VIDEO: Izraelsko-americká vojenská agresia voči Iránu spôsobila historicky najväčšie narušenie dodávok ropy cez Hormuzský prieliv, kde sa takmer úplne zastavila lodná doprava. Situácia má zásadný dopad aj na štáty Strednej a Východnej Európy. Pre Slovensko to navyše podľa podpredsedu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory komplikuje už existujúci problém súvisiaci s rozhodnutím Ukrajiny prerušiť dodávky ruskej ropy cez ropovod Družba a šialené požiadavky chorvátskej vlády, ktorá vyžaduje trojnásobné poplatky za prepravu ropy

12.03.2026 15:30
Vojna v Iráne spôsobila začiatkom marca 2026 historicky najväčšie narušenie svetových dodávok ropy, keďže v kľúčovom Hormuzskom prielive sa takmer zastavila doprava. Tento výpadok zasahuje približne pätinu globálnej produkcie, čo vyhnalo ceny ropy Brent nad hranicu 100 dolárov za barel. Nový iránsky najvyšší vodca Modžatabá Chameneí vo štvrtok vo svojom prvom verejnom vyhlásení oznámil, že Hormuzský prieliv by mal byť naďalej využívaný ako páka voči Izraelu a Spojeným štátom.

Vojna v Iráne spôsobila najväčšie narušenie dodávok v histórii globálneho trhu s ropou, vyhlásila vo štvrtok Medzinárodná agentúra pre energetiku (IEA). TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.

Štáty Perzského zálivu znížili produkciu ropy o najmenej desať miliónov barelov denne (1 barel = 159 litrov), najmä preto, že preprava suroviny cez kľúčovú námornú trasu, Hormuzský prieliv, sa takmer zastavila, uviedla IEA vo svoje pravidelnej mesačnej správe.


Takto vyzerala situácia v Hormuzskom prielive dňa 11. marca 2026. (obrázok nie je vytvorený umelou inteligenciou):

Organizácia teraz očakáva, že v marci dodávky klesnú o osem miliónov denne a celosvetový dopyt po rope dosiahne niečo vyše 100 miliónov barelov denne. Pred vojnou sa cez Hormuzský prieliv prepravovalo približne 20 miliónov barelov ropy denne. V súčasnosti je to len zlomok tohto objemu.

Ceny ropy vo štvrtok ráno vzrástli. Irán zintenzívnil útoky na ropnú infraštruktúru v oblasti Blízkeho východu, čo vyvolalo obavy z predĺženia konfliktu, ktorý výrazne narušil medzinárodný obchod s ropou. Informuje správa agentúry Reuters a agentúry Bloomberg.

Cena severomorskej ropnej zmesi Brent s dodávkou v máji dosiahla do 7.33 h SEČ 98,04 USD (84,66 eura) za barel. Oproti predchádzajúcej uzávierke to predstavuje nárast o 6,06 USD (6,59 %). Cena americkej ľahkej ropy WTI s aprílovým kontraktom sa zvýšila o 5,55 USD (6,37 %) na 92,80 USD za barel. (1 EUR = 1,1581 USD)

Cena ropy Brent sa v pondelok (9. 3.) vyšplhala najvyššie od polovice roka 2022 a následne klesla po tom, čo americký prezident Donald Trump vyhlásil, že vojna s Iránom by sa mohla čoskoro skončiť. Hovorca iránskeho vojenského velenia však v stredu (11. 3.) varoval, že ropa by sa mohla obchodovať na úrovni 200 USD za barel.

„Cena ropy závisí od regionálnej bezpečnosti, ktorú ste destabilizovali,“ uviedol s odkazom na USA. Rozhodnutie Medzinárodnej agentúry pre energetiku (IEA), ktorá oznámila, že zo svojich strategických rezerv uvoľní rekordných 400 miliónov barelov ropy, vývoj na trhu výraznejšie neovplyvnilo.

Podľa osobitného vyslanca ruského prezidenta Kirilla Dmitrijeva môže cena ropy stúpnuť na 150 dolárov, pričom v prípade dlhodobého konfliktu je možná aj cena 200+ dolárov.

Vývoj v Hormuzskom prielive bude mať zásadný vplyv aj na EÚ

Aktuálny vývoj situácie v Hormuzskom prielive má zásadný význam aj pre krajiny strednej a východnej Európy (SVE). Pre Slovensko to navyše komplikuje už existujúce problémy súvisiace s prerušením dodávok ropy cez ropovod Družba. Poukázal na to vo štvrtok vo videu na sociálnych sieťach podpredseda Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory (SOPK) Július Kostolný.

Pripomenul, že podľa aktuálnych informácií chce Irán zamínovať celý Hormuzský prieliv, čo by znamenalo, že sa cez toto úzke miesto nedostane ani jeden tanker. Cez túto trasu sa pritom dodáva viac ako 20 % celosvetovej spotreby ropy. Ovplyvní to nielen jej najväčších odberateľov, teda Čínu, Indiu, západnú Európu, ale aj región SVE.

„Nie je bez zaujímavosti, že dnes polovicu spotreby Poľska v rope dodáva Aramco zo Saudskej Arábie, pretože tá vstúpila do majetkových štruktúr Orlenu a zabezpečuje 54 % celkovej spotreby Poľska v dodávke ropy. A keďže z Poľska sa dodáva ropa aj do Česka, lebo Orlen je majiteľom všetkých rafinérií na území Českej republiky, tak si myslím, že nastáva nie nejaký lokálny problém, ale keď nechám stranou ostatný svet, veľkých hráčov, tak aj na území Európy, aj na území strednej a východnej Európy má tento tento vývoj situácie v Hormuzskom prielive zásadný význam,“ zhodnotil Kostolný.

Zostáva podľa neho veriť, že spustenie do prevádzky ropovodu Družba nastane čo najrýchlejšie. Týmto spôsobom si totiž Slovensko vie zabezpečiť celú potrebu ropy a robí tak legálne, pretože má výnimku zo sankcií Európskej únie (EÚ). Je preto podľa neho legitímne požadovať opätovné sprevádzkovanie Družby.

„My totiž nemáme žiadne alternatívne veľké riešenia, pretože z územia bývalého Sovietskeho zväzu existujú iba dva ropovody do Európy. Jeden je Družba a druhý je BTC, Baku-Tbilisi-Ceyhan, ale ten končí v Turecku, nie je napojený na stredoeurópske ropovodné štruktúry,“ upozornil podpredseda SOPK.

„Existuje Adria, ale ako už viete, tak chorvátska vláda vyžaduje trojnásobné prepravné poplatky, čo takisto nie je celkom dobré pre podnikateľov ani pre občanov, pretože cena tej ropy potom je nekonkurencieschopná na trhu,“ doplnil.

Viac vo videu:

Irán doteraz zasiahol v Hormuzskom prielive 16 lodí

Irán od začiatku vojny s Izraelom a Spojenými štátmi zasiahol 16 lodí v Hormuzskom prielive a v širšej oblasti Perzského prístavu. Vyplýva to z dát služby Spojeného kráľovstva pre námorné obchodné operácie (UKMTO) a Inštitútu pre výskum vojny (ISW), na ktoré sa odvoláva televízia Sky News.

Cez Hormuzský prieliv spájajúci Perzský záliv s Arabským morom prechádza približne pätina celosvetových dodávok ropy a zemného plynu. Od začiatku vojny medzi Spojenými štátmi, Izraelom a Iránom je tam obchodná doprava takmer úplne pozastavená a viaceré z lodí v okolí sa stali terčom paľby. Pre pokračujúce útoky vo štvrtok zakázalo Nórsko svojim plavidlám vstup do úžiny.

Sky News pripomína, že Irán neútočí na vojenské lode, ale na komerčné plavidlá s civilnou posádkou, ktoré prepravujú tovar alebo ropu. Poškodený už bol aj remorkér a kontajnerové lode.

Dostupné dáta naznačujú, že iba od stredajšieho rána bolo zasiahnutých šesť lodí. K doteraz poslednému útoku došlo vo štvrtok ráno severne od Spojených arabských emirátov.

Pri útokoch zahynul najmenej jeden civilista, indický občan, ktorý pracoval na jednom z tankerov patriacich americkej spoločnosti Safesea Transport. Irán sa k týmto útokom prihlásil a tvrdil, že ich spôsobili podvodné drony.

Nový iránsky najvyšší vodca Modžatabá Chameneí vo štvrtok vo svojom prvom verejnom vyhlásení oznámil, že Hormuzský prieliv by mal byť naďalej využívaný ako páka voči Izraelu a Spojeným štátom.

„Možnosť uzavrieť Hormuzský prieliv ako nástroj nátlaku musí byť určite naďalej využívaná,“ uviedol Chameneí na sieti X.

Na jeho slová už reagovali aj iránske Revolučné gardy. „V reakcii na rozkaz najvyššieho veliteľa zasadíme agresívnemu nepriateľovi najtvrdšie údery a zároveň budeme pokračovať v stratégii uzavretia Hormuzského prielivu,“ uviedol veliteľ námorníctva gárd na sociálnej sieti X.

 

Zdroj: openiazoch.sk (1), (2)hnonline.skpravda.sk / InfoVojna

 

 

Zdielať článok na:  
Telegram


Ďalšie články:

VIDEO: Irán pri útoku na Dubaj zasiahol budovu, kde boli ubytovaní americkí vojaci. Iránska armáda zaútočila aj na izraelské základne a centrálu izraelskej kontrarozviedky Šin Bet. Omán a Saudská Arábia medzitým hlásia útoky ropné polia aj sklady s palivom. „Máme rakety, ktoré sa vypúšťajú spod hladiny vody, a ich rýchlosť je 100 metrov za sekundu. Možno ich v najbližších dňoch použijeme,“ vyhlásil zástupca veliteľa Zboru islamských revolučných gárd Ali Fadavi

VIDEO: „Donald Trump bol nalákaný do strategickej pasce. USA prehrajú ako vo Vietname,“ varuje profesor politológie na Univerzite v Chicagu a vedúci projektu pre výskum bezpečnosti a hrozieb a poukazuje na pascu pozemnej eskalácie konfliktu. Demokratický senátor Richard Blumenthal po brífingu o prebiehajúcom konflikte s Iránom vyjadril vážne obavy, že USA smerujú k nasadeniu pozemných vojsk priamo v Iráne. Senátor Chris Murphy ostro skritizoval stratégiu administratívy prezidenta Donalda Trumpa vo vojne proti Iránu. Vojenský plán Spojených štátov je podľa neho „nesúdržný a neúplný“ a vyjadril presvedčenie, že USA touto cestou nedosiahne žiadny zo stanovených cieľov

VIDEO: „Vieme, kde ste vy a vaši blízki,“ bývalý ukrajinský poslanec a vyslúžilý generál ukrajinskej tajnej služby SBU Hryhorij Omeľčenko sa otvorene vyhrážal Viktorovi Orbánovi. Maďarský premiér zverejnil na sociálnych sieťach video, v ktorom volá svojim príbuzným a upozorňuje ich, aby tieto varovania brali vážne, no zároveň nepanikárili. Maďarské tajné služby predložili parlamentnému výboru pre národnú bezpečnosť dôkazy o tom, že Ukrajina financuje opozičnú stranu Tisza rôznymi spôsobmi

VIDEO: Irán a Hizballáh podnikli spoločný útok na Izrael. Terčom boli izraelské vojenské základne v Haife, Tel Avive a Beer Ševe. Iránske revolučné gardy útočili aj na americké základne al-Chardž v Saudskej Arábii a al-Azrak v Jordánsku. Iránska vláda podľa amerických tajných služieb zostáva stabilná a má situáciu pod kontrolou, bez známok blížiaceho sa kolapsu napriek týždňom americko-izraelských útokov a smrti vysokopostavených lídrov vrátane iránskeho najvyššieho duchovného vodcu

VIDEO: „Máme dva údery, jeden nám dal Zelenskyj a druhý vojna v Iráne,“ vyhlásil premiér Robert Fico a pripomenul, že najprv došlo k poškodeniu ropovodu Družba a zastaveniu prívodu ropy na naše územie vďaka rozhodnutiu ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského a potom do tejto situácie vstúpil vojenský konflikt, ktorý voči Iránu rozpútali Izrael a USA. Zároveň oznámil, že najbližšie dni bude Slovnaft samoregulovať ceny pohonných látok. Kvôli stavu ropnej núdze sa na rokovaní vlády zúčastnil aj prezident Peter Pellegrini, ktorý pripomenul, že Slovensko má na dovoz tejto ropy výnimku schválenú na úrovni Európskej únie

VIDEO: Advokát Martin Ribár, ktorý je poškodený a svedok v kauze Kajúcnik, o otázkach príslušnosti bratislavského mestského súdu rozhodujúceho o väzbe čurillovcov, o tom, či sudca Tomáš Hajduk prekročil svoju právomoc, keď rozhodoval o merite veci aj keď nebol príslušný sudca, o kajúcnikoch, nezákonnej väzbe, v ktorej sa ocitol, o nadkvalifikácii skutkov, o ktorých vyšetrovatelia a prokurátor vedeli, o dlhodobo zaužívaných nátlakových metódach vyšetrovateľov vo väzbe za účelom zlomenia obvinených, ale aj o kauze tzv. takáčovcov a pochybnom kľúčovom svedkovi Pavlovi Kmeťovi, ktorý má podľa vlastných slov dlhodobo psychické problémy, berie kvôli nim lieky a ktorého výpoveď vyznela absolútne nedôveryhodne