VIDEO: „Donald Trump porušil princípy, na ktorých sa na augustovom stretnutí na Aljaške dohodol s Vladimirom Putinom,“ vyhlásil šéf ruského rezortu diplomacie Sergej Lavrov. Ruský prezident medzitým vypovedal dohodu s USA o likvidácii zásob plutónia a ratifikoval dohodu o strategickom partnerstve s Venezuelou

27.10.2025 18:35

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov obvinil amerického prezidenta Donalda Trumpa, že porušil princípy, na ktorých sa dohodol so šéfom Kremľa Vladimirom Putinom na augustovom stretnutí na Aljaške. Informovala o tom agentúra DPA.

V rozhovore pre maďarský kanál Ultrahang zverejnenom v nedeľu večer na platforme YouTube Lavrov reagoval na výzvu Trumpa na urýchlené ukončenie bojov na Ukrajine. Trumpov nový apel podľa dlhoročného ruského ministra predstavuje „radikálnu zmenu“ v jeho doterajšom postoji.

Lavrov tvrdí, že na rokovaní na Aljaške v polovici augusta sa Trump vyslovil v prospech uzavretia komplexnej mierovej dohody ako cieľa ukončiť vojnu na Ukrajine, a nie za okamžité zastavenie bojov. Podľa neho Putin prijal tento americký postoj ako základ pre ďalšie rokovania, pričom ako jeho najdôležitejší prvok označil trvalý mier, a nie dočasné prímerie.

„Na Aljaške prezident Putin vyhlásil, že je pripravený spolupracovať na základe koncepcie a rámca, ktoré do Moskvy priniesol vyslanec prezidenta Trumpa a o ktorých diskutovali na Aljaške. Prezident Putin zopakoval každý jeden bod koncepcie, ktorú priniesol Steven Witkoff, a spýtal sa Stevena Witkoffa, ktorý bol prítomný na rokovaniach v Anchorage: „Je to tak? Je to tak?“ Všetko bolo potvrdené. A potom prezident Putin povedal, že sme pripravení prijať vašu koncepciu. A tak veríme, že môžeme konkrétne postupovať na základe toho, čo ste navrhli. Potom už nebola žiadna priama odpoveď,“ priblížil Lavrov.

Lavrov:

In Alaska, president Putin said that he is ready to cooperate on the basis of the concept and the framework that the envoy of President Trump brought to Moscow and which they continue to discuss in Alaska.

President Putin repeated each and every element of the concept… pic.twitter.com/rwyKkwB0Os

— Anton Gerashchenko (@Gerashchenko_en) October 27, 2025

Šéf diplomacie Moskvy obvinil európske štáty a Ukrajinu zo zodpovednosti za „zmenu názoru“ Trumpa od augustového rokovania s ruským prezidentom.

Ako pripomína DPA, že Trump na Aljaške povedal, že trvalý mier by bol lepším riešením ako prímerie, ale predtým aj potom tiež vyzýval na prerušenie útokov, aby bolo možné viesť rokovania o konečnom urovnaní konfliktu. Zastavenie útokov pred mierovými rozhovormi žiada dlhodobo Kyjev.

Naopak, Moskva konzistentne trvá na tom, aby zastavenie bojov nastalo až po dosiahnutí komplexnej dohody, ktorá by odrážala jej požiadavky. Podľa západných pozorovateľov sa Rusko snaží vojensky zaistiť si lepšiu vyjednávaciu pozíciu.

Americký prezident viackrát v priebehu uplynulých mesiacov vyjadril nespokojnosť z pokračujúcich ruských útokov, ktorých cieľom sa často stávajú ukrajinské mestá.

Minulý týždeň dokonca Spojené štáty uvalili nové sankcie na dve najväčšie ruské ropné spoločnosti Rosnefť a Lukoil a desiatky ich dcérskych spoločností, zatiaľ čo Trump o niečo neskôr zrušil plánovanú schôdzku s Putinom v Budapešti. Nevylúčil však, že by k nej mohlo dôjsť v budúcnosti.

Putin podpísal vypovedanie zmluvy s USA o likvidácii plutónia  a ratifikovalo dohodu o strategickom partnerstve s Venezuelou

Ruský prezident Vladimir Putin podpísal v pondelok zákon o vypovedaní neuplatňovanej dohody so Spojenými štátmi o znížení zásob plutónia. Jej cieľom bolo zabrániť výrobe vyššieho počtu jadrových zbraní.

Po demontáži tisícov bojových hlavíc po studenej vojne zostali Moskve a Washingtonu obrovské zásoby zbraňového plutónia. Jeho skladovanie je nákladné a predstavuje tiež potenciálne riziko pre šírenie jadrových zbraní.

Dohoda o nakladaní s plutóniom a jeho likvidácii (PMDA) vstúpila do platnosti v roku 2011. Zaväzovala obe krajiny, aby sa každá zbavila najmenej 34 ton plutónia. Podľa amerických predstaviteľov by toto množstvo stačilo na výrobu až 17.000 jadrových hlavíc.

Cieľom PMDA bolo premeniť toto plutónium na bezpečnejšie formy, ako je jadrové palivo MOX, alebo ho použiť na výrobu elektriny ožarovaním plutónia v reaktoroch. Rusko v roku 2016 pozastavilo plnenie tejto dohody pre sankcie a ďalšie údajne nepriateľské kroky USA, rozširovanie NATO a zmeny v likvidácii plutónia v Spojených štátoch.

Rusko a USA sú zďaleka najväčšie jadrové veľmoci a spolu majú približne 8000 nukleárnych hlavíc. Ako vyplýva z údajov Federácie amerických vedcov, v roku 1986 ich mali zhruba 73.000.

Odstúpenie prichádza v čase ochladenia vzťahov medzi Putinom a americkým prezidentom. Trumpom nedávno vyjadril rastúce sklamanie nad neochotou ruského lídra rokovať o mieri na Ukrajine a minulý týždeň oznámil zrušenie plánovaného summitu s Putinom. Takéto rokovanie sa podľa neho neuskutoční, kým nebude jasné, že šéf Kremľa chce uzavrieť dohodu.

Ruský prezident Vladimir Putin zároveň podpisom ratifikoval dohodu o strategickom partnerstve s Venezuelou. Zmluva tak po niekoľkých mesiacoch vstúpi do platnosti.

„Ratifikácia dohody medzi Ruskou federáciou a Venezuelskou bolívarovskou republikou o strategickom partnerstve a spolupráci, podpísaná v Moskve 7. mája 2025,“ uvádza sa v dokumente podpísanom ruským prezidentom.

Venezuelský prezident Nicolás Maduro dohodu uzavrel v Moskve pri príležitosti osláv 80. výročia konca druhej svetovej vojny. Zameriava sa na posilnenie bilaterálnej spolupráce v politických i ekonomických sférach vrátane energetiky, ťažby nerastných surovín, dopravy, komunikácie či bezpečnosti, boja proti terorizmu alebo boja proti extrémizmu.

Dokument predpokladá spoluprácu Ruska a Venezuely aj v rámci OSN, iných medzinárodných organizácií alebo v oblasti kontroly zbrojenia a odporu voči jednostranným sankciám.

Rozpútanie vojny na Ukrajine Ruskom viedlo k narušeniu jeho vzťahov s väčšinou západných štátov a podnietila Moskvu posilniť vzťahy s krajinami, ktoré s ňou zdieľajú túžbu bojovať proti vplyvu „kolektívneho Západu“. Od roku 2022 už Rusko podpísalo dohody o strategickom partnerstve s Čínou, Severnou Kóreou alebo Iránom.

Zdroj: pluska.sk / spravy.stvr.sk / sme.sk / InfoVojna