VIDEO: Ficova vláda odmietla nové pravidlá Svetovej zdravotníckej organizácie, ktoré chce celosvetovo uplatňovať v prípade vypuknutia ďalšej epidémie a pandémie. Podľa stanoviska Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave sú niektoré ustanovenia IHR tak závažné, že by si vyžadovali zmenu Ústavy Slovenskej republiky a presun časti právomocí štátu v prospech WHO

11.03.2026 20:30
Rezort spravodlivosti upozornil, že „mechanizmy v Medzinárodných zdravotných predpisoch (2024) umožňujú aktiváciu opatrení už pri potenciálnej alebo vznikajúcej medzinárodnej zdravotnej hrozbe, teda aj v situácii, keď ešte nemusí existovať bezprostredné ohrozenie života obyvateľstva.“ Zmenené zdravotné predpisy IHR umožňujú preventívne zásahy aj bez existencie skutočnej krízy, čím podľa ministerstva spravodlivosti zasahujú do ústavného systému Slovenskej republiky. Takýto zásah do ústavného systému Slovenskej republiky je z pohľadu ochrany suverenity štátu a právnej istoty neprijateľný.

Vláda súhlasí s odmietnutím revízie medzinárodných zdravotných predpisov (IHR) Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) z roku 2024. Uznesenie o odmietnutí predpisov predložil rezort zdravotníctva, ktorý argumentuje možnými pochybnosťami z ľudskoprávneho a ústavnoprávneho hľadiska, opiera sa pritom o stanoviská viacerých právnických fakúlt slovenských univerzít. Vláda o tom rozhodla v stredu.

„Boli zvažované alternatívne riešenia, pričom SR má štyri možnosti, a to nenotifikovať, čím revízia pre Slovenskú republiku automaticky nadobudne platnosť 19. septembra 2026, alebo notifikovať odmietnutie, výhradu alebo vyhlásenie na účel predĺženia vstupu IHR 2024 do platnosti o 12 mesiacov. Vzhľadom na pochybnosti z ľudskoprávneho a ústavnoprávneho hľadiska predkladá Ministerstvo zdravotníctva SR tento materiál s cieľom notifikovať odmietnutie,“ ozrejmil rezort.

Rezort priblížil, že vláda vlani uložila ministrovi zdravotníctva Kamilovi Šaškovi (Hlas-SD), ministrovi spravodlivosti Borisovi Suskovi a ministrovi zahraničných vecí Jurajovi Blanárovi (obaja Smer-SD) preskúmať odborné a právne aspekty prijatia alebo odmietnutia predpisov a predložiť návrhy ďalšieho postupu.

„Za oblasť zdravotníctva nebolo poukázané na žiadne riziká prijatia revízie, no vzhľadom na absenciu dohody medzi gestorom a spolugestormi požiadalo MZ Univerzitu Komenského v Bratislave, Univerzitu Mateja Bela v Banskej Bystrici a Univerzitu Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach o vypracovanie nezávislých odborných právnych stanovísk,“ vysvetlilo MZ.

Tlačová beseda ministra zdravotníctva k Pandemickej dohode:

Zo samotného vládneho materiálu vyplýva, že za oblasť zdravotníctva nebolo identifikované žiadne riziko prijatia revízie IHR 2024 pre Slovensko. Spor sa týkal predovšetkým právnych a ústavnoprávnych otázok.

Materiál zároveň pripomína, že rozhodnutie Rady EÚ z mája 2025 vyzýva členské štáty, aby v záujme Európskej únie akceptovali revíziu predpisov bez výhrad. Ministerstvo zdravotníctva však na základe získaných stanovísk dospelo k záveru, že Slovensko má právo zmeny odmietnuť. Vláda preto schválila uznesenie, ktorým súhlasí s notifikáciou odmietnutia revízie Medzinárodných zdravotných predpisov z roku 2024.

To, že niektoré ustanovenia revízie vyvolávajú otázky z pohľadu suverenity štátu, právnej istoty či možných zásahov do základných práv občanov, uvádza najmä Právnická fakulta Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Má za to, že rozšírenie právomocí generálneho riaditeľa WHO, neurčitosť právnych pojmov, automatická záväznosť zmien bez ratifikácie parlamentom a potenciálne finančné záväzky bez súhlasu Národnej rady SR môžu byť v rozpore so základnými princípmi slovenského ústavného poriadku.

„Z týchto dôvodov navrhujeme, aby Slovenská republika predmetné zmeny odmietla prijať. Uplatnenie výhrad nie je dostatočnou zárukou ochrany suverenity SR, keďže nemá odkladný účinok a existuje riziko, že výhrady nebudú ostatnými stranami akceptované,“ uvádza sa v stanovisku fakulty.

Podľa stanoviska Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave sú niektoré ustanovenia tak závažné, že by si vyžadovali zmenu Ústavy Slovenskej republiky a presun časti právomocí štátu v prospech Svetovej zdravotníckej organizácie. MSSR ďalej upozorňuje, že by bolo zároveň potrebné meniť ústavný zákon o bezpečnosti štátu, podľa ktorého možno núdzový stav vyhlásiť len pri skutočnom a bezprostrednom ohrození života a zdravia osôb, napríklad pri epidémii, prírodnej katastrofe alebo inej mimoriadnej udalosti, ktorú nemožno riešiť bežnými právnymi prostriedkami štátu.

Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave odporúča, aby rezort inicioval predbežnú medziodborovú konzultáciu so zástupcami rezortov a profesijných komôr o možných legislatívnych dosahoch IHR 2024. „Takýto dialóg by mohol vytvoriť základ pre budúcu prípravu národného akčného plánu implementácie predpisov WHO s dôrazom na posilnenie právnych istôt a dôvery verejnosti v štátne inštitúcie,“ uvádza fakulta v stanovisku.

Rezort zdravotníctva poukázal aj na stanovisko Právnickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, ktorá nezaujala jednoznačné záverečné odporúčanie a k jednotlivým otázkam sa vyjadrila formou čiastkových záverov. Fakulta konštatovala, že medzinárodné zdravotnícke predpisy z roku 2005 sú pre Slovensko záväzné. Uviedla tiež, že Slovensko môže zmeny prijaté v roku 2024 odmietnuť, alebo voči nim uplatniť výhrady do 19. marca, inak sa stanú pre SR záväznými 19. septembra.

Ministri spravodlivosti a zdravotníctva vo svojich vyjadreniach pred stredajším rokovaním vlády uviedli, že na medzinárodnej spolupráci pri medicínskych krízach sa odmietnutím revízie predpisov nič nezmení. Susko pripomenul, že SR je aj v súčasnosti viazaná predpismi IHR z roku 2005. Šaško deklaroval, že medzinárodná spolupráca v tejto oblasti funguje a Slovensko je rešpektovaným partnerom.

Rezort spravodlivosti upozornil, že „mechanizmy v Medzinárodných zdravotných predpisoch (2024) umožňujú aktiváciu opatrení už pri potenciálnej alebo vznikajúcej medzinárodnej zdravotnej hrozbe, teda aj v situácii, keď ešte nemusí existovať bezprostredné ohrozenie života obyvateľstva. Takýto preventívny núdzový stav je odlišný od ústavného rámca Slovenskej republiky, ktorý viaže mimoriadne zásahy do práv iba na existenciu skutočnej mimoriadnej udalosti, čo je  v súlade s článkom 15 Európskeho dohovoru o ľudských právach, podľa ktorého možno mimoriadne opatrenia uplatniť iba v prípade verejnej núdze ohrozujúcej život národa.  Zmenené  MZP (2024) tento princíp nerešpektujú a umožňujú preventívne zásahy aj bez existencie skutočnej krízy.“

Takýto zásah do ústavného systému Slovenskej republiky je podľa ministerstva spravodlivosti z pohľadu ochrany suverenity štátu a právnej istoty neprijateľný. „Toto a ďalšie identifikované riziká pre suverenitu, právnu istotu a ústavne garantované práva občanov nie je možné preklenúť dlhším časom na implementáciu prijatých zmien. MS SR zároveň zdôrazňuje, že odmietnutie zmien neznamená, že by Slovenskej republike hrozila medzinárodná izolácia.“

Bývalá dlhoročná zástupkyňa SR pred Európskym súdom pre ľudské práva a súčasná poradkyňa ministra spravodlivosti JUDr. Marica Pirošíková pripomína: „Slovenská republika zostáva naďalej viazaná Medzinárodnymi zdravotnými predpismi (2005), ktoré vytvárajú funkčný rámec medzinárodnej spolupráce bez identifikovaných ústavných rizík. Spolupráca pri riešení zdravotných hrozieb je zároveň zabezpečená aj na úrovni Európskej únie prostredníctvom Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2371, ktoré upravuje koordináciu reakcie členských štátov. Tvrdenia o údajnej izolácii Slovenskej republiky preto nezodpovedajú právnej realite. Slovenská republika bude aj naďalej plnohodnotne spolupracovať v rámci existujúcich medzinárodných a európskych mechanizmov ochrany verejného zdravia.“

S rozhodnutím vlády nesúhlasí iniciatíva Lekári nahlas. Podľa nej by odmietnutie aktualizovaných predpisov WHO mohlo ohroziť ochranu verejného zdravia. Lekári upozornili, že pravidlá sú základným nástrojom globálnej spolupráce pri prevencii a zvládaní epidémií či pandémií. Tvrdia, že Slovensko by malo zostať súčasťou medzinárodného systému včasného varovania, výmeny odborných informácií a koordinovaného postupu pri zdravotných hrozbách. Podľa nich nejde o otázku politiky, ale bezpečnosti pacientov.

Výhrady má aj opozícia. Poslanec SaS Tomáš Szalay označil rozhodnutie za politický ústupok dezinformátorom a ľuďom, ktorí spochybňujú vedecké poznatky. Upozornil, že predpisy upravujú najmä mechanizmy spolupráce medzi štátmi a posilňujú pripravenosť na budúce zdravotné krízy.

Podľa ministra spravodlivosti Borisa Suska (Smer-SD) sa odmietnutie revízie medzinárodných zdravotných predpisov (IHR) nijako nedotkne medzinárodnej spolupráce pri riešení zdravotných kríz. Pripomenul, že Slovensko je aj naďalej viazané pôvodnými predpismi IHR z roku 2005, ktoré upravujú mechanizmy spolupráce medzi štátmi.

Susko zároveň odmietol tvrdenia opozície, podľa ktorých by Slovensko mohlo byť po odmietnutí revízie IHR izolované alebo ohrozené. Označil ich za politické zavádzanie.

„Nedostávame sa do žiadnej izolácie, pretože platia predpisy z roku 2005, ktoré nastavujú celý systém vzájomnej spolupráce, vzájomného varovania sa pri nejakých cezhraničných medicínskych hrozbách. A okrem toho tu máme aj nariadenie Európskeho parlamentu a Rady o koordinácii v rámci takýchto hrozieb a krízy. Čiže my sme súčasťou medzinárodnej spolupráce v tejto oblasti, takže sa nič nestane,“ poznamenal.

 


Zdroj: justice.gov.sk / topky.skta3.comnoviny.sk / InfoVojna

 

Zdielať článok na:  
Telegram


Ďalšie články:

VIDEO: „Máme dva údery, jeden nám dal Zelenskyj a druhý vojna v Iráne,“ vyhlásil premiér Robert Fico a pripomenul, že najprv došlo k poškodeniu ropovodu Družba a zastaveniu prívodu ropy na naše územie vďaka rozhodnutiu ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského a potom do tejto situácie vstúpil vojenský konflikt, ktorý voči Iránu rozpútali Izrael a USA. Zároveň oznámil, že najbližšie dni bude Slovnaft samoregulovať ceny pohonných látok. Kvôli stavu ropnej núdze sa na rokovaní vlády zúčastnil aj prezident Peter Pellegrini, ktorý pripomenul, že Slovensko má na dovoz tejto ropy výnimku schválenú na úrovni Európskej únie

VIDEO: Advokát Martin Ribár, ktorý je poškodený a svedok v kauze Kajúcnik, o otázkach príslušnosti bratislavského mestského súdu rozhodujúceho o väzbe čurillovcov, o tom, či sudca Tomáš Hajduk prekročil svoju právomoc, keď rozhodoval o merite veci aj keď nebol príslušný sudca, o kajúcnikoch, nezákonnej väzbe, v ktorej sa ocitol, o nadkvalifikácii skutkov, o ktorých vyšetrovatelia a prokurátor vedeli, o dlhodobo zaužívaných nátlakových metódach vyšetrovateľov vo väzbe za účelom zlomenia obvinených, ale aj o kauze tzv. takáčovcov a pochybnom kľúčovom svedkovi Pavlovi Kmeťovi, ktorý má podľa vlastných slov dlhodobo psychické problémy, berie kvôli nim lieky a ktorého výpoveď vyznela absolútne nedôveryhodne

VIDEO: „Vďaka covidovej pandémii sa mnoho ľudí prebudilo a prestalo nielen veriť tzv. vedeckým konsenzom, ale začalo spochybňovať aj spolitizovanú vedu o klimatických zmenách, ktorá používa dáta selektívne,“ tvrdí český špecialista na matematické modelovanie a dátovú analýzu Tomáš Fürst a poukazuje na to, že klimatické modely sa často sústreďujú len na tie výseky dát, ktoré potvrdzujú katastrofické scenáre, pričom ignorujú historické anomálie alebo protichodné javy