VIDEO: „Európska únia žije na dlh a voči zvyšku sveta stráca konkurencieschopnosť. Zatiaľčo pred covidom bol dlh EÚ približne 52 miliárd eur, dnes je to už viac než 578 miliárd eur,“ informoval šéf NKÚ Ľubomír Andrassy

04.11.2025 20:00

Európska únia (EÚ) stráca dych a stáva sa menej konkurencieschopnou voči globálnym ekonomikám. Do tohto štádia nás dostali aj veľmi netransparentné a nie presne nasmerované dotačné schémy. Tie sú častokrát využívané len na administrovanie európskych zdrojov a nie na zvyšovanie ekonomického rastu. Informoval o tom v utorok na tlačovej konferencii po stretnutí so slovenskou členkou Európskeho dvora audítorov Katarínou Kaszasovou predseda Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR Ľubomír Andrassy.

„Do tohto strácania dychu nás dostali aj veľmi netransparentné, nie presne nasmerované dotačné schémy, ktoré častokrát sú využívané len na administrovanie európskych zdrojov. Nie sú používané na to podstatné, prečo majú byť využité, a to sú inovácie, to je rozvoj, to je podpora tých projektov, ktoré prispievajú k ekonomickému rastu,“ povedal predseda úradu.

Ako upozorňuje, EÚ sa dostala do situácie, keď žije na úkor budúcich generácií a jej hospodárska dynamika je oslabená neefektívnym využívaním finančných zdrojov.

„Dlhy budeme musieť splácať do roku 2050 alebo dokonca 2075, čo je nepredstaviteľné,“ upozornil a zároveň položil otázku, ako bude Európska komisia schopná vygenerovať 1,9 bilióna eur pre nový viacročný finančný rámec, teda na nové programové obdobie.

„Každý obyvateľ EÚ dnes nesie na svojom pleci dlh niekde na úrovni 1 350 eur. Ak si to porovnáme so slovenským dlhom, Slováci za dlh štátu nesú dlh približne na úrovni 16 700 eur. Porovnanie ukazuje, že Európa je v dobrej kondícii, ale je odkázaná na to, ako fungujú národné ekonomiky,“ vysvetlil Andrassy.

Šéf NKÚ skonštatoval, že EÚ je vo vážnej finančnej situácii, ktorá zodpovedá finančnej situácii jednotlivých štátov. Pred pandémiou ochorenia COVID-19 bola Európska únia zadlžená na úrovni približne 52 miliárd eur, no v súčasnosti je to na úrovni 578 miliárd eur. „A ak sa dostaneme do roku 2027 tým tempom, ktoré máme dnes nastavené z hľadiska požičiavania si peňazí, tak budeme atakovať číslo 900 miliárd eur,“ upozornil Andrassy.

Od roku 2028 by mala EÚ každý rok v rozpočte vyčleniť čiastku približne 40 miliárd eur na splácanie dlhov, ktoré sme si požičali v minulosti. „Teda ak by som túto situáciu z hľadiska dlhovej služby, z hľadiska zadlženia Európy mal k niečomu prirovnať, tak by som skonštatoval, že dnes Európa žije na úkor budúcich generácií,“ povedal Andrassy.

V súvislosti s čerpaním eurofondov šéf NKÚ dodal, že na prvom mieste nemôže byť len výška čerpania. „Na prvom mieste musí byť stanovenie si merateľných ukazovateľov, kontrola kvality, ich transparentnosti a najmä zadefinovanie efektívnosti a merateľných ukazovateľov,“ doplnil Andrassy.


Kriticky sa vyjadril aj k samotnému plánu obnovy, ktorý mal byť jedným z hlavných nástrojov modernizácie európskych ekonomík. Podľa Andrassyho bude veľmi ťažké objektívne vyhodnotiť, či sa podarilo dosiahnuť jeho deklarovaný cieľ. Teda zvýšenie konkurencieschopnosti. Pripomenul pritom, že členské štáty, vrátane Slovenska, budú tieto zdroje musieť postupne splácať od roku 2028 až do roku 2058.

Slovensko má z celkového balíka plánu obnovy vo výške vyše 700 miliárd eur pridelených približne šesť miliárd eur. Andrassy však varuje, že prínos týchto peňazí nemožno merať len číslami o čerpaní. „Na prvom mieste musí byť kvalita, transparentnosť a efektívnosť vynaložených prostriedkov. Nestačí hovoriť o percentách čerpania, ak nevieme, čo konkrétne priniesli,“ zdôraznil predseda NKÚ.

K obrovskému dlhu prispela aj pandémia a následné rozhodnutie „napumpovať“ peniaze do ekonomík. Ak by sa podľa Kaszasovej takéto rozhodnutia robili dnes, zrejme by sa rodili inak. „Samotné zadlženie nie je problém, pokiaľ sa prostriedky využijú na to, aby v budúcnosti generovali ďalšie hodnoty alebo príjmy,“ priblížila.

Pozrieť sa podľa nej treba na to, či peniaze, ktoré sme si požičali, priniesli ekonomikám členských krajín rast.

„Naše iné audítorské akcie a správy, ktoré voláme výkonnostné audity, zatiaľ indikujú, že to úplne tak nie je. Navyše, ako vyplýva z názvu, je to Plán obnovy a odolnosti. Ak sa pozriete, aké projekty sú financované na Slovensku, tak obnova a odolnosť súvisia s novými nemocnicami, s rekonštrukciou priestorov, ktoré budú prinášať ďalšie benefity, ale možno menej súvisia s takzvanými bežnými alebo operatívnymi výdavkami, ktoré by mali ísť normálne zo štátneho rozpočtu,“ pokračovala.

Andrassy doplnil, že NKÚ aj EDA dlhodobo volajú po tom, aby sa v obdobných prípadoch na úvod zadefinovalo, čo očakávame od preinvestovania miliárd eur. Pri pláne obnovy to podľa neho absentovalo. „Jednotlivé členské štáty nemali zadefinované merateľné ukazovatele, nevedeli a nevedia povedať, akým spôsobom tie miliardy pomohli k zlepšeniu hospodárenia danej krajiny, ako prispeli k ekonomickému rastu,“ priblížil.

Pri zúčtovávaní plánu obnovy tak bude podľa šéfa kontrolórov náročné povedať, či zdroje prispeli k zvýšeniu konkurencieschopnosti. Najťažšie čerpanie nás pritom ešte len čaká. „Ak nedokážeme investície zrealizovať do polovice budúceho roka, tak zdroje, ktoré máme k dispozícii, nebudeme vedieť zúčtovať v rámci nášho rozpočtu, a to, čo budeme mať rozostavané a čo budeme musieť dokončiť, celé zaplatíme z rozpočtu SR a nevyužijeme pôžičky, ktoré si v našom mene zobral Brusel na znižovanie dosahov covidového času,“ ozrejmil.

Viac vo videu:

Zdroj: hnonline.sk / pravda.sk / noviny.sk / InfoVojna