VIDEO: „Dosiahli sme pokrok. Obnovili sme trojstranné rokovania a dohodli sme ďalšie stretnutie,“ informoval Steve Witkoff po rokovaní s ruským prezidentom Vladimirom Putinom

12.11.2026 17:30
Ruský prezident Vladimir Putin vo štvrtok prijal v Moskve osobitných amerických vyslancov Stevea Witkoffa a Jareda Kushnera. Tí v utorok a stredu viedli delegáciu USA na trojstranných mierových rokovaniach v Abú Zabí.

Osobitný vyslanec amerického prezidenta Steve Witkoff po štvrtkovom rokovaní s ruským prezidentom Vladimirom Putinom v Moskve oznámil, že sa podarilo dosiahnuť pokrok a dohodnúť ďalšie stretnutie v rámci rokovaní o ukončení vojny na Ukrajine. Zúčastniť by sa na ňom mali aj zástupcovia európskych krajín.

Po rokovaní v Kremli sa nekonala tlačová konferencia a ani ruská, ani americká strana neposkytli oficiálne vyhlásenie. Witkoff len po odchode z Kremľa stručne informoval novinárov na moskovskom letisku Vnukovo.

„Myslím si, že sme dosiahli pokrok. Ľudia neočakávali, že obnovíme trojstranné rokovania. Podarilo sa nám ich obnoviť a dohodli sme ďalšie stretnutie,“ povedal Witkoff. Termín stretnutie neuviedol.


Zdôraznil však, že na ďalšom stretnutí sa zúčastnia aj predstavitelia Európy. „Sú to naši partneri a je dôležité, aby boli zapojení,“ dodal Witkoff podľa televízie CNN.

Witkoff a ďalší osobitný vyslanec amerického prezidenta Jared Kushner rokovali s Putinom deň po skončení dvojdňových rozhovorov predstaviteľov Ukrajiny, Ruska a USA v Abú Zabí. Ich jediným konkrétnym výsledkom bola dohoda o veľkej výmene vojnových zajatcov.

Britská stanica BBC uviedla, že Putin počas rozhovorov s americkými vyslancami navrhol päťdňové prímerie aj v meste Kosťantynivka v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny. Podobné prímerie v Chersonskej oblasti minulý mesiac umožnilo evakuáciu stoviek civilistov z Ruskom okupovaného mesta Olešky.

Ukrajinský prezidentský poradca Dmytro Lytvyn však medzičasom upozornil, že Rusko vtedy pod zámienkou humanitárnej operácie v Oleškách zrejme presúvalo vojenskú techniku a striedalo jednotky. Podrobnosti Putinovho návrhu podľa Lytvyna treba ešte objasniť.

Rusko podľa Putina naďalej odmieta prítomnosť zahraničných vojakov na Ukrajine. Zároveň vyzval USA, aby rokovali s Európou a umožnili jej rozhodnúť sa, či „chce mier alebo vojnu.“

Z Moskvy mali americkí vyslanci odletieť do Dublinu, kde sa ešte vo štvrtok plánovali stretnúť s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Ten sa v Írsku zúčastňuje na neformálnom summite lídrov krajín Európskej únie.

Rokovania v Abú Zabí sprostredkovali Spojené štáty a zúčastnili sa na nich predstavitelia Ukrajiny a Ruska. Európske krajiny na nich zastúpené neboli. Americkí vyslanci avizovali, že chcú v Moskve presviedčať Putina, aby súhlasil so zapojením Európy do ďalších rokovaní, najmä o budúcom bezpečnostnom usporiadaní európskeho kontinentu. Witkoffov kolega Jared Kushner zároveň vyzval európske krajiny, aby určili jedného zástupcu, ktorý by v rozhovoroch hovoril v ich mene.

Šéf ruskej delegácie v Abú Zabí Vladimir Medinskij po rokovaniach s USA a Ukrajinou uviedol, že sa priblížili k dosiahnutiu mieru, veľa však podľa neho závisí od postoja Ukrajiny, Spojených štátov a Európy. Medinskij vtedy zároveň zopakoval, že Rusko je proti účasti Európy na rokovaniach, pričom poukázal na podporu Ukrajiny zo strany Európy.


Zdroj: bleskovky.sk / InfoVojna

 

Zdielať článok na:  
Telegram


Ďalšie články:

VIDEO: Robin Čumpelík o tom, že problémom súčasnosti je samotný systém nastavenia štátu a skryté štruktúry moci, o propagandistickom marketingu, o podobnosti „mainstreamu“ a veľkej časti „alternatívy“, o tom, že veľká časť ľudí sa nechá zatiahnuť protikladnými ideologickými stranami do ich vzájomného nezmyselného súboja a radšej žije v klamstve, akoby čelila nepríjemnej pravde, o tom, aké skupiny ľudí sa po roku 1989 dostali k moci a formovali súčasnú identitu spoločnosti a jej hodnoty, ale aj o potrebe kolektívnej práce v záujme hľadania pravdy, vzdelávania spoločnosti a práce na skutočnej inovácii parlamentnej demokracie a budovaní niečoho vlastného

VIDEO: Modelingový agent Miro Šimonič o voľbách do Kongresu USA, v ktorých vyhrali americkí demokrati, dôvodoch prehry republikánov Donalda Trumpa, prípade odsúdenia komika Russella Branda, progresívno-liberálnych ideológiách, kauze súkromných letov premiéra Roberta Fica do Chorvátska, slovenskej speváčke Adele Jergovej, ktorá úspešne prerazila v Spojených štátoch, novom filme o Georgeovi Michaelovi, ale aj o cenzorskej kultúre bojkotu a konflikte medzi spisovateľom Jozefom Banášom a rodinou zosnulého Milana Lasicu