Teheráne kvôli prudkému poklesu kurzu iránskeho rialu. Postupne sa k nim pridali študenti a ďalšie skupiny obyvateľstva. Nepokoje sa rozšírili do väčšiny veľkých miest a podľa aktivistov si vyžiadali už viac než 540 obetí.
USA jednorazovo zaútočili na Irán aj v júni minulého roka počas jeho 12-dňovej vojny s Izraelom. Terčom úderov sa vtedy stala trojica iránskych jadrových zariadení - Fordó, Isfahán a Natanz. Ich deklarovaným cieľom ale bolo zabrániť Teheránu získať jadrovú zbraň. Irán takúto snahu opakovane popiera.
Zdroj: bleskovky.sk (1), (2), (3) / cas.sk / InfoVojna
