VIDEO: Izrael s pomocou americkej armády preventívne zaútočil na Irán. Spoločná izraelsko-americká operácia, ktorú USA nazvali „Ohromujúca zúrivosť“ a Izrael „Revúci lev“, má podľa nich zlikvidovať hrozbu, ktorú predstavuje iránsky teokratický režim na čele s ajatolláhom Alím Chameneím. Irán v odvete zaútočil na americké vojenské zariadenia USA v Katare, Bahrajne, Kuvajte a Spojených arabských emirátoch. „Trump by mal vedieť, že dnes sme vystrelili rakety z našich zásob. Čoskoro odhalíme zbrane, aké ste ešte nikdy nevideli,“ vyhlásil iránsky generál

28.02.2026 09:00
V sobotu 28. februára 2026 spustili Izrael a Spojené štáty masívnu spoločnú vojenskú operáciu proti Iránu. Útoky, ktoré obe krajiny označili za preventívne, boli zamerané na elimináciu iránskych jadrových a raketových kapacít. Americký prezident Donald Trump Iráncom zároveň povedal, že teraz majú jedinečnú príležitosť vziať vládu do svojich rúk. Zdroj izraelskej televízie Channel 12 tvrdí, že „počiatočná fáza“ spoločného útoku má trvať štyri dni. USA kampaň pomenovali „Epic Fury“ (v preklade Epická zúrivosť), zatiaľ čo Izrael ju označil ako „Lion's Roar“ (v preklade Revúci lev).

Izrael v sobotu ráno zaútočil na Irán a vyhlásil výnimočný stav, oznámil izraelský minister obrany Jisrael Kac s tým, že ide o „preventívny úder“. Iránskym hlavným mestom Teherán otriaslo niekoľko výbuchov, napísala s odvolaním sa na svedkov agentúra AP, podľa ktorej zdrojov sa na izraelských útokoch zúčastňujú aj Spojené štáty. Naprieč Izraelom sa medzičasom ozývali sirény. Irán následne uzavrel svoj vzdušný priestor.

Izeael zasiahol Teherán:

Americké a izraelské stíhačky mieria na Irán v jordánskom vzdušnom priestore:

Izraelská armáda zdieľala video z útoku na Irán:

Americká raketa Tomahawk mieri na Irán ponad Irak:

Explózie na východe Teheránu:

Protiraketový systém v Kuvajte zasiahol prichádzajúcu iránsku raketu:

Dym v Tel Avive po iránskom raketovom útoku:

Bahrajnská protivzdušná obrana:

Ľudia v Bahrajne sa utekajú skryť pred útokmi iránskych rakiet:

Kac bezprostredne nespresnil, na aký cieľ izraelská armáda zaútočila. Zámerom však podľa neho bolo „odstrániť hrozby“ pre Izrael. AP s odvolaním sa na nemenovaných amerických predstaviteľov zároveň uviedla, že na útokoch proti Iránu sa podieľajú aj USA.

Cieľmi sobotňajších americko-izraelských útokov boli aj iránsky prezident Masúd Pezeškiján a najvyšší duchovný vodca ajatolláh Alí Chameneí.

Úder sa podľa AP odohral v blízkosti kancelárií iránskeho najvyššieho duchovného vodcu alatolláha Alího Chameneího v Teheráne. Nie je jasné, či sa tam Chameneí vtedy nachádzal. Úrady bezprostredne neinformovali o obetiach.

Agentúra Reuter informovala, že Chameneí sa nenachádza v Teheráne, ale bol presunutý do bezpečného miesta.

Spoločná izraelsko-americká operácia, ktorú USA nazvali „Ohromujúca (Epická) zúrivosť“ a Izrael „Revúci lev“, má podľa nich zlikvidovať hrozbu, ktorú predstavuje iránsky teokratický režim na čele s ajatolláhom Alím Chameneím

Výbuch v Teheráne hlásila s odvolaním sa na miestnych aj iránska štátna televízia. Jeho príčinu ale neuviedla. Agentúra Fars Iránska agentúra Fars napísala, že vzhľadom na typ výbuchov išlo zrejme o raketový útok.

Aktivovaná protivzdušná obrana v Teheráne:

Iránska stíhačka MiG-29 nad Teheránom:

V rovnakom čase zazneli sirény po celom Izraeli. Armáda oznámila, že vydala „preventívne varovanie, aby pripravila verejnosť na možnosť odpálenia rakiet“ smerom na Izrael. Židovský štát zároveň uzavrel svoj vzdušný priestor pre civilné lety a zakázal vzdelávacie aktivity, zhromaždenia a práce s výnimkou nevyhnutých odvetví.

Izraelské médiá krátko po oznámení armády uviedli, že Irán zaútočil na Izrael balistickými raketami. Obete alebo škody bezprostredne hlásené neboli. Izraelčania sa majú počas poplachu skryť do bezpečia.

Iránske polovojenské Revolučné gardy vzápätí potvrdili spustenie prvej vlny odvetného útoku na Izrael, v rámci ktorej vypustili rakety aj drony:

Irán podľa správ zasiahol vojenskú základňu aj americký radar v Bahrajne:

Sobotňajšie údery na Irán vykonal Izrael za účasti Spojených štátov, ich cieľmi boli sídla predstaviteľov iránskeho režimu a armády, informovala agentúra AFP. Iránske médiá hlásili údery po celom Iráne. Výbuchy bolo okrem metropoly Teherán počuť aj z ďalších miest.

V iránskom hlavnom meste Teherán po amerických a izraelských úderoch zavládla panika. Pred čerpacími stanicami sa tvoria dlhé rady a davy ľudí sa snažia z metropoly odísť. Na mnohých miestach sú tiež pozatvárané obchody, uviedla agentúra DPA s odvolaním sa na svedkov. Po vlne útokov podľa agentúry AFP iránske úrady takmer úplne znefunkčnili internet.

Iránci sa medzitým zhromaždili na Palestínskom námestí v Teheráne, aby protestovali proti útokom Izraela a Spojených štátov:

Iránsky prezident Masúd Pezeškiján je po spustení rozsiahlych útokov Izraela a Spojených štátov na sídla predstaviteľov iránskeho režimu a armády v poriadku a nachádza sa na bezpečnom mieste, informovali o tom v sobotu štátne tlačové agentúry IRNA a Tasním. Izrael operáciu pomenoval Roaring Lion (Revúci lev).

Podľa informácií izraelskej televízie Kešet 12 útočilo izraelské letectvo okrem iného aj na rezidencie iránskych ministrov a vysokých predstaviteľov armády či objekty patriace rezortu obrany a spravodajským službám.

„Prezident Masúd Pezeškiján je v bezpečí a nemá žiadne problémy,“ napísala agentúra IRNA. Túto informáciu medzičasom potvrdili aj ďalšie štátne agentúry Mehr a ISNA.

Katarská televízia al-Džazíra uvádza, že iránske tlačové agentúry sa stali terčom rozsiahlych kybernetických útokov. Webová stránka agentúry IRNA nefunguje, správy zverejňuje cez svoj účet na Telegrame.

Chameneí sa v čase začiatku operácie nenachádzal v Teheráne. Cieľom útokov bol podľa informácií izraelskej televízie Kan aj jeho poradca Alí Šamchání. Miestne médiá písali, že prezident Pezeškiján i minister zahraničných vecí Abbás Arákčí sú v poriadku. Pri úderoch však údajne zahynulo viacero vysokopostavených predstaviteľov režimu i Revolučných gárd.

Izraelská televízia Kešet 12 s odvolaním sa na nemenovaného predstaviteľa označila doterajšie údery cielené na iránske vedenie za „veľmi úspešné“. Irán zatiaľ o úmrtiach vysokopostavených predstaviteľov oficiálne neinformoval.

Izraelská armáda v sobotu krátko pred poludním SEČ zaznamenala nový odpal balistických rakiet z Iránu. Predpokladaným cieľom útoku je juh Izraela.

V očakávaní ďalšej vlny útokov sa v strednej a južnej časti Izraela rozozvučali varovné sirény. Izraelská protivzdušná obrana bola uvedená do stavu bojovej pohotovosti. Izraelskí civilisti opäť dostali od velenia civilnej ochrany pokyn presunúť sa do krytov, informoval denník The Times of Israel.

Izraelská záchranná služba nateraz po iránskych útokoch hlási jedného zraneného: ide o muža vo veku okolo 50 rokov, ktorý utrpel ľahké zranenia po páde do jamy vyhĺbenej zvyškami rakiet.

Ďalších civilistov záchranári ošetrili v dôsledku ľahkých zranení, ktoré utrpeli bežiac do úkrytu, alebo pre akútny stav úzkosti.

Po útokoch Izraela a Spojených štátov na Irán vedenie telavivskej Nemocnice Chajima Šebu, najväčšieho zdravotníckeho zariadenia v Izraeli, oznámilo, že svojich pacientov a služby presúva do podzemných chránených objektov.

Benjamin Netanjahu: Vojenský zásah v Iráne má za cieľ odstrániť „existenčnú hrozbu“ zo strany iránskeho režimu

Spoločný izraelsko-americký vojenský zásah v Iráne má za cieľ odstrániť „existenčnú hrozbu“ zo strany tamojšieho režimu, vyhlásil v sobotu izraelský premiér Benjamin Netanjahu.

Zároveň sa poďakoval americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi za „historický prejav vodcovstva“.

„Už 47 rokov režim ajatolláhov kričí: 'Smrť Izraelu, smrť Amerike'. Prelieval našu krv, zavraždil mnoho Američanov a masakroval vlastných ľudí,“ uviedol Netanjahu a podobne ako krátko predtým Trump, aj on zdôraznil, že Irán nesmie získať jadrovú zbraň.

Obaja zverejnili na sociálnych sieťach približne osemminútové videá, v ktorých vysvetľujú dôvody spoločnej operácie proti Iránu a obracajú sa na tamojších obyvateľov.

„Naša spoločná akcia vytvorí podmienky pre odvážny iránsky národ, aby vzal svoj osud do vlastných rúk,“ uviedol Netanjahu. Zároveň odkázal všetkým Iráncom, že nadišiel čas, aby „zhodili jarmo tyranie a vytvorili slobodný a mierumilovný Irán“.

Izraelský premiér taktiež vyzval svojich krajanov, aby počúvali pokyny vlády, pretože v nadchádzajúcich dňoch bude od nich potrebná „vytrvalosť a odvaha“.

„Spoločne budeme stáť, spoločne budeme bojovať a spoločne zabezpečíme večnosť Izraela,“ dodal.

Oficiálny perzský telegramový kanál Mossadu vyzýva Iráncov, aby pomohli „vrátiť Irán do jeho slávnych čias“. Izraelská tajná služby uviedla, že Iránci „nie sú sami“, a vyzvala ich, aby zdieľali fotografie a videá zo svojho „boja proti režimu“.

Americký prezident Donald Trump potvrdil účasť USA na útokoch

Americký prezident Donald Trump potvrdil účasť Spojených štátov na sobotňajšom izraelskom útoku na Irán. Uviedol to vo videu, ktoré zverejnil na svojej sociálnej sieti Truth Social. Americká armáda podľa neho spustila rozsiahle bojové operácie v Iráne s cieľom „zlikvidovať bezprostrednú hrozbu“ pre Američanov. Šéf Bieleho domu označil iránsky režim za „krutú skupinu strašných ľudí“.

Spojené štáty sa podľa Trumpa chystajú okrem iného zničiť raketový a jadrový program Iránu a celé jeho námorníctvo. Vo videu uviedol, že Teherán sa pokúšal obnoviť svoj jadrový program a vyvíja rakety, ktoré už teraz ohrozujú Európu a mohli by byť schopné zasiahnuť aj Spojené štáty.

„Nikdy nemôžu mať jadrovú zbraň,“ zdôraznil Trump a vyzval iránske ozbrojené sily, aby zložili zbrane, inak majú „istotu smrti“. Pripustil zároveň, že pri zásahu môžu prísť o život aj Američania.

Teherán sa podľa Trumpa dopúšťal „nebezpečných aktivít“, ktoré podľa neho priamo ohrozujú Spojené štáty, ich ozbrojené sily a základne v zahraničí, ale aj spojencov po celom svete. „Je to masový teror a my to už nebudeme ďalej znášať,“ vyhlásil.

Podľa Trumpa je cieľom útoku zničiť iránsky raketový a jadrový program. Iráncom zároveň povedal, že teraz majú jedinečnú príležitosť vziať vládu do svojich rúk.

 

Šéf Bieleho domu už skôr zverejnil na svojej sieti Truth Social príspevok, v ktorom Iráncom odkázal, aby po skončení vojenského zásahu v Iráne prevzali vládu. „Hodina vašej slobody sa blíži,“ uviedol s tým, že Iránci majú na to teraz pravdepodobne jedinú šancu za niekoľko generácií.

 

Donald Trump pre Washington Post povedal, že si želá slobodný a bezpečný Irán

Americký prezident Donald Trump si želá, aby bol Irán slobodnou a bezpečnou krajinou. Povedal to v krátkom telefonickom rozhovore pre denník The Washington Post. Neskôr podľa zdrojov spravodajského servera Axios chystá prejav k národu.

Trump sa takto vyjadril k spoločnej vojenskej operácii USA a Izraela, ktorú v sobotu spustili proti Iránu s deklarovaným cieľom odstrániť „existenčnú hrozbu“ zo strany tamojšieho režimu.

„Všetko, čo chcem, je sloboda pre ľudí,“ povedal Trump pre americký denník krátko po 10.00 h SEČ v sobotu. „Chcem bezpečnú krajinu - a presne to aj dosiahneme,“ odpovedal ďalej na otázku, čo si od prebiehajúcej operácie sľubuje.


Izrael sa obáva iránskych rakiet

Izrael spustil útok na svojho úhlavného nepriateľa Irán v dôsledku „prudkého zrýchlenia“ výroby rakiet v islamskej republike. Podľa agentúry AFP to v sobotu uviedol nemenovaný izraelský zdroj. Dodal, že v Iráne „každý mesiac vyvíjajú desiatky balistických rakiet a tempo ich výroby sa čoraz viac zrýchľuje.“

„Ide o režim, ktorý v nasledujúcich rokoch smeruje k výrobe tisícov rakiet. Ide o dramatické rozšírenie už aj tak nebezpečného arzenálu,“ dodal zdroj.

Izrael a USA podľa agentúry Reuters plánovali spoločnú operáciu niekoľko mesiacov a rozhodnutie vykonať útok padlo už pred niekoľkými týždňami. Zdroj izraelskej televízie Channel 12 tvrdí, že „počiatočná fáza“ spoločného útoku má trvať štyri dni.

USA na Irán podľa nemenovaného predstaviteľa útočili zo vzduchu a z mora. Účasť Spojených štátov potvrdili aj zdroje agentúry AP.

K útoku došlo v čase zvýšeného napätia medzi Spojenými štátmi a Iránom. Americký prezident Donald Trump dal 19. februára Iránu desať až 15 dní na to, aby uzavrel so Spojenými štátmi dohodu o svojom jadrovom programe, inak bude čeliť vojenskému úderu. V sobotu 28. februára ráno spustila americká armáda spolu s Izraelom v Iráne rozsiahle bojové operácie.

V Iráne po zásahu dievčenskej školy hlásia 40 obetí a 48 zranených

Pri americko-izraelskej operácii bola podľa iránskych médií zasiahnutá dievčenská základná škola v provincii Hormozgán. Miestny predstaviteľ podľa agentúry AFP tvrdí, že o život prišlo najmenej 40 žiačok. Zranených je 48. Pôvodné informácie hovorili o piatich a neskôr o 24 mŕtvych. Iránske odvetné útoky na štáty v regióne si vyžiadali najmenej jednu obeť, uviedla agentúra AP, podľa ktorej jednu osobu v Spojených arabských emirátoch (SAE) zabili padajúce úlomky z rakety.

V škole v okrese Mínáb na juhu Iránu bolo v čase zásahu približne 170 žiačok, napísala iránska agentúra Tasním s odvolaním sa na viceguvernéra provincie Hormozgán, kde sa nachádza niekoľko iránskych námorných základní. V Mínábe majú základňu aj polovojenské Revolučné gardy.

Irán v odvete za sobotňajší vojenský zásah útočil raketami na Izrael aj na americké vojenské zariadenia v Katare, Bahrajne, Kuvajte, v Spojených arabských emirátoch SAE a Jordánsku.

Svedkyňa pochádzajúca zo Slovenska pre TASR uviedla, že výbuch zaznamenali aj v okolí Dubaja. „Bola som približne hodinu od Dubaja vo vonkajšej reštaurácii na pláži v meste Umm al-Kajwajn. Ľudia okolo nás začali čítať správy o dianí v regióne. Krátko nato sme v diaľke počuli jednu výraznú explóziu a potom zvuky (vysoko) vo vzduchu,“ uviedla pre TASR Slovenka žijúca v Dubaji, ktorá si želala ostať v anonymite. Dodala, že na oblohe taktiež spozorovala vojenské lietadlá, zrejme stíhačky.

Izraelská záchranná služba po iránskych útokoch hlásila jedného zraneného; ide o muža vo veku okolo 50 rokov, ktorý utrpel ľahké zranenia po páde do jamy vyhĺbenej zvyškami rakiet.

Revolučné gardy IRGC uviedli, že všetky základne a záujmy Spojených štátov na Blízkom východe sú legitímnymi cieľmi. „Vieme, že USA sú hlavným hýbateľom dnešnej agresie a sionistický režim je jej sponzorom. Zároveň ich považujeme za jedno a to isté,“ píše sa vo vyhlásení citovanom webom stanice Sky News.

„Trump by mal vedieť, že dnes sme vystrelili rakety z našich zásob. Čoskoro odhalíme zbrane, aké ste ešte nikdy nevideli,“ vyhlásil generál IRGC Ebrahim Jabbari.

Saudskoarabské ministerstvo zahraničných vecí vyjadrilo solidaritu s päticou napadnutých krajín a iránske útoky odsúdilo, podobne ako Spojené arabské emiráty. Jordánska vláda reagovala, že nie je účastníkom konfliktu, ale bude brániť záujmy štátu všetkými silami. Vyzvala tiež na zastavenie eskalácie.


Sumárny materiál o iránskom jadrovom programe, okolo ktorého panuje napätie už niekoľko desaťročí

Teherán spustil program ešte v 50. rokoch 20. storočia počas vlády šacha Mohammada Rezá Pahlavího s podporou Spojených štátov amerických. V roku 1957 uzavreli USA a Irán dohody o rozvoji civilného jadrového programu v rámci programu Atómy pre mier (Atoms for Peace). Táto spolupráca pokračovala až do roku 1979, keď šacha zvrhla islamská revolúcia.

K moci sa dostal duchovný vodca Rúholláh Chomejní, ktorý jadrový program pozastavil, pretože ho považoval za porušenie princípov islamu. Neskôr svoj postoj prehodnotil a Teherán dokonca spustil vlastný jadrový program.

Irán v roku 1970 ratifikoval Zmluvu o nešírení jadrových zbraní (NPT), ktorá ho zaväzovala nevyrábať jadrové zbrane a nepokúšať sa ich získať ani inou cestou. V rokoch 2003 až 2004 však Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) potvrdila, že Teherán si neplní záväzky, pokiaľ ide o informácie o skladovaní, spracovaní a používaní jadrového materiálu a jadrových zariadení.

Medzinárodný konflikt ohľadom iránskeho jadrového programu sa v roku 2006 ešte viac vyostril potom, čo vtedajší iránsky prezident Mahmúd Ahmadínežád vyhlásil, že iránskym odborníkom sa podarilo vyrobiť obohatený urán a jeho krajina odteraz patrí do skupiny jadrových štátov.

MAAE zverejnila 8. novembra 2011 správu, ktorá obsahovala konkrétne dôkazy o vojenských aspektoch iránskeho jadrového programu. Irán to opakovane popieral, ale zlom nastal v januári 2018, keď príslušníci izraelskej tajnej služby Mosad prenikli do skladu v Teheráne. Podarilo sa im získať desiatky tisíc dokumentov obsahujúcich materiály o tajnom jadrovom projekte nazvanom AMAD (1989 - 2003), v rámci ktorého prebiehal vývoj balistickej hlavice schopnej niesť jadrovú nálož. Iránske ministerstvo zahraničných označilo tieto tvrdenia svojho „úhlavného nepriateľa“ za klamstvo a nepriateľskú propagandu.

Po opätovne nevypočutých výzvach, aby Irán zmenil svoju jadrovú politiku, zaviedli OSN, USA aj Európska únia proti islamskej republike sankcie. K ich postupnému zrušeniu malo dôjsť po prijatí dohody o iránskom jadrovom programe známej pod skratkou JCPOA. Bezpečnostná rada OSN dokument schválila 20. júla 2015.

Dohoda mala zabrániť Iránu vo vývoji jadrových zbraní a zabezpečiť, aby sa jeho jadrový program zameriaval výlučne na mierové účely. Prezident Trump však 8. mája 2018 - počas svojho prvého funkčného obdobia - oznámil, že USA odstupujú od JCPOA.

V júni 2025 uskutočnil Izrael s podporou USA v rámci tzv. 12-dňovej vojny niekoľko útokov na trojicu iránskych jadrových zariadení - Fordó, Isfahán a Natanz. Mesiac predtým inšpektori MAAE uviedli, že Irán má k dispozícii viac ako 400 kilogramov uránu obohateného na 60 percent. Ak by sa mu ho podarilo dostať na 90 percent, dokázal by vyrobiť desať bômb.

Teherán a Washington obnovili tento rok rokovania o budúcnosti iránskeho jadrového programu. V ománskej metropole Maskat sa stretli prvýkrát 6. februára. Tento týždeň vo štvrtok sa uskutočnilo v Ženeve tretie kolo rokovaní.

Súbežne s rokovaniami posilňoval Washington svoju vojenskú prítomnosť na Blízkom východe, kam presunul značné množstvo síl vrátane dvoch lietadlových lodí USS Gerald R. Ford a USS Abraham Lincoln. Podľa amerických médií ide o najväčšie sústredenie amerických síl v regióne od začiatku vojny v Iraku v roku 2003.

Teherán vopred varoval, že útok Spojených štátov bude považovať za akt agresie, ktorý vyvolá odvetnú reakciu.

Útok na Irán ovplyvnil leteckú dopravu, Lufthansa zrušila lety na Blízky východ

Útok Izraela a USA na Irán významne ovplyvňuje leteckú dopravu, uviedla v sobotu agentúra DPA. Letecká spoločnosť Lufthansa pozastavila viacero letov na Blízky východ. Lety do izraelského Tel Avivu, libanonského Bejrútu, jordánskeho Ammánu, irackého Irbílu a iránskej metropoly Teherán sú s okamžitou platnosťou zrušené - zatiaľ do 7. marca.

Pozastavenie letov do Tel Avivu do 7. marca oznámila podľa agentúry AFP aj letecká spoločnosť Swiss International Airlines.

Do 7. marca zároveň nebude možné využívať vzdušný priestor Izraela, Libanonu, Jordánska, Iraku a Iránu, dodala Lufthansa prostredníctvom svojho hovorcu s tým, že v sobotu a nedeľu budú zrušené aj spojenia s Dubajom a Abú Zabí.

Cestujúci, ktorých sa tieto opatrenia dotkli, si môžu bezplatne zmeniť rezerváciu na neskorší dátum, alebo im bude vrátená cena letenky. Lufthansa sa ospravedlnila za nepríjemnosti, ale zdôraznila, že bezpečnosť cestujúcich a posádky je jej najvyššou prioritou.

 

Správu aktualizujeme o ďalšie informácie a videá ...


Zdroj: bleskovky.sk (1), (2), (3), (4), (5), (6), (7), (8), (9), (10), (11), (12), (13), (14), (15)(16) / InfoVojna

 

 

 

 

 

 

Zdielať článok na:  
Telegram


Ďalšie články:

VIDEO: David Lindtner o záverečných rečiach v súdnom procese s Danielom Bombicom, prekvalifikovaní skutku, podpore verejnosti, predvádzaní jeho klienta pred súd v putách s ôsmimi príslušníkmi ZVJS, kauze Jeffreyho Epsteina, ktorá odhaľuje skutočnosti, ktoré boli donedávna označované za uletené konšpirácie, o rozsudku v kauze Mýtnik, ktorá sa týka predražených IT tendrov na Finančnej správe, o chýbajúcej kvantifikácii skutku, nesediacej matematike a vyjadreniach prokurátora Ondreja Repu, ale aj o dvojakom metri, justičnom aktivizme, neprofesionalite redaktorky Šišolákovej z 360tky a o aktuálnom dianí v Rade STVR